Poznámka: Niektoré fonty nemusia na vašom počitači správne fungovať. (mekčene, dĺžne…)

 

 

 

----------------------------------------------------------------------------------

 

 

 

 

 

 

 

Ján Molnár

Vízia

mravného štátu

Námet pre základné piliere nového modelu štátu založeného na vyššom princípe - striktnom dodržiavaní základných ludských, obcianskych a politických práv na Slovensku

©Vydalo Vydavatelstvo Na korze vo

Vydavatelstve Daniela

ISBN: 80-85541-12-2

Bratislava, 2001

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obsah:

 

 

Ludstvo potrebuje nový motor

Diskriminácia na Slovensku

Všeobecná deklarácia ludských práv

Legislatívny návrh proti diskriminácii

Clovek na oprelome dvoch tisícrocí

Vízie profesora Lukáca Jána Veverku

Dejiny filozofie v skratke

Základné piliere systémovej zmeny

Nález rakoviny duše

Vízia mravného štátu

Právna ochrana

Zmluva s obcanom

Systém represie

Ludské práva

Územnoprávne clenenie

Peniaze

Ekonomický model

Model solidarity

Parlamentný model

Právny model

Ocharana demokracie

Ako to celé zariadit

Úplne na záver

 

 

 

 

......

......

......

......

.......

.......

.......

......

......

......

......

.......

.......

.......

......

......

......

......

.......

.......

.......

.......

.......

5

20

23

28

30

34

40

44

46

55

74

78

80

82

84

88

92

94

96

98

100

102

108

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obsah tejto knižky je obmedzený jej rozsahom - a na dostupnom priestore ani nemôže - vystihnút detaily mravného štátu v celej jeho šírke a súvislostiach. Snaží sa viacmenej predstavit základné mechanizmy „vyššieho princípu" ako prostriedku na zavedenie nástrojov nového myslenia pri budovaní novej spolocnosti, nového štátu - s dôrazom na mravné hodnoty. Nie je cielom tejto knihy zmenit svet a povedat posledné slovo, ale poukázat na to, že naše poznanie a doterajšie lineárne nazeranie na veci nie je dokonalé, uznat našu omylnost a prezentovat skutocnost, že väcšina cestných ludí si želá vybudovat lepší štát. Štát, v ktorom sa budeme cítit bezpecne, aby sme mohli svoj i tak krátky život prežit štastne v kruhu rodiny a spolocenstva ludí dobrej vôle. Nové myslenie hodné cloveka tretieho tisícrocia má dimenziu syntetického nazerania na veci - všetko so všetkým súvisí - a z tohto pohladu potreby prehodnotit naše doterajšie správanie. Ponúkam vám množstvo argumentov, ktoré môžete úcinne používat v diskusiách a argumentácii.

Ak sa stotožníte s obsahom tejto vízie a jej základnou myšlienkou - tolerancie názorov, potreby zavedenia inštitútu „vyššieho princípu", prekonajte strach a dajte o sebe vediet svojimi cinmi, životným postojom a pripojte sa k ludom dobrej vôle, ktorí si zaumienili, že silou svojho srdca premôžu klamárov a podvodníkov, aby mohli pre väcšinu obcanov spolocne vybudovat lepšiu spolocnost ako bol socializmus.

Pravda zvítazí!

EAN: 9788085544420

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Motto

„Slobodou jedného nesmie byt porušená sloboda druhého"

„Nerob iným to, co by si nechcel aby iní robili tebe"

„Zlodej kradne len dovtedy, pokial mu to okolie dovolí"

„Prekonaj strach a Boh ti dodá silu, aby si zmenil svet"

Novodobí „mutanti" ovplyvnili natolko politickú scénu, že sa im podarilo vytvorit zo Slovenska akýsi hybrid novodobej spolocnosti, nieco medzi mafiánstvom a banditizmom. Ich hlavným cielom je rezpad rodiny a rozpad mravných hodnôt. Vytvorili si „tajný svet" založený na tajných pravidlách a tajných spolkoch. Obchodujú so štátnym rozpoctom ako nejaká súkromná eserócka. Zobrali a ;rozkradli tolko úverov, že o ;chvílu nebudeme vládat splácat ani len úroky. Vytunelovali a ;rozkradli všetky štátne podniky. A ;teraz to dovršujú rozpredaním strategických podnikov, telekomunikácií a ;bánk. Zahranicným „partnerom" odsúhlasili danové úlavy na desat rokov. Co bude potom? Potopa! Každý musí uznat, že sú šikovní, ale aj dobre vyškolení. Oklamali milióny ludí a ;všetko beztrestne, i ;ked náš trestný poriadok pozná sankcie za klamstvá (kto uvedie druhého do omylu a ;sám seba sa na úkor druhého obohatí, dopustil sa strestného cinu podvodu), nikto ich nedokáže, lebo si prispôsobili zákony. Potichu previedli najväcšiu lúpež tohto tisírocia, ked sa bez násilia zmocnili majetku nás všetkých, ked nám zobrali našu pôdu, ked nás úplne vyvlastnili, zobrali nám vlastnú identitu. O ;desat rokov už mnohí z ;nás nebudú, kým oni sa budú smiat na Bahamských ostrovoch z ;našej „inbecility". Už toto je dôkazom, že socializmus bol velmi zlý a ;zákerný, lebo vychoval takéto hyeny. Všetko robia vedome pod rúškom demokracie, slobody a ;nezávislosti. Vymysleli si svet uzavretého kruhu. Nikoho cudzieho do neho nevpustia. Kto sa opováži nahliadnut do ich tajného retazca, je daný do nemilosti, pošlú na neho svojich „psov" - tajné služby, ktoré opät tajným spôsobom, pri ktorom hrubo porušujú základné ludské práva, „nezávislého rytiera" zatlacia hlboko do zeme. Nedovolia, aby sa ludia dozvedeli o tom, že Nový model spolocnosti tretieho tisícrocia, ktorý vie zabránit týmto neprávostiam, je už dávno vymyslený. Stacilo oprášit výroky dávnych filozofov a je to! My sme to urobili.

Podstatou novej spolocnosti je dosiahnut všeobecnú spravodlivost, aby statocní, cestní a mravní ludia žili v blahobyte a gauneri, darebáci a mafiánci za mrežami.

Nadišiel cas pre skutocné ciny!

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Úryvok z knihy (1994):

„ Ludstvo potrebuje nový motor"

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Casový interval života sa neustále skracuje

 

 

 

 

 

 

 

Clovek sa za tisíce rokov vo svojej podstate vôbec nezmenil. Neustále si myslí, že všetkého je málo a treba o všetko sútažit a bojovat. Dobro sa nepovýšilo a zlo sa udomácnilo, v cloveku i nadalej pretrvávajú neskrotené zvieracie pudy dobyvacnosti. Zmenil sa len spôsob lovu. Slabší ludskí jedinci, ktorých je väcšina, sú presvedcení, že prežijú len vtedy, ked sa zaradia za vodcu, ktorý ich bude bránit pred „dravými šelmami". Problémom dnešnej doby je, že šelmy sa lstou votreli k vodcovi, v niektorých prípadoch sa prezliekli za vodcu, aby si ulahcili lov. Sútaženie s vlastnými pravidlami považujú za prestíž pri získavaní bohatstva. Východiskom z tejto „brutálnej" situácie je odhalenie šeliem skrývajúcich sa za vodcom a ich „vyhostenie spät do divociny". Spôsob, ktorým to ludia môžu dosiahnut, je ich vlastná uvedomelost, vyspelost, prezieravost - trpezlivo odhalovat klamstvá a pretvárky porovnávaním recí s cinmi a výnimocná snaha potrestat zlo: oko za oko, zub za zub. Aj v Biblii kedysi stálo: „Ak šelma napadne tvoje deti, zabi ju, inak ona zabije tvoje deti". Šelmy zaútocili na cloveka, na rodinu, na jeho deti. Spravodliví sa nevedia bránit, bráni im v tom „božie desatoro" a stávajú sa smiešnymi.

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

I.

Lov mamutov

Preco si ludia zacali vytvárat spolocenstvá?

Na samom pociatku ludstva, clovek aby prežil, aby zmiernil zvieracie pudy nepremyslenej, ba niekedy až zúrivej ochrany svojho teritória, hladal si priatelov a združoval sa. Postupne sa motívy doplnali a ludia sa spolcovali najmä preto, aby získali vzájomnú ochranu, vymienali si výsledky svojej práce, spolunažívali v spravodlivej spolocnosti bez vzájomného ohrozovania sa. Pre zachovanie poriadku a spravodivosti si zo svojho stredu vyvolili vodcu a jeho pomocníkov, ktorí dokázali tieto úmysly cestne a statocne realizovat, a zmyselne hospodárit so zvereným majetkom.

Proti vykoristovatelom boli vytvorené zákony. To je podstata spolocnosti. V priebehu dejín však v tejto sfére nastal skrat a zlo dostalo zelenú tým, že medzi vyvolených, ktorí mali úsporne hospodárit so spolocnými peniazmi, sa dostávali samotní vykoristovatelia. Využívali spolocné peniaze na sebaobohacovanie a podplácanie okolia, na prenasledovanie tých, ktorí odhalili ich zámer. Ludia sa bránili, vymysleli parlamentný systém zastupovania svojich záujmov prostredníctvom zástupcov, ktorí ich úcinnejšie chránili pred vykoristovatelmi. Spôsob vykoristovania však dostal novú, skrytú podobu. Aj do parlamentu sa dostávali samotní vykoristovatelia, lebo moc a sila penazí narastala. Vznikol nový spôsob života- „lobizmus"- nadštandardné sympatizovanie s bohatstvom. Lobista navonok koná pre lud, v skutocnosti proti ludu, lebo na prvom mieste obhajuje vlastné záujmy, potom záujmy „vyvolených" a ostatní obcania sú pre neho ovecky, ktoré treba udržat pri poslušnosti. Alebo - lacná pracovná sila. Vo väcšine štátov sveta, vrátane štátov západnej a teraz i východnej Európy, sa lobisti vplyvom sily penazí dostali na najvyššie miesta, ovládajú štátne rozpocty a podnikajú s nimi na vlastnú päst. Obohacujú sa na úkor druhých, rozkrádajú spolocný majetok rôznymi formami a pod rôznymi zámienkami. To všetko na úkor väcšiny, ktorá sa dostáva do sociálneho útlaku. Takto sa ohrozuje clovek clovekom, a v dnešnej pretechnizovanej ére je lobistami ohrozený celý svet.

Hlavným cielom súcasných lobistov je ovládnutie okolia, ovládnutie masovokomunikacných prostriedkov, akými sú tlac, rozhlas, televízia, a zbavit sa tých, ktorí odhalili ich zámer. Všetko vo velmi modernom prevedení. Ovela zákernejšom ako predtým. História ukázala, že pokial cestní a statocní ludia nájdu spôsoby a metódy obrany, za tú dobu spôsob vykoristovania nadobudne iné, nové a zákernejšie spôsoby. Ludia zatial nevytvorili taký životný štýl, ktorý by zabezpecoval všetkým ludom našej planéty právo na prežitie života bez ohrozenia. Zlodej kradne len dovtedy, pokial mu to okolie dovolí...

Svet si toto zacína uvedomovat, hovorí o tom aj Kodanský summit, ktorý konštatoval, že viac než miliarda ludí, teda každý piaty clovek na svete, žije v úplnej chudobe, pod hranicou existencného minima. 550 miliónov ludí zaspáva hladných, na následky chudoby umiera rocne 18 miliónov. Nezamestnaných je vyše 120 miliónov! Zadlženost rozvojových krajín sa za posledných desat rokov zdvojnásobila a dosiahla ciastku 1,4 bilióna USD. Svet, ktorý sa zbavil ideologickej bipolarity, len odhalil sociálnu bipolaritu. Za dvadsat rokov sa prehlbila priepast medzi bohácmi a chudobnými

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

o 30-násobok. Dnes predstavujú príjmy 20% bohatých až 61-násobok toho, co sú príjmy 20% chudobných, v niektorých prípadoch až 1.000-násobok! Nespocetné obcianske vojny, ktoré sú interpretované ako vojny etnické, náboženské alebo politické, majú väcšinou sociálne alebo ekonomické motívy. OSN uvádza, že len tri z 82 vojnových konfliktov boli konfliktami medzi štátmi. V ostatných išlo o spory o ovládaní ekonomiky a neriešené sociálne problémy. Bohaté krajiny doslova drancujú rozvojové krajiny o ich surovinové bohatstvo.

Kodanský summit sumarizovaním napätia medzi bohatými a chudobnými je výzvou pre každú spolocnost. Aj Slovensko sa musí rozhodnút, akou cestou krácat. Ci chceme na strane „bohatých" platit dlhy, ktoré sme neurobili, vracat peniaze, ktoré sme neužili, alebo sa budeme dištancovat od genocídnej politiky financných a mocenských centier! V dobe, ked niektoré elity kalkulujú s možnostou prežit na úkor druhých, sa budeme musiet rozhodnút. Je iluzórne a najmä riskantné spoliehat sa na to, že nás bohatí zachránia na svoj úkor, že pre nás budú riskovat vlastné záujmy. Lobizmus tieto pocty nepozná. Slovensko má historické skúsenosti, najmä z Mníchovského obdobia.

Musíme prekonat zastarané, zdanlivo demokratické riadenia spolocnosti. Ludstvo musí do tretieho tisícrocia vykrocit rovnými nohami a cistými rukami, so svedomím cloveka a nie vlka. Návrat k morálke je našou svätou povinnostou.

Pýtate sa, ako my všetci, radoví obcania môžeme pomôct? Musíme byt obozretní, nesmieme sa nechat odradit od politického diania. Lobisti robia všetko preto, aby bol národ lahostajný k politike. To sa nesmie stat. My všetci sa musíme zapojit do tohoto boja, bez apatie, s myslou na budúcnost našich detí. Je len jediná cesta, ako umlcat hlad a túžby lobistov, vlastným príkladom nedovolit, aby sa nemorálnost ešte viac udomácnila na Slovensku, vlastným postojom nedat šancu tým, ktorí chcú žit na náš úkor! Nech matka múdrosti, náš cit rozhodne, komu dame svoj hlas. Dajme ho tým, ktorí cítia s nami!

Inkvizícia a jej poslanie

Ludstvo ako také prešlo zložitými stupnami vývoja. Od 30.000 rokov pred naším letopoctom (Kult bohyne matky - vek Rýb), od doby, do ktorej siahajú naše poznatky po súcasnost, sa vystriedalo mnoho kultúr, náboženstiev a filozofických smerov. Zem prešla všetkými znameniami zvieratníka a akoby mysticky zacíname odznova. Rozdielne názory na svet, jeho budúcnost, postavili proti sebe náboženstvo a kultúru, ktorých spory viedli k nespocetným vojnovým konfliktom a zahynulo tolko nevinných ludí, kolko je teraz na Zemi. Konflikty a spory viedli k vytváraniu vyšších spolocenských vztahov a premien. Ideológiou týchto velkých spolocenských premien sa stalo krestanstvo. Hlása ideu bratstva všetkých ludí, ich rovnost pred Bohom, duchovnú slobodu, i ked ludí priamo nemobilizuje k tomu, aby sa túto slobodu, rovnost a bratstvo usilovali uskutocnit aj v spolocenskej praxi, aj na Zemi.

Krestanstvo bolo teóriou humanizmu, ktorá sa však formovala v ríši fantázie. V polovici 15. storocia zacal rozkvet renesancnej sociálnej filozofie. Podla hlavnej myšlienky Machiavelliho diela je v hospodárskom a politickom živote dôležitý iba výsledok, a nie spôsob ako sme ho dosiahli. Kto chce ostat morálnym a cnostným clovekom, lepšie spraví, ak sa uzavrie vo svojom súkromnom živote, lebo v hospodárskom živote skôr ci neskôr skrachuje, v politike ho skôr ci neskôr utlacia jeho bezohladní súperi a nepriatelia. Aké príznacné pre našu dobu! Dejiny neradia jednotlivé

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

úmysly, ale „sila vecí". A kto sa im postaví na odpor, nech má akokolvek dobré, šlachetné a cestné úmysly, zašlapú ho zákonitosti spolocnosti. Lenže ludia nemohli zniest práve to, že im Machiavelli hovoril pravdu do ocí, že vyslovil tajomstvá, o ktorých by sa podla nich malo pokrytecky mlcat a nepriznat sa k nim ani medzi sebou. Skazenost vtedajšej cirkvi dosiahla najhlbší bod. Za peniaze sa dali kúpit napríklad nielen cirkevné hodnosti, ale aj odpustky. Cirkev sa musela nejako bránit proti tým, ktorí mali snahu odhalit jej pravú tvár. Bola to cirkev, ktorá hlásala desatoro prikázaní a zároven to bola ona, ktorá založila inkvizíciu (tajnú políciu). Táto najtemnejšia inštitúcia v dejinách mala za ciel prenasledovat ludí, ktorí mali snahu odhalovat a šírit pravdu o cirkvi a jej zneužívaní Ježišovho posolstva. Zacal sa hladat vnútorný nepriatel, ludí oznacovali za kacírov, spojencov s diablom a upalovali ich na hranici spolu s „carodejnicami". Takto bolo upálených vela pokrokových ludí, medzi ktorými bol aj Ján Hus. A tak zacala smutná história tajných služieb, ktoré operujú dodnes, len zmenili tvár a taktiku lovu ludí.

Tajné služby v súcasnosti - „hry pánov"

Tajné služby majú historický význam len v tom, že nikdy neochranovali vôlu väcšiny, ale len vôlu vládnucej garnitúry. Majú na svedomí milióny nevinných - väcšinov - slušných, poctivých a najmä pokrokovo zmýšlajúcich ludí. Príkladom negatívneho poslania tajných služieb bolo aj velké Rusko. Po októbrovej revolúcii, ked sa ujali moci komunisti, slúžili tajné služby spociatku na ochranu výdobytkov revolúcie, neskôr však na ochranu mocenských názorov menšiny proti väcšine. Bolo publikovaných množstvo kníh o cinnosti ruskej KGB, ktorá bola vždy po ruke vrchnosti. Až historické hodnotenie odhaluje, ako hlboko sa mýlil Lenin, ci Stalin, ked v prospech ich ideí museli príslušníci KGB pozabíjat státisíce cestných ludí. Väcšinou sa tieto operácie prevádzali tajne, teda aj bez možnej kontroly, preverenia oprávneného prenasledovania, ci odsúdenia do vyhnanstva alebo na smrt. Tajné služby boli výsostne podriadené vodcovi, aby ich nikto nemohol kontrolovat. Bolo na vodcovom charaktere a ludskosti, ako ich využíval proti ludom inak zmýšlajúcim.

Opät môžeme potvrdit, že dlžka veku ludstva a cas nezohrali v poslaní tajných služieb úlohu výrazných zmien. Tajné služby sú opät tými, ktoré vyhladávajú nepriatela spolocnosti a podielajú sa na jeho likvidácii. Nic sa nezmenilo od dôb inkvizície, len spôsob lovu na cloveka sa prispôsobil technickému pokroku. Pribudla technika a k nej sa prispôsobil boj diabla proti cloveku. Dnes už nie je žiadnym problémom odpocúvat rozhovor na dialku a zneužit ho na ohováranie obetí. Kapitalizmus priam nahráva agentom tajných služieb, aby mohli efektívnejšie vykonávat ekonomické sabotáže voci obeti. Falošní obchodníci zatiahnu obet do navonok zdanlivo výhodného obchodu a potom nedodržiavaním zmlúv a iných trikov privedú obeti zadlženost a okolie sa spolu s veritelmi samé postará o jej likvidáciu. Konšpirácie tajných služieb sú na dennom poriadku. Cielom konšpirácií je zkonštruovat intrigu, v ktorej je obet dotlacená do financných strát, fyzických úrazov, infekcných ochorení na žltacku ci AIDS, ublížení na živote pri autonehode pomocou kaskadéra, zabitia neznámou mafiou, zabitia na následky výbuchu casovanej nálože, izoláciou do niekolkorocnej vyšetrovacej väzby, následného zabitia vo väzení nainscenovaním samovraždy a mnohými inými spôsobmi. V poriadnej spolocnosti by mali tajné služby slúžit pri odhalovaní „šelmy", ktorá sa votrela medzi ludí, nie naopak. A pretože sa toto ustrážit nedá, pre celok je lepšie tajné služby zrušit. Nielen u nás sa casto objavujú

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

titulky: „Sú tajné služby tajnou alebo verejnou zlocineckou organizáciou?" Áno, tajné služby sú v podstate zlocineckou organizáciou, nakolko porušujú ústavu, v ktorej má každý obcan na tejto Zemi zarucené právo na život bez ohrozenia. Toto právo tajné služby porušujú a za peniaze slušných ludí (zo štátneho rozpoctu) prenasledujú a ohrozujú ostatných. Z tohoto dôvodu by nová spolocnost mala v prvom rade zrušit tajné služby alebo ich prinajmenšom modernizovat a rekvalifikovat pre boj so „šelmami" a nie naopak. Nájst pre pánov inú zábavu, ako posúvat figúrky na šachovnici a tešit sa z utrpenia skutocných bytostí.

Holá pravda

Základnou požiadavkou cloveka na radostný život je prežit život bez ohrozenia. To si urcite želá každý. Budme k sebe tolerantnejší a ohladuplnejší tým, že sa budeme energickejšie zasadzovat za to, aby sa zrušili praktiky ohrozovania obcanov rôznymi skupinami ludí, reprezentantmi rôznych spolkov a tajných služieb štátov. Dnes ohrozujú suseda, neznámeho obcana, zajtra môžu ohrozovat vás. Preto je potrebné aj o týchto veciach povedat „holú pravdu". Už vela ludí na svete, ale aj na Slovensku, zaujíma osud ludstva, jednoducho preto, že ich zaujíma osud dalších generácií, osud svojich potomkov. Zaradte sa do prúdu týchto ludí a zaujímajte sa o kultúrno-politické dianie. Neustále majte na pamäti „zlodej kradne len dovtedy, pokial mu to ostatní dovolia". Slovensko nie je žiadna výnimka.

Najskôr by ste mali vediet holú pravdu o dôvodoch premeny spolocenského zriadenia v „postkomunistických štátoch", aby ste si mohli urobit další úsudok o tých, ktorí sa snažia získat vašu priazen. Socializmus nebol dobrý, vládla jedna strana, urcitá skupina ludí sa zvýhodnovala, aj ked sociálne istoty boli lepšie, než v iných zriadeniach, právo na prácu mal zarucené každý, ale na druhej strane chýbala skutocná sloboda, sloboda tlace, sloboda prejavu a najmä sloboda cestovania, poznávania iných kultúr. Preto je z hladiska celkového vývoja sveta dobré, co sa stalo. „Nežná" revolúcia priniesla zmeny, nie revolucné, ale priniesla. Pre mnohých sa vela zmenilo, pre niektorých k lepšiemu, pre iných k horšiemu, pretože v procese zmeny ide o prerozdelenie vrstiev. Vznikli bohatí, chudobní, nezamestnaní, bezdomovci...

Ale skúste sa pozerat na vývoj aj inými - nestrannými ocami. Už za socializmu sa objavovali snahy jednotlivcov zmocnit sa majetku iných. Tí, co pracovali v zahranicí, na konzulátoch, v zahranicnom obchode, chceli premenu spolocnosti, aby dopriali aj širokému obyvatelstvu, ktoré nedovidelo „za oponu", slobodu a spravodlivost. Ale na druhej strane zmenu podporovali aj tí, ktorí cítili príležitost, že sa môžu legálne zmocnit spolocného majetku, neúmerne zbohatnút a zneužit ideu revolúcie vo svoj osobný prospech. Medzi týmito dvomi skupinami doposial prebieha politický zápas.

Dnes už nie je tajomstvom, že revolúcia nevznikla „zdola". Gorbacov sa v ponorke dohodol s Buschom, že socializmus treba ukoncit. Snaha o kolonializáciu Mesiaca potrebovala zjednotit Rusko a Ameriku. Na Mesiaci alebo Marse nájdu raj len tí bohatí, ci z Ruska, Ameriky alebo Slovenska... Tam nebude miesto pre sociálne zmýšlajúcich ludí. Pretosa na prvé miesto dostala potreba utajovania nových energií, aby ropní magnáti a atómoví obchodníci neprišli o svoje zisky. To bola hrozba socializmu - nové energie, ktoré by úplne znicili západnú trhovú ekonomiku. Gorbacova ohúrili scenárom hviezdnej vojny. Tak sa napokon dohodli. Z Ruska vyšiel signál o „perestrojke". Za pomoci KGB a bývalej ŠTB sa dlhoplánovaná zmena uskutocnila aj na Slovensku. Na scenári sa pracovalo takmer tri roky. Komunistická strana sa zacala

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

štiepit na tri prúdy. Hlavným organizátorom „nežnej revolúcie" na Slovensku bolo velitelstvo Štátnej bezpecnosti úzko prepojené s KGB. To sa rozdelilo tiež na tri názorové prúdy. Tvrdých zástancov socializmu, tvrdých zástancov kapitalizmu a spravodlivých. Jediným hnacím motorom boli sluby, že ak sa to podarí, každý dostane „kus koláca" podla zásluh. Na tvrdých zástancov socializmu bola vypísaná „nahánacka", na spravodlivých „verbovacka". Tvrdí zástancovia kapitalizmu sa pri tomto politickom boji rozdelili na dalšie dve frakcie. Jedni podporovali vstup zahranicného kapitálu so 100% úcastou. Tí spociatku zacali rozpredávat majetok za provízie, úplatky zahranicným podnikatelom. Tí druhí podporovali darovanie podnikov domácim, ktorí sa pricinili o pád socializmu, „za zásluhy". Ani jedno ani druhé nie je pre slovenskú väcšinu dobré. 100% zahranicná úcast nedovolí zhodnotit prácu slovenského pracujúceho obcana podla západných kritérií, ludovo povedané - na vecné casy zostaneme lacnou pracovnou silou a väcšina chudobných ostane chudobnými. Druhá snaha má pre väcšinu tiež neprijatelný dopad. Darované podniky domácim „revolucionárom" sa nebudú rozvíjat práve pre ich nízky rozhlad a tiež nedostatok financií. Realita je hrozná. Nevyplácajú sa mzdy, nie je kontakt na odbyt tovaru v zahranicí, firmy krachujú, fronta nezamestnaných sa zvyšuje. Napokon domáci „revolucionári" skrachované firmy predajú zahraniciarom pod cenu, so ziskom odídu na „Bahamy", a opät sa dostaneme do podrucia západných „kapitalistov".

Tretiu cestu, cestu spravodlivého ocenovania v prospech väcšiny nikto zo zúcastnených nechce, lebo vzhladom na ich nízky rozhlad by ostali chudobnými bezdomovcami. A tak prebieha politický boj, kto z nich skôr privedie Slovensko do krachu... Ale predtým si zinkasuje milióny na další život v zahranicí.

Taká je holá pravda. Preto sa do parlamentu nemôže dostat strana alebo hnutie s programom výhodným pre väcšinu obcanov, ktorý predložia ludia z radov obycajných, nestraníckych i ked slušných a poctivých obcanov. Taká volebná kampan a následný politický boj stojí niekolko desiatok miliónov. „Revolucionári" sú v strehu, nedovolia ich nikomu „nepovolanému" zarobit. Nemôžu prijat niekoho, kto by im pokazil ich „hru". Žial, je to smutná, ale cistá pravda. Špirálu vývoja však nic nezastaví, a preto sa môže coskoro stat, že tak isto, ako tajné služby zradili predchádzajúceho pána „robotnícku triedu", zradia aj terajšieho pána, len musia mat inšpiráciu.

II.

Brutálny kapitalizmus

Pokles morálky - celostvetový jav

Nie je žiadnym tajomstvom, že dnešok je poznacený celosvetovým poklesom morálky, ale ani to nie je žiadnym tajomstvom, že tento pokles neprodukujú obycajní ludia, ale tajné služby a spolky. Mafia je všeobecný pojem. Mafiánci sú navonok inteligentne vyzerajúci muži v bielych košeliach s kravatami, ale ich pravá tvár je tvár muža, ktorý striela do živých tercov ludí, kladie bomby pod autá... Na celom svete sú mafiánci prepojení s tajnými službami, fungujú ako nástroj na zastrašovanie a likvidáciu nepohodlných ludí. Verejnost sa už mohla velakrát presvedcit, že tak je to aj na Slovensku. A tento nádor sa musí odstránit aj na Slovensku ako prvý. Najskôr sa musí urobit rekapitulácia, aby sa mohol nájst spôsob, ako odstránit toto novodobé zlo. Preco sú naši spoluobcania vlastne ohrozovaní a kým? Musíme sa napojit na

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

predchádzajúcu kapitolu, v ktorej sme velmi strucne objasnili, kto mal „zásluhy" na premene spolocenského zriadenia a co im bolo slúbené. Frakcia tvrdých zástancov kapitalizmu v bývalej ŠTB dostala úlohu ukázat na podozrivých „prosocialistov" a zacat ekonomický boj proti týmto „nepriatelom Slovenska". Každému, kto takto ukázal na „nepriatela" bol udelený bod za „zásluhu" o budovanie kapitalistickej spolocnosti. Podla získaných bodov dostal odmenu vo forme napríklad prenájmu reštaurácie, úcasti v malej, ci velkej privatizácii a podobne. Preto sa privatizuje podla pravidiel „pridelovania" a nie verejnej sútaže. Pre týchto ludí sa hon na „nepriatela Slovenska" stal životnou príležitostou ako príst k bohatstvu. Samostatnou kapitolou je spôsob, akým získavali „zásluhy" bývalí príslušníci ŠTB. Každý slušný obcan, ktorý býval v blízkosti takýchto ludí, mal jednoducho smolu. Najmä tá skupina bývalých príslušníkov ŠTB, ktorá spolupracovala s podsvetím, sa stala doslova nebezpecnou pre cestných nic netušiacich obcanov. Rozpútal sa zápas. Aby získali body za „zásluhy", museli odhalovat nepriatelov Slovenska, proti ktorým sa zacali cielené útoky.

Tak zacali oznacovat svojich susedov, priatelov, ba dokonca v niektorých prípadoch aj rodinných príslušníkov - za nepriatelov Slovenska. Samozrejme, že obet nesmie nic tušit. Inak by nevedeli simulovat boj proti nepriatelovi. Na svoju obet sa usmievajú, kupujú jej darceky - len aby do detailu mohli poznat jej život a vykonštruovat z nej nepriatela Slovenska. Zacali sa vybavovat úcty zo žiarlivosti, nesympatií a podobne. To len preto, aby získali body za „zásluhy" a samozrejme lahkú prácu a z nej nenormálny financný zisk. SIS preinvestuje za rok 1,5 miliardy korún zo štátneho rozpocu na ochranu „štátnych záujmov", nehovoriac o dalšej miliarde zo samostatnej podnikatelskej cinnosti, ak sa dá tunelovaniu a iným podvodom hovorit podnikanie. Nehorázna suma na prenasledovanie spoluobcanov odchádza zo štátnej pokladne, z našich danových poplatkov. Zacína sa to sledovaním, zápisom pravidelných životných úkonov, odpocúvaním telefónov a ak sa jedná o podnikatelov, tak pokracuje ekonomickými útokmi, akými sú ohováranie u obchodných partnerov, ci falošní obchodníci používajúci rôzne triky na získanie závislosti obete, (exkluzívna marketingová zmluva, tiché spolocenstvo...), konšpirovaním dopravných nehôd, podvodov a napokon obvinovaním z nespáchaných trestných cinov, odsúdením, väznením až po likvidáciu typu „samovražda". Takto vyrobia umelé straty obcanom, firmám, podnikatelom za dalšie miliardy korún. Tajné služby narobia každý rok škodu za vyše 5 miliárd korún. Preto nedovolia svoje kontrolovanie parlamentom, teda ludom. O týchto úvahách existujú stovky dôkazov, ktoré sa prezentujú aj v súperiacich médiách. Takýmto spôsobom sa nebuduje právna spolocnost, ale mafiánsky štát, ktorý kriminalizuje celú spolocnost.

Nová droga - nekalá sútaž

Cím to je, že v oblasti mravnosti, morálky a cestnosti nedokážeme byt dostatocne prezieraví? Vieme dopredu na mnoho rokov naplánovat ekonomický rozvoj, budovat dialnice, stavat byty, ale s poklesom morálky, cestnosti a mravnosti nikto nechce rátat. A pritom to bola praprícina zániku mnohých vyspelých civilizácií a na tomto pravidle stroskotal aj velký Rím, ktorý už dosiahol svoj vrcholný rozkvet. Preco si niektoré negatívne javy všimneme až v takej fáze, ked je už doslova neskoro. Na drogový problém sa poukazuje už niekolko rokov. Preco v zmysle prevencie štátna moc nezasiahla už v pociatku tejto nákazy? Jedno z vysvetlení je aj to, že nikto nemal záujem zastavit dovoz drog, nakolko z toho profitovali „velké ryby". V

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

súcasnosti, ked je v ohrození takmer každá desiata rodina, sa cosi pohlo a vláda pristúpila k riešeniu tejto situácie. Ale preco až teraz, ked je státisíce rodín poškodených? Preco sa nezasiahlo pri prvom náznaku tejto „choroby"? Nic iné mi nenapadá, len to, že je to úmysel mocných. Drancovat, vykoristovat, profitovat na úkor druhých - až do samej krajnosti, pokial sa dá. Ale takéto myslenie ludí na vedúcich miestach je myslením úbohým, chorých ludí, myslením, ktoré nemôžeme prijat. Skúsme sa spolu zamysliet, ako by sa dalo úcinne predchádzat týmto negatívnym javom. Droga je obchodným artiklom neserióznych firiem, rôznych mafií a gangov, ktoré sa na cene nehorázne obohacujú. Pri prenikaní na trh môžeme ocakávat, že hlavnou zbranou pri kliesnení cesty budú teda peniaze. Spociatku rozdávali drogu takmer zdarma, aby chytili do závislosti najmä mladých ludí. Už v pociatkoch sa objavovali hlásenia na polícii a iných úradoch štátnej správy o tomto negatívnom jave. Prehliadali sa. A to je druhý dôvod. Podplácanie a úplatky za prižmurovanie ocí. Keby sa tu robili rázne opatrenia, tresty a vnútorná represia, drogy by sa nerozširovali, ale v pociatku zastavili. Teda prvým krokom prevencie je dôslednejšie preskúmávanie stažností od obcanov a dôslednejšie preverovanie tých, ktorí majú záujem o zlahcovanie týchto stažností. Je tu podozrenie, že ide doslova o uplácanie za prižmurovanie ocí. Šikovní gauneri to dokážu politicky obalit, a rozuzlenie je takmer nemožné. Zámerne som vybral túto krajnost drogovej závislosti, lebo na tomto - už rozšírenom prípade, sa dá najlepšie analyzovat, akých chýb sme sa dopustili a co by sme mali urobit najskôr, keby sa objavila nová drogová epidémia.

Nová drogová epidémia, ktorá postihla státisíce slovenských podnikatelov a ich rodiny vychádza na povrch. Nová drogová epidémia sa volá gaunerstvo, ktoré zákon postihuje len ako nekalú sútaž.

Nekalosútažné konanie

Západná trhová ekonomika, to nie sú vždy len cisté obchody, cestné návrhy, ale aj nekalé gaunerské spôsoby zbohatnutia na úkor druhých. Doposial sa o týchto skutocnostiach mlcalo, nakolko sa tieto praktiky využívali v politickom zápase. Ale caša sa naplnila a preliala. Tieto praktiky sa preniesli na nic netušiace obyvatelstvo. Dôstojníci tajných služieb, agenti, prisluhovaci, donášaci a rôzne gaunerské typy ludí, doslova zaútocili na slovenského podnikatela - slovenské rodiny. Každý chce rýchlo zbohatnút, vzorom sú politickí prominenti.

Tak ako tvrdá droga poškodila státisíce slovenských rodín, tak aj nová droga ekonomickej závislosti poškodzuje státisíce slovenských podnikatelov a ich rodiny. Jasným signálom sú modré obálky na poštách. Bežnú korešpondenciu vymenili obálky od vymáhacov, polície, justície a podobne. Že by sme boli všetci takí hlúpi a nevedeli podnikat, nevedeli si zrátat náklady a výnosy? Nie, my sme len neskúsení z nekalosútažných intríg. Nechceme pripustit, že sme plánovane chytaní do ekonomickej závislosti, že sme plánovane likvidovaní. Na našej likvidácii pracujú celé tímy, ktoré rozpracúvajú každý krok nášho neúspechu, samozrejme, že všetko musí vyzerat ako náš neúspech, naša neskúsenost, naša neschopnost. Z tohoto pohladu nás naši politici zapredali už v prvej vlne prechodu na trhové hospodárstvo. Už termín „trhové hospodárstvo" je zavádzajúci. Je to maska totalitného hospodárstva. Inými slovami, tajné služby vládnu svetom, koho chcú - podržia, koho nechcú - zlikvidujú. Takto sa zdá, že šikovnejším sa darí a nešikovnejším sa nedarí. Pravdou je, že sa darí tým, co sa vedia najviac pretvarovat, že sú šikovní a vedia zatajovat, že pracujú pre tajné služby. Taká je holá pravda.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Kolonizácia vedomia cloveka

Všetko má svoj zaciatok a koniec, plus, mínus a objem. Aj clovek má svoj zaciatok a koniec, plus, mínus a objem svojej individuality. Konanie je závislé od týchto velicín. Do litrovej flaše môžeme naliat len jeden liter vody. Ak by sme chceli naliat dva litre, posledný liter sa minie úcinku a ciela. Aj pamät pocítaca je vždy ohranicená podla kvality použitého „cípu". Ak ho pretažíme, „spadne". Aj mozgová kapacita je teda ohranicená, len ju nevieme presne odmerat. To je úloha dalšieho tisícrocia. Už sú však na svete prvé signály, že ludstvo zacína uvažovat o objeme tejto kapacity. Ak niekto pozná z každého rožku trošku, väcšinou to nikam nedotiahne. Ak sa niekto venuje len jednej veci dôkladne, zväcša dosiahne úspech. Aj to hovorí o objeme mozgovej kapacity. Hovorí sa, že múdry je ten, kto sa nedá zatiahnut do viacerých vecí naraz. Zjednodušene si našu mozgovú kapacitu môžeme rozdelit do základných sfér života.

1. Sféra vedomia - riadi náš vztah k rodine (láska)

2. Sféra podvedomia - riadi naše súkromie (snenie)

3. Sféra nadvedomia - riadi náš vztah k spolocnosti (kultúra)

4. Sféra intuície - riadi našu tvorivost (práca)

5. Sféra reality - riadi našu obranu (obhajoba)

Ideálne zataženie sfér je rovnomerné. K tomuto smeroval socializmus.

Kapitalizmus prerozdeluje zataženie mozgovej kapacity viac na štvrtú sféru práce pri získavaní penazí. Teda viac zatažuje našu mozgovú kapacitu na úkor iných sfér. Ideálny stav v právnom štáte by mal byt taký, že sféra práce je rozšírená na úkor sféry obrany. Samozrejme za predpokladu, že sa bude striktne dodržiavat mravná etika obchodovania.

V skriminalizovanej spolocnosti (akou je žialbohu naša) je prerozdelenie zataženia mozgovej kapacity orientované viac na štvrtú sféru práce, lebo clovek musí „nahánat" peniaze na tažší život a u podnikatelov na splácanie dlhov, ktoré im vyprodukovala skriminalizovaná spolocnost, a tiež viac na sféru obrany, nakolko musí viac casu venovat obrane proti nekalej sútaži, podávania vysvetlovania a súdnym sporom. Väcšinou na úkor druhej sféry - rodiny. Je dôležité nenechat si prerozdelit využitie mozgovej kapacity na úkor iných sfér, ktoré uberajú zo základného práva cloveka - prežit život štastne a bez ohrozenia! Toto poznanie využívajú tajné služby a pretažujú svoju obet, ktorá je v rozpracovaní sférou obrany, aby obet nemala možnost sa riadne vyvíjat. Takto sa clovek ohrozuje tým, že zlý spolocenský model mu nedovolí venovat sa rodine, záujmom a kultúre, a tak plnohodnotne prežit život. Vedomie cloveka v dnešnej spolocnosti je neustále ohrozované pocitmi neistoty.

Ved najkrajším životným ideálom väcšiny ludí je žit bez ohrozenia, v usporiadanej rodine vychovat svoje deti s plným priehrštím lásky a porozumenia, ktoré sa v starobe vráti v podobe štastného prežita zbytku života a pripravenosti na smrt.

Je vela dôkazov o tom, že ludstvo ide nesprávnym smerom, nakolko niektorí jedinci sa snažia prerozdelit naše sféry života v ich prospech. Reklama vplýva na druhú sféru individuality, sféru snenia na úkor ostatných sfér. Zlá politika nás núti viac zatažovat sféru práce a obrany, opät na úkor sféry rodiny, individuality a spolocnosti.

Dôležité pre nás je nenechat si prerozdelovat využitie našej mozgovej kapacity - nedovolit kolonializovat naše vedomie.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

IV.

Motor kinetický

Neutešená situácia v neprospech cloveka potrebuje východisko. Jedným z riešení je utlmit biznis s energiou, zbranami a ostatným konzumom. Všetky problémy na Zemi, konflikty medzi národmi sú v tajomstve velkého biznisu s energiami. Ropa je na prvom mieste. Vzniklo vela vojen z dôvodov získania vplyvu nad touto oblastou, v regiónoch Blízkeho východu a iných miestach sveta. Na druhom mieste je elektrická energia s nebezpecnými - problémovými atómovými elektrárnami. Na nedávnom summite americký prezident Bill Clinton prislúbil odtajnenie nultej energie, ktorá by nahradila obidva tieto energetické problémy. Upozornil však, že v súcasnoti nie je ludstvo dozreté na prijatie takejto energie. Len si skúsme predstavit, keby ropa prestala byt potrebná ako základná surovina pre chod motorov. Pokles potreby by vyvolal celosvetový chaos. Milióny ludí pracujú v tomto odvetví, tisíce podnikatelov bohatne a títo všetci by ostali bez práce. Skoncovaním ropného megaproblému by síce milióny ludí stratilo prácu, ale skoncilo by sa aj neúmerné obohacovanie jednotlivcov na úkor väcšiny. V súcasnosti si to ani jedna ani druhá strana neželá. Ale co radový obcan?

Nultá energia by pre obcana znamenala zníženie jeho rodinného rozpoctu a viac penazí by v rodinách ostalo na iné potrebnejšie úcely. Aj v celospolocenskom porovnaní by sa mohli výdavky na energiu presunút do iných zložiek štátneho rozpoctu, ktorý je v každom štáte velmi oklieštený. Zo štatistiky možno porovnat, že výdavky na energiu (nafta, benzín, elektrina) sa vyrovnajú vádavkom za potraviny. Pre radového obcana by to bolo zdvojnásobenie jeho životnej úrovne.

Dnes sú už známe konštrukcie motorov na vodu - ako nových motorov tretieho tisícrocia. V trezoroch ropných magnátov sa nachádzajú aj karburátory na bežný súcasný motor, ktorý by bol na 50 % pohánaný vstrekovaním vodných mikrocastíc, ktoré by svojím vodíkovým nábojom nahradili 50 % benzínu. Napokon aj na Slovensku sa zrodil vynález týkajúci sa motora pre mestskú hromadnú dopravu, ktorý pracuje na princípe využitia kinetickej energie Zeme, tiaže a váhových rozdielov atómu a neutrónu. Nenájdu sa ovšem ludia, ktorí by tieto projekty podporili. Na výrobu prototypu je potrebný velký balík penazí, ktorý bežný vynálezca nemá. A tí co ich majú, nechcú opustit súcasný energetický biznis. V roku 1994 (možno si to pamätáte aj z odvysielaného spotu v STV) bulharský vynálezca predstavil verejnosti „motor na vodu". Zem sa pod ním prepadla. Nikto nevie, preco sa projekt nerealizoval. Sú signály, že takého objavy skupujú ropní magnáti a držia ich vo svojich trezoroch. Z ich pohladu je to normálne. Radšej zaplatia vynálezcovi miliónové sumy, ako by mali stratit miliardy na obchode. Navonok normálny konkurencný spôsob konania. Ale aký to má dopad na obcana? Obcanovi - vynálezcovi sa vlastne zabranuje poskytnút svoje skúsenosti a vedomosti pre blaho všetkých. Nielen bulharský, ale aj slovenský vynálezca dostal košom. Jeho vynález, ktorým by sa ušetrili miliardy na nafte len v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy odporucil priamo niekdajší minister hospodárstva, slovami: „Predajte ten nápad západu, zarobíte viac." Ten istý vynálezca predložil návrh na realizáciu vývoja malokapacitných elektrární, ktoré by svojím výkonom nahradili súcasné atómové elektrárne. Aj tento návrh, ktorého realizácia by bola niekolkotisícnásobne lacnejšia ako súcasné atómové elektrárne, nakolko princíp využíva gravitacnú a spektrovú energiu, neuspel. Dôvod: už je rozbehnutá vý

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

stavba atómových elektrární, uzatvorené zmluvy, kontrakty... Holá pravda je taká, že zastavením realizácie atómových elektrární by prišlo pár politikov a biznismanov o provízie za uzatvorené kontrakty. Aký chabý dôvod?!

Ludstvo nutne potrebuje nový motor, aby sa utlmilo vykoristovanie, odstránili vykoristovatelia, aby väcšine obyvatelov prinieslo zvýšenie ekonomickej sily zvýšenie životnej úrovne.

V roku 1991 ponúklo isté politické hnutie riešenie, nakolko vo svojom politickom programe ponúkalo i ekologické riešenia nahradenia bežných kinetických motorov na tekuté palivá - hybridnými motormi a malokapacitnými elektrárnami. Ostali však - žial len smutné informácie, že tajné služby platené z rocpoctu obcanov, doslova prevalcovali toto hnutie. Preco? Opät sa ponúka východisko. Ak by sa do parlamentu uchádzali obcianske iniciatívy s konkrétnymi projektmi v urcitom hospodárskom odvetví, a nie polické subjekty s ideologickými klamstvami, urcite by myšlienka nového motora získala v parlamente podporu v prospech nás všetkých. A to vyvolení nehcú!

Úryvok z filmu Stevena Seagala: „Aljaška v plamenoch"

Tento film odhaluje spôsob nehorázneho zarábania s ropou a najmä znecistovania oceánov a Zeme takým sebevražedným spôsobom, že do vycerpaných ropných dutín sú tlakovými cerpadlami vhánané jedy pochádzajúce z chemických tovární. Toto je reálna hrozba, že takto sa môže skutocne otrávit celá Zem, že spodné vody budú o chvílu zamorené do takej miery, že ani najdokonalejšie cisticky ich nebudú môct vycistit do nezávadnej podoby.

Hlavnými „aktérmi" filmu sú bezohladní biznismani, ktorým je osud ludstva absolútne lahostajný. Nezáleží im na Zemi, pretože pocítajú, že kým sa Zem úplne vycerpá a znicí, stihnú skolonizovat Mesiac a Mars, vytvorit si na stovky rokov blahobyt so zdravou pitnou vodou, ktorá sa našla na Mesiaci, potravinami a otrokmi so Zeme, obklopení bohatstom a to všetko na úkor obyvatelov celej planéty, ktorú odsúdili na zánik.

Úryvok:

„Chcel by som zacat podakovaním všetkým bratom a sestrám, ktorí prišli, aby reprezentovali našu vec. Pán Itok a kmenová rada ma požiadali, aby som prehovoril k vám a k tlaci o nespravodlivosti, ktorú na nás chystali vládni úradníci a biznismani. Kolkí z vás, co ste tu, ste poculi o alternatívnych motoroch, ktoré sú pohánané pocnúc alkoholom až po odpadovú vodu? O karburátoroch, ktoré prejdú stovky míl za jeden liter. O elektrických alebo magnetických motoroch, ktoré fungujú prakticky vecne. Neviete o nich, pretože keby sa zacali používat, naftárske spolocnosti by prišli o kšeft. Návrh nového motora je starý už celých 50 rokov, ale kvôli naftárskym kartelom a skorumpovaným vládnym úradníkom, sme my i zbytok sveta nútení užívat benzín už viac než 100 rokov. Za znecistenie vody, ktorú pijeme, vzduch, ktorý dýchame a jedlo, ktoré jeme, je v prvom rade zodpovedný velký biznis. Vôbec ho nezaujíma svet, ktorý nicí, ale len prachy, ktoré na tom zarobí. Kolko únikov nafty ešte znesieme? Už teraz milióny a milióny litrov nafty nicia oceán a všetko, co v nom žije, okrem iného i planktón, ktorý zásobuje svet kyslíkom a tiež podporuje celý morský ekosystém. A ten tvorí základnu potravinových zásob našej planéty. Ale planktón vymiera.

Premýšlal som odíst inde, do iného štátu alebo krajiny, kdekolvek na Zemi, ale po malom prieskume som si uvedomil, že tí ludia zamorili toxickými látkami celý svet.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zásadne kontrolujú legislatívu a v skutocnosti kontrolujú i vlády. Zákon hovorí: Žiadna spolocnost nemôže byt pokutovaná viac ako 25 tisíc dolármi denne. Ak spolocnost zarába 10 miliónov tým, že vypúšta jedy do oceánu, proste sa jej vyplatí v tomto pokracovat. Ovplyvnujú tlac a tá kontroluje naše myslenie. Urobili zlocin z toho, že chceme hovorit za seba. A ked to urobíme, smejú sa nám. Klamú nás. A my sme chemicky a geneticky nicení, pricom si to vôbec neuvedomujeme. Bohužial - zasiahne to naše deti. Chodíme každý den do práce a pred nosom máme auto a auto pred nami vypúšta jedovaté plyny, ktoré sa spájajú do jedného, jediného jedu...Jedy nás pomaly zabíjajú, aj ked to nevidíme. Kolkí z nás by pred 25 rokmi uverili, keby nám povedali, že jedného dna cez smog neuvidíme na 20 metrov pred seba? Že sa nebudeme môct zhlboka nadýchnut, pretože vzduch bude plný otravných plynov, že nebudeme môct pit zo studniciek, a budeme musiet kupovat vodu vo flašiach. Boli nám odnaté tie najzákladnejšie Bohom dané práva, naša životná realita je tak vážna, že ju nikto nechce pocut. Teraz sa pýtame, co dalej.

Myslím, že potrebujeme zastupitelský zbor, ktorý nás bude skutocne reprezentovat. Nás, nie velký biznis. Tento zbor nesmie dovolit uvedenie do nášho prostredia - cohokolvek, co nie je absolútne priatelské alebo co nie je vo výrobe chemicky neutralizovatelné. Konecne, pokial budú plynút zisky zo znicenia našej Zeme spolocnosti, aj jednotlivci si budú nadalej robit co chcú. A my ich musíme prinútit, aby sa chovali bezpecne a zodpovedne, a mysleli na dobro nás všetkých. A ked tak neurobia, zoberieme si spät naše zdroje. Uzavreme ich do srdc a urobíme co je správne."

Motor morálky

Uvedenie nového kinetického motora do praxe tak, aby priniesol väcšine obcanov prospech, nie je možné pre „iné" záujmy politikov. Ak by sa mali vynálezy presadit do praxe a prinášat prospech obcanom, ale neprospech jednotlivcom „megalomanom" poberajúcim provízie za realizáciu konvencných energií, museli by sme zrušit politické strany, ktoré stoja za všetkými velkými projektami s energiami.

Stali sa brzdou pokroku. Ich zrušenie v súcasnosti ešte nie je možné. K takémuto kroku by bolo treba „rekvalifikovat" parlament, a to sa rovná kacírstvu. Kedže však všetko na svete má východisko, aj tu existuje riešenie. Prvým krokom pre tento pokrok by mohlo byt zavedenie nových podmienok pre vznik a poslanie politických strán, ktoré sú nostitelmi rôznych ideológií, demagógií zameraných na klamanie verejnosti. Taká je holá pravda. Politické strany treba nahradit obcianskymi iniciatívami zameranými na konkrétne projektové riešenie problémov cloveka. Jedným z riešení, ako presadit vôlu väcšiny, je zavedenie okamžitého hlasovacieho práva obcanov s kvalifikovaným hlasom. Obcan má právo väcšej hodnoty hlasu pre ten odbor, ktorému rozumie, na ktorý má kvalifikáciu. Zatial ani to nie je možné. Pokial vládnu peniaze v takom „prelievacom" systéme ako dnes, tak sa vôla väcšiny nedá presadit. Ale pokrok sa nedá zastavit, aj carodejnice prestali upalovat vdaka pokroku. Je to len otázka casu. Bez velkých penazí sa nedá nic velké urobit. Zatial velké peniaze majú tí, ktorí nechcú urobit nic pre blaho radového obcana, len pre seba. Vôla väcšiny je riadená menšinou. Taká je súcasná demokracia. A to sa musí zmenit!

Co sa týka všetkých, môžu riešit len

všetci

Durrenmatt

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Motor priamej demokracie

Odmena za prácu je coraz viac podhodnotená a vzhladom na zdražovanie základných potravín i ostatného tovaru sú platy väcšej casti obvatelstva na hranici životného minima. Na druhej strane poslanci majú neprimerane vysoký plat, co by nebolo katastrofálne, ale majú možnost zneužívat svoje postavenie v lobistických záujmoch formou tichých spolocníkov, nepriamych spolocníkov, a tak sa casto stáva, že ich práca je desat - až stonásobne nadhodnotená, než poctivá a potrebná práca obcana. Poslanci mnohokrát zastupujú anonymných zbohatlíkov pri ich snahe vytvárat také zákony, ktoré vyhovujú len úzkej skupine ludí a znevýhodnujú širokú verejnost. Nie je treba dalej sa o týchto praktikách zmienovat, ved z dennej tlace sa neustále dozvedáme rôzne spôsoby tunelovania, privatizácie a podobne. Ak túto situáciu hodnotíme mierne, môžeme povedat, že politické zoskupenia nie sú dozreté. Ak posudzujeme túto situáciu s prižmúrenými ocami, tak trochu z nadhladu, zistujeme, že môže íst o dobre organizované „sprisahanie", v ktorom sa bývalí predstavitelia moci legalizujú, aby mohli rozšírit svoje osobné bohatstvo na úkor nás všetkých. Národ je manipulovaný. Politické strany vstupujú do volieb s chabými politickými programami a vplývajú na obcanov rôznymi aranžovanými útokmi, osobnými súbojmi, aby tak mohli silou reklamy obcana zdezorientovat, aby v „slobodných volbách" nerozoznal programové ciele, ktoré sa podobajú ako vajce k vajcu, ale hlasoval podla emócií, a zachranoval ohrozeného vodcu. Obcania nemajú nijaké páky, aby mohli priebežne, ked sa im nepáci plnenie slubov - svojich poslancov odvolat, alebo zrušit zastúpenie tých, ktorí nesplnajú ich požiadavky . Samozrejmým základom novej spolocnosti by malo byt zavedenie „okamžitého hlasovacieho práva obcana".

Pri súcasnom rýchlom tempe vedeckotechnického pokroku, kedy má takmer každá "závodná jedálen" osobnú magnetickú kartu na ochranu svojich príjmov, je želanie možnosti aktívneho zapojenia do vecí verejných pomocou takejto osobnej magnetickej karty vôbec nie utopistické, ale absolútne reálne.

O každom dôležitom zákone by obcania hlasovali podla svojho záujmu s kvalifikovaným volebným hlasom. Takto by sa mohli tí, ktorí by mali záujem o úcast na veciach verejných, formou okamžitého hlasovania, každý týžden zúcastnovat rozhodovania o veciach verejných, morálnosti zákonov a odbornom posúdení dôležitých projektov. Tomu by sa mohlo s úctou hovorit obcianska spolocnost, priama demokracia alebo právny štát.

Samozrejme, že bude treba doriešit aj „hodnotu hlasu obcana". Každý obcan musí mat právo hlasovat. Ale v rámci odbornosti je nutné rozlišovat silu hlasu. Napríklad pre projekt v rezorte zdravotníctva bude mat každý obcan jednobodovú hodnotu hlasu. Obcania z tohoto konkrétneho rezortu, ktorí lepšie poznajú problematiku, budú mat hodnotu hlasu dvojnásobnú. Trojnásobnú hodnotu hlasu budú mat odborníci, ktorí v tomto rezorte dosiahli ocenenia za osobitný prínos a tí, ktorí sa aktívne zapoja, prejavia svoju politickú vôlu v obcianských združeniach tohoto rezortu, budú mat pätnásobnú hodnotu hlasu. Takto by mohli obcania odborne a fundovane rozhodovat. Musí však platit základné pravidlo, že každý obcan bude mat hlasovacie právo. Je však úplne normálne, že napríklad spisovatel nemôže o problémoch zdravotníctva rozhodovat kvalifikovane, nakolko je v tejto oblasti neodborník. V praxi to bude vyzerat asi tak, že lekár bude mat pre rezort zdravotníctva na posudzovanie dvojbodovú hodnotu hlasu, kým pre rezort strojárenstva len jednobodové obcianske hlasovacie právo. Takto by sa do parlamentu dostali len správni ludia na správnom

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

mieste. Rozhodol by o nich kvalifikovaný obcan. Tento systém by potom fungoval aj pri hlasovaní o jednotlivých zákonoch v parlamente.

Motor parlamentnej demokracie

Z vývoja ludstva je zrejmé, že súcasné pravidlá parlamentného systému konca druhého tisícrocia - sa ukazujú ako nefunkcné. Z praxe tiež vyplýva, že parlament neobhajuje záujmy väcšiny, práve naopak, poslanec nadobudol právo byt viac ako obcan, co mu prináša osobný, materiálny a financný prospech. Politické záujmy, ktoré zastupuje, sa rozchádzajú so záujmami a vôlou väcšiny obcanov. Poslanci strikne poslúchajú svojho vodcu a niekedy sami pre svoje výhody nevedia rozpoznat, že ich vodca je „šelma", ktorá sa snaží lahšie lovit pre svoju svorku. Obcan ostáva odsunutý. Musí cakat štyri roky, kým sa presvedcí, že bol opät podvedený, že jeho životná úroven nestúpa, kým životná úroven poslancov rapídne rastie, až na úroven zbohatlíkov.

Politické strany sa stali brzdou rozvoja životnej úrovne obcana. Ak by sa táto situácia mala zmenit, musí sa naštartovat motor pre nové „prijímacky" do parlamentu. Jednou z riešení je zmena ústavy, v ktorej by sa malo zakotvit, že do sútaže o vstup do parlamentu sa môžu uchádzat len tie obcianske iniciatívy, ktoré svojím konkrétnym programom formou rozpracovaného zámeru ponúknu riešenie jedného spolocenského problému v jednom rezorte. Kolko ministerstiev, tolko plánovaných obcianskych profesných iniciatív v parlamente. Takto by sa dosiahlo, že obcania by mohli kvalifikovane rozoznat, ktorá obcianska iniciatíva im ponúka „výhodnejší obchod". Ponuky by sa mali uskutocnovat najmenej v troch úrovniach. A/ Obhajoba požiadaviek obcanov podla dlžky veku života. B/ Obhajoba požiadaviek obcanov podla pracovných profesií. C/ Obhajoba záujmov štátu podla rezortov.

A/ Prvá snemovna: by mala byt zložená z obcanov zoskupených podla veku cloveka, nakolko každý vek života si vyžaduje svoju osobitnú pozornost. Prvá snemovna by bola zložená najmenej zo siedmich klubov, ktoré by prezentovali záujmy obcanov podla veku. 1. Detstvo: 0-7 rok života, 2. Dospievanie: 14-21 rok života, 3.Rodicovstvo: 21-28 rok života, 4. Dospelost: 28-35 rok života, 5. Aktívny vek: 35-49 rok života, 6.Úloha života: 49-56 rok života, 7. Odpocinok: 56 rokov a viac.

B/ Druhá snemovna: by bola zložená z obcanov zoskupených podla profesií, nakolko každá profesia si vyžaduje svoju odbornú pozornost. Druhá snemovna by bola zložená najmenej zo siedmich klubov, ktoré by prezentovali záujmy obcanov podla profesií. 1. Žiaci,ucni, študenti, 2. Robotníci, rolníci, živnostníci, 3. Technici, úradníci, pedagógovia, 4. Menežeri, vojaci, podnikatelia, 5. Žurnalisti, umeleci, vedci, 6. Filozofi, lekári, politici, 7. Invalidi a dôchodcovia.

C/ Tretia snemovna: by bola zložená z obcianskych zoskupení podla štátneho záujmu (terajšie politické strany), nakolko záujem štátu si vyžaduje osobitnú pozornost. Tretia snemovna by bola zložená najmenej zo siedmich klubov, ktoré by prezentovali záujmy štátu. 1. Zdravotníctvo a dôchodkové zabezpecenie, 2. Práca a sociálne veci, 3. Školstvo, veda, vzdelanie, 4. Humanita a rodina, 5. Armáda, bezpecnost a požiarníctvo, 6. Spravodlivost a súdnictvo, 7. Prokuratúra a ostatné rezorty.

 

 

 


 

 

 

 

 

Diskriminácia na Slovensku

Po 11 rokoch od „nežnej revolúcie" alebo „komunistického pucu" môžeme zodpovedne konštatovat - s prihliadnutím na velkú mieru nezamestnaných, chudobných, biednych a sklamaných, že Gorbacovova „perestrojka" priniesla zatial len negatívne dôsledky pre národy bývalého socialistického bloku. Prevažnej väcšine ludí sa život nezlepšil, ale naopak zhoršil. Stúpla sila penazí a s nimi kriminalita, neistota a strach. Jeho snaha vybudovat lepšiu spolocnost ako bol socializmus, nevyšla. Perspektíva zlepšenia kvality života bez razantných systémových zmien je v nedohladne, lebo v legislatíve sa udomácnil nežiadúci prvok, ktorý umožnuje jedným zbohatnút na úkor druhých - a to je diskriminácia.

Je diskriminacné, ked štát odmieta riešit problém hromadného prepúštania ludí zo zamestnania v súkromných firmách s oficiálnym odôvodnením, že by zasahoval do vlastníckych práv majitelov firmy. Logika hovorí, že ak štát povolil súkromníctvo, tak sa mal postarat, aby nedošlo v kontexte so súkromným vlastníctvom jedných k diskriminácii iných obcanov. Vo väcšine prípadov ide vždy o následok „vytunelovia" bývalého štátneho podniku. Nový vlastníci skrytou a rafinovanou formou „rozkradnú" majetok - ciže obohatia sa a zamestananci, ktorým predtým daný závod patril zo štatútu spolocného vlastníctva sa ocitnú stratou zamestnania v ohrození. To nie je spravodlivé! Štát mohol napríklad pri firmách nad 50 zamestnancov zriadit štátny dozor formou „ekonomického auditora" pocas niekolkých rokov, kým sa firmy nestabilizujú na trhu.

Je diskriminacné, ked riaditel firmy, ktorá týchto ludí prepúšta má 300.000.- Sk mesacný plat v case ked firma krachuje - co je bežný jav. Ak štát urcil výšku minimálnej mzdy, mal urcit aj výšku maximálnej mzdy - aspon na urcitú dobu - kým sa prechod na trhové hospodárenie „neutrasie". Je diskriminacné, ked väcšina obcanov v danom regióne žije v biede a malá skupina vlastníkov „skrachovaných" friem žije v blahobyte. Ak zoberieme do úvahy, že stat sa vlastníkom je politická záležitost, nakolko mat kontakty v banke a presadit privatizacný projekt je vecou politickou, tak dochádza k diskriminácii na báze politickej. Je nespravodlivé, že nezávislí ludia ostávajú po tomto procese chudobní a ludia stranícky angažovaní zase bohatí. Štát mal urcit vrchnú hranicu mzdy do výšky európskeho priemeru povedzme na 35 000 mesacne - tým by sa zabránila diskriminácia aj tunelovanie formou nadmerných platov pre majitelov a menežment.

Je diskriminacné, ak sa snažíme vstupovat do Európy s výhodami len pre podnikatelov a súkromných vlastníkov, pricom zahranicným subjektom odpúštame dane na dlhé obdobie a navyše ich lákame „lacnou pracovnou silou" na úkor širokej masy pracujúcich. Aby sme sa na jednej strane nestali „lacnou" pracovnou silou do konca nášho života, štát mal urcit rast mzdy v súlade s európskym priemerom formou „sociálneho vzorca zisku". Ved nemôže mat jedna vrstva obcanov, ktorí sú vlastníkmi stonásobok príjmu voci druhej vrstve obcanov, ktorí sú zamestnancami. Legislatívnou úpravou sa malo zabránit vzniku takýchto priepastných rozdielov, napríklad uvedením prerozdelovania financií pomocou „sociálneho vzorca". Každá firma by musela podla zisku prerozdelit financie na rast miezd. A nie len menežmentu!

Pozrime sa na tieto problémy z iného zorného uhla. Štátny podnik sa pretransformuje na súkromnú firmu a krátko na to vyhlási bankrot a zacne hromadne prepúštat ludí zo zamestnania. Podla doterajšieho nazerania na vec štát nemôže zasahovat,

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

lebo by zasahoval do súkromného práva vlastníkov. Nie je to tak, je to len výhovorka ako zakryt „systém" prerozdelovania spolocného majetku. Aj v tejto súvislosti treba len zmenit myslenie z lineárneho nazeranie na veci - len z jedného zorného uhla na syntetické - lebo všetko so všetkým súvisí! Porovnávat súvislosti a náväznosti.

Ked ludia stratia zamestnanie - to nie je nijaká malickost. Pre štát to znamená, že musí vynaložit velké financné rezervy na podporu v nezamestnanosti. Na strane druhej, bez okamžitej nápravy dochádza k ohrozeniu práva obcanov na dôstojný život, ktoré chráni Všeobecná deklarácia ludských práv OSN. Už z tohto dôvodu pri hromadnom prepúštaní musí štát zabezpecit dôkladné preverenie tohto javu. Mal by preverit skutocnosti a fakty, ktoré viedli majitelov k takémuto kroku z pohladu obcianskoprávneho, obchodnoprávneho, trestnoprávneho a z pohladu Všeobecnej deklarácie ludských práv. Kedže štát nevytvoril tieto kritériá, sám dal nepriamo impulz privatizérom, aby bývalé štátne podniky rozkradli a beztrestne priviedli až do bankrotu, kým oni sa takto na úkor druhého obohatili a tí co stratili zamestnanie, sa bez vlastného pricinenia dostali do stavu ohrozenia. To nie je spravodlivé. Verme, že to nebol úmysel.

Prieskum zistil, že ak by sa na veci nazeralo synteticky, tak z 10 majitelov firiem, ktoré hromadne prepúštali, by sa 9 ocitli za mrežami, nakolko zatial sa tak stalo vždy z dôvodov „vytunelovania" firmy. Po prvé: je samozrejmé, že pri každom prepúštaní je dôvodom vždy zlá ekonomická situácia vo firme. Po druhé: táto situácia prevažne vždy vznikla po „vytunelovaní" firmy. Po tretie: nasadením ekonomickej polície by sa tieto skutocnosti dali lahko zistit. Ak by sa dokázal úmysel, išlo by o spáchanie trestného cinu nezákonného obohacovania sa, ktorého následkom boli porušené obcianske práva zamestnancov - strata zamestnania, a bol poškodený aj štát - neplánovaným výdajom na podporu nezamestnaných z tejto firmy. To je vážne poškodzovanie verejného záujmu. Aké jednoduché!

Ak by sa na veci pozeralo synteticky, teda súcasne z obchodnoprávneho, obcianskoprávneho a trestnoprávneho hladiska, nebolo by také lahké rozkrádat bývalé štátne podniky fintou „vytunelovania". Ak je to finta politikov s cielom: aby jedni zbohatli na úkor druhých, je to podlé! Naša legislatíva zatial nedovoluje spájat do jedného konania veci obchodnoprávne, obcianskoprávne a trestné, aby sa tieto veci mohli seriózne prešetrit. Ci je to zámer alebo len zhoda okolností - posúdi história.

Aj tento problém sa dá lahko vyriešit. Treba upravit zákony a bude poriadok. Je zrejmé, že tí, ktorí sú pri moci, toto zneužívajú a preto nie sú ochotní zákony zmenit. Potom však tento jav možno charakterizovat ako úmyselnú diskrimináciu jednej skupiny obcanov voci druhej skupine obcanov.

A takto by sme mohli pokracovat vo vymenovávaní dalších diskriminácií, napríklad diskriminácie fyzických osôb, ktoré rucia za svoje záväzky celým svojím majetkom voci esérockam, ktoré rucia za svoje záväzky len do urcitej výšky. V bežnej praxi sa stáva módnym trendom forma nekalej sútaže, ktorá spocíva v tom, že majitel eserócky formou objednávky zoberie tovar, ci služby od firmy, ktorá je zaregistrovaná ako fyzická osoba, faktúru nepreplatí a zarába na tomto spôsobe. Ak príde k zákonnému vyrovnaniu súdnou cestou, majitel eserócky rucí len do výšky 100 až 200 tisíc korún, tie zaplatí a tým to pre neho skoncilo. Ak sa takto obohatil o niekolko desiatok miliónov, je to dobrý „obchod". Na strane druhej, majitel firmy, ktorý podniká ako fyzická osoba, rucí za svoje záväzky celým svojím majetkom, príde o všetko a navyše sa dostane doživotne na hranicu „žobráka", lebo exekucným príkazom mu siahnu aj na

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

plat a štát mu ponechá peniaze vo výške minimálnej mzdy (3.400 Sk) aj ked je živitelom rodiny. Na založenie esérocky bolo potrebné mat 100 tisíc korún, kto ich mal po páde socializmu, ked z úverových zdrojov bolo zakázané použit financné prostriedky na založenie esérocky?

Je diskriminacné, ak jeden obcan nedodrží zmluvu voci druhému obcanovi, lebo v konecnom dôsledku tarchu znáša poškodený obcan, ktorému vznikla priama škoda pri nedodržaní zmluvy. Ústava SR zakazuje odnat slobodu za neschopnost dodržania zmluvy, co sa v praxi zneužíva v hospodárskej aj politickej sútaži. Množia sa prípady, ked sa takýmto spôsobom doslova plánovane a systematicky obohacujú firmy na úkor poctivých a mravných obcanov. Týmto pravidlom nie je potrestaná prícina, ale následok príciny, co vôbec nie je spravodlivé. Štát mal zabezpecit legislatívnu normu na odstránenie tejto diskriminácie, napríklad úpravou Trestného zákona, v ktorom by bolo nedodržanie akejkolvek zmluvy, následkom ktorého sa iný clovek dostane do núdze, považované za trestný cin!

Je diskriminacné, ak zákon umožnuje navyšovanie imania v spolocnostiach bez preukázania ich pôvodu - zákonného zdanenia. Množia sa prípady likvidácie firiem násilnou zmenou vlastníkov práve týmto spôsobom. Solventný clovek sa ponúkne pomôct firme tým, že sa stane tichý spolocník s 10% podielom vo firme. Následne nato navýši imanie v takej výške, aby dosiahol rozhodovacie právomoci a potom prevezme riadenie a aj vlastníctvo. Kto má peniaze, lahko sa zmocní iných firiem, ba dokonca aj akciových spolocností. Táto legislatívna medzera sa zneužíva aj v hospodárskej a politickej sútaži. Takýmto spôsobom sa mnohé zamestnanecké akciové spolocnosti (Bana Dolina) dostali do rúk pochybných osôb len vdaka tejto možnosti. Diskriminácia spocíva v ;tom, že v ;konecnom dôsledku takto podvedení obcania nemajú možnost zúcastnit sa transparentne hospodárskej sútaže. Je to hrubá diskriminácia s ;politickým pozadím zlegalizovaná zákonnou formou!

Ak sa všetky tieto diskriminacné metódy používajú cielene voci istej skupine obcanov z politických, mocenských alebo konkurencných dôvodov, môžeme hovorit, že štát umožnil alebo vytvoril úcinné zbrane na ekonomickú likvidáciu jednej skupiny obcanov na úkor duhej skupiny obcanov. Ak sa jednotlivé prípady vyhodnotia z ;pohladu obcianskoprávneho, obchodnoprávneho a trestnoprávneho vyplynie, že ide o konšpirácie vysoko profesionálne, ktoré hrajú s ;casom a sú naplánované do konca života svojej obeti tak rafinovane, ako fašizmus naplánoval a vykonal vykynoženie casti polského národa, ktorému najskôr vyvolal ekonomické straty a s ;tým spojený hladomor a po ochorení obyvatelstva na tuberkulózu a choleru ako následok ekonomického útoku nastal dôvod Hitlerovho rozkazu na fyzickú likvidáciu chorých ludí. Takýto hrubý fašizmus sa prevádza aj na obcanoch Slovenskej republiky, nakolko tajné služby najskôr privedú svojej obeti ekonomické straty, prícinu zahladzujú a následok príciny vyzdvihujú s cielom svoju obet najskôr ekonomicky, potom duševne a neskôr aj fyzicky zlikvidovat. Vyšetrovatel a prokurátor môžu mat svoj právny názor, ktorý môže bránit výkonu spravodlivosti napríklad tým, že prokurátor s ;konecnou platnostou zastaví vyšetrovanie, aj ked ide o zjavné porušenie zákona.

Všetky tieto skutocnosti sa priamo dotýkajú porušovania základných ludských práv, obcianskych a politických práv. Vo vyspelých demokraciách na tieto javy upozornujú mimovládne organizácie a obcianske združenia, ktoré sa zaoberajú monitorovaním dodržiavania Všeobecnej deklarácie ludských práv. Je len v záujme štátu, ci vytvorí, alebo nevytvorí zákony na výkon základných ludských práv a slobôd. Slovenská legislatíva nepozná ani jeden takýto vykonávací zákon.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Smutná pravda

Medzinárodný pakt o obcianskych a politických právach a jeho Opcný protokol vstúpil do platnosti 23. marca 1976. Z celkového poctu 87 štátov, ktoré sa prihlásili k uvedenému paktu alebo ho ratifikovali, 43 z nich prijalo oprávnenie spomínaného výboru zaoberat sa jednotlivými stažnostami.

Slovensko medzi týmito štátmi zatial nie je!

Štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto paktu a Opcného protokolu uznáva, že Výbor OSN pre ludské práva - orgán 18 expertov menovaných z titulu vlastnej spôsobilosti, ktorý sa schádza trikrát v roku - môže prijímat a posudzovat oznámenia od jednotlivcov, ktorí tvrdia, že dotycný štát porušuje ich ludské práva.

VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA LUDSKÝCH PRÁV OSN

Úvod

S vedomím, že uznanie prirodzenej dôstojnosti a rovných a neodcudzitelných práv clenov ludskej rodiny je základom slobody, spravodlivosti a mieru na svete, že neuznanie ludských práv a pohrdanie nimi viedlo k barbarským cinom, ktoré urážajú svedomie ludstva, a že vybudovanie sveta, v ktorom sa ludia zbavení strachu a núdze budú tešit slobode prejavu a presvedceniu, bola za najvyšší ciel ludu vyhlásená nutnost ochrany ludských práv zákonom. S vedomím, že ak nemá byt clovek donútený uchýlit sa k odboju proti tyranii a útlaku, ked všetko ostatné zlyhalo, že je nutné podporovat rozvoj priatelských vztahov medzi národmi, s vedomím, že lud Spojených národov zdôraznil v Charte znovu svoju vieru v základné ludské práva, v dostojnost a hodnotu ludskej osobnosti, v rovnaké práva mužov a žien a že sa rozhodol podporovat sociálny pokrok a vytvorit lepšie životné podmienky za vacšej slobody, že clenské štáty prevzali záväzok zaistit v spolupráci s Organizáciou spojených národov všeobecné uznávanie a zachovávanie ludských práv a základných slobôd a že rovnaké chápanie týchto práv a slobôd má nesmierny význam pre dokonalé splnenie tohto závazku, vyhlasuje

VALNÉ ZHROMAŽDENIE

túto všeobecnú deklaráciu ludských práv ako spolocný ciel pre všetky národy a všetky štáty, aby sa každý jednotlivec a každý orgán spolocnosti, majúc túto deklaráciu stále na mysli, snažil vyucovaním a výchovou rozšírit úctu k týmto právam a slobodám a postupnými opatreniami vnútroštátnými i medzinárodnými zaistit ich všeobecné a úcinné uznávanie a zachovávanie ako medzi ludom clenských štátov samých, tak medzi ludom území, ktoré sú pod ich právomocou.

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Clánok 1.

Všetci ludia sa rodia slobodní a seberovní, co sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom jednat v bratskom duchu.

Clánok 2.

Každý má všetky práva a všetky slobody vyhlásené v tejto deklarácii bez akéhokolvek rozdielu, najmä podla rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšlania, národnostného alebo sociálného pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Žiaden rozdiel sa nebude robit na podklade politického, právného alebo nedzinárodného postavenia krajiny alebo územia, ku ktorému osoba prísluší, ci je to krajina alebo územie nezávislé alebo pod porucenstvom, nesamosprávne alebo podrobené akémukolvek inému obmedzeniu suverenity.

Clánok 3.

Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpecnost.

Clánok 4.

Nikto sa nesmie držat v otroctve alebo v nevolníctve: všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané.

Clánok 5.

Nikto nesmie byt mucený alebo podrobený krutému, neludskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Clánok 6.

Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnost.

Clánok 7.

Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú ochranu zákona bez akéhokolvek rozdielu. Všetci majú právo na rovnakú ochranu pred akoukolvek diskrimináciou, ktorá porušuje túto deklaráciu, a proti každému podnecovaniu k takej diskriminácii.

Clánok 8.

Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne súdy poskytli úcinnú ochranu proti cinom porušujúcim základné práva, ktoré sú mu priznávané ústavou alebo zákonom.

Clánok 9.

Nikto nesmie byt svojvolne zatknutý, držaný vo väzbe alebo vyhnaný do vyhnanstva.

Clánok 10.

Každý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypocutý nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho právach a povinnostiach a o každom trestnom obvinení, vznesenom proti nemu.

Clánok 11.

(1) Každý, kto je obvinený z trestného cinu, považuje sa za nevinného, dokial nie je zákonným postupom dokázaná jeho vina vo verejnom pokracovaní, pri ktorom mal zaistené všetky možnosti obhajoby.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(2) Nikto nesmie byt odsúdený pre cin alebo opomenutia, ktoré v case, ked’ boli spáchané, neboli trestné podla štátneho alebo medzinárodného práva. Rovnako nesmie byt uložený tažší trest než trest, ktorý mohol byt uložený v case, ked trestný cin bol spáchaný.

Clánok 12.

Nikto nesmie byt vystavený svojvolnému zasahovaniu do súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju cest a povest. Každý má právo na zákonnú ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

Clánok 13.

(1) Každý má právo volne sa pohybovat a slobodne si zvolit bydlisko v tom - ktorom štáte.

(2) Každý má právo opustit hociktorú krajinu, i svoju vlastnú, a vrátit sa do svojej krajiny.

Clánok 14.

(1) Každý má právo vyhladat si pred prenasledovaním útocisko v iných krajinách a požívat tam azyl.

(2) Toto právo nemožno uplatnovat v prípade stíhania za naozaj odôvodnené nepolitické zlociny alebo ciny, ktoré sú v rozpore s cielmi a zásadami Spojených národov.

Clánok 15.

(1) Každý má právo na štátnu príslušnost.

(2) Nikto nesmie byt svojvolne zbavený svojej štátnej príslušnosti, ani práva svoju štátnu príslušnost zmenit.

Clánok 16.

(1) Muži a ženy, ak dosiahli plnoletost, majú právo bez akéhokolvek obmedzenia z dôvodov rasovej, národnostej alebo náboženskej príslušnosti uzavriet manželstvo a založit rodinu. Co sa manželstva týka, majú pocas jeho trvania i pri jeho rozlúcení rovnaké práva.

(2) Manželstvá môžu byt uzavrené len so slobodným a plným súhlasom nastávajúcich manželov.

(3) Rodina je prirodzenou a základnou jednotkou spolocnosti a má nárok na ochranu so strany spolocnosti a štátu.

Clánok 17.

(1) Každý má právo vlastnit majetok ako sám, tak spolu s inými.

(2) Nikto nesmie byt svojvolne zbavený svojho majetku.

Clánok 18.

Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj volnost zmenit náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovat svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spolocne s inými, ci už verejne alebo súkromne, vyucovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Clánok 19.

Každý má právo na slobodu presvedcenia a prejavu: toto právo nepripúšta, aby niekto trpel ujmu pre svoje presvedcenie a zahrnuje právo vyhladávat, prijímat a rozširovat informácie a myšlienky akýmikolvek prostriedkami a bez ohladu na hranice.

Clánok 20.

(1) Každému je zarucená sloboda pokojného zhromaždovania a združovania sa.

(2) Nikto nesmie byt nútený, aby bol clenom nejakého združenia.

Clánok 21.

(1) Každý má právo, aby sa zúcastnil na vláde svojej krajiny bud priamo, alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov.

(2) Každý má právo vstúpit do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok.

(3) Vôla ludu má byt základom vládnej moci: táto vôla musí byt vyjadrená správne prevádzanými volbami, ktoré sa majú konat v pravidelných obdobiach na základe všeobecného a rovného hlasovacieho práva tajným hlasovaním alebo rovnocenným postupom, ktorý zabezpecuje slobodu hlasovania.

Clánok 22.

Každý clovek má ako clen spolocnosti právo na sociálne zabezpecenie a nárok, aby mu národným úsilím i medzinárodnou súcinnostou a v súlade s organizáciou a prostriedkami príslušného štátu boli zaistené hospodárske, sociálne a kultúrne práva, potrebné k jeho dôstojnosti a k slobodnému rozvoju jeho osobnosti.

Clánok 23.

(1) Každý má právo na prácu, na slobodnú volbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti.

(2) Každý, bez akéhokolvek rozdielu, má nárok na rovnaký plat za rovnakú prácu.

(3) Každý pracujúci má právo na spravodlivú a postacujúcu odmenu, ktorá by zaistovala jemu samému a jeho rodine živobytie zodpovedajúce ludskej dôstojnosti, a ktorá by bola doplnená, keby to bolo nutné, inými prostriedkami sociálnej ochrany.

(4) Každý má právo na ochranu svojich záujmov zakladat s inými odborové organizácie a pristupovat k nim.

Clánok 24.

Každý má právo na odpocinok a na zotavenie, zvlášt aj na rozumné vymedzenie pracovných hodín a na pravidelnú platenú dovolenku.

Clánok 25.

(1) Každý má právo na takú životnú úroven, ktorá môže zaistit jeho zdravie a blahobyt a zdravie jeho rodiny, vcetne menovite výživy, šatenia, bývania a lekárskeho ošetrovania, ako aj potrebného sociálneho opatrenia: má právo na zabezpecenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri neschopnosti pracovat, pri ovdovení, v starobe alebo v iných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré nastanú za okolností nezávislých ne jeho vôli.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(2) Materstvo a detstvo majú nárok na zvláštnu strarostlivost a pomoc. Všetky deti, ci manželské alebo nemanželské, požívajú rovnakú sociálnu ochranu.

Clánok 26.

(1) Každý má právo na vzdelanie. Vzdelanie by malo byt bezplatné aspon v zaciatocných a základných stupnoch. Základné vzdelanie je povinné. Technické a odborné vzdelanie by malo byt všeobecne prístupné a vyššie vzdelanie má byt rovnako prístupné každému podla jeho schopností.

(2) Vzdelanie má smerovat k plnému rozvoju ludskej osobnosti a k posilneniu úcty k ludským právam a základným slobodám. Má napomáhat k vzájomnému porozumeniu, znášanlivosti a priatelstvu medzi všetkými národmi a všetkými rasovými i náboženskými skupinami, ako aj k rozvoju cinnosti Spojených národov pre zachovanie mieru.

(3) Rodicia majú prednostné právo volit druh vzdelania pre svoje deti.

Clánok 27.

(1) Každý má právo slobodne sa zúcastnit na kultúrnom živote spolocnosti, užívat plody umenia a zúcastnit sa na vedeckom pokroku a jeho výtažkoch.

(2) Každý má právo na ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby.

Clánok 28.

Každý má právo na to, aby vládol taký sociálny a medzinárodný poriadok, v ktorom by práva a slobody vyhlásené v tejto deklarácii boli plne uplatnené.

Clánok 29.

(1) Každý má povinnost voci spolocnosti: len v nej môže slobodne a plne rozvinút svoju osobnost.

(2) Vo výkone svojich práv a v užívaní svojich slobôd je každý podrobený iba takým obmedzeniam, ktoré stanoví zákon a ktoré slúžia výhradne k zabezpeceniu náležitého uznávania a zachovávania práv a slobôd iných, ako aj k uspokojeniu spravodlivých požiadaviek mravnosti, verejného poriadku a obecného blaha v demokratickej spolocnosti.

(3) Výkon týchto práv a slobôd nesmie byt v žiadnom prípade v rozpore s cielmi a zásadami Spojených národov.

Clánok 30.

V tejto deklarácii sa nesmie nic vykladat tak, aby oprávnovalo ktorýkolvek štát, skupinu, alebo osobu vyvíjat cinnost alebo dopúštat sa cinov, ktoré by smerovali k potlaceniu niektorého z práv alebo slobôd v tejto deklarácii vyhlásených.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obcianske zruženie SOLIDARITA

Sekcia legislatívy

Legislatívny návrh

Odporucenie pre Národnú radu SR, aby v ;roku 2001 prijala zákony na ochranu obcanov proti diskriminácii a zákony na

zosúladenie právneho stavu so Všeobecnou deklaráciou ludských práv.

I.

Zbierka zákonov proti diskriminácii a na ochranu práv v ;súlade so Všeobecnou deklaráciou ludských práv

(1) V Trestnom poriadku zaviazat orgány cinné v trestnom konaní: Pri hromadnom prepúštaní obcanov zo zamestnania je polícia povinná bez ohlasovacej povinnosti preskúmat okolnosti vo firme v jednom konaní z pohladu obcianskoprávneho, obchodnoprávneho a trestnoprávneho, ci nedošlo k diskriminácii prepustených obcanov na úkor obohacovania sa majitelov alebo menežmentu. Alebo doplnit Obciansky zákonník: Obcania majú právo na rast mzdy podla európskeho priemeru. Doplnit Obchodný zákonník: Akýkolvek zisk z podnikania musí byt rozdelovaný podla „sociálneho vzorca" tak, aby boli vyclenené primerané financné prostriedky na rast miezd zamestnancov a zamedzovali diskrimináciu medzi zamestnancami a zamestnávatelmi.

(2) V Trestnom poriadku zaviazat orgány cinné v ;trestnom konaní: Závažné prípady a obzvlášt na žiadost poškodeného sa vždy musia posudzovat súcasne z ;hladiska obcianskoprávneho, obchodnoprávneho a trestnoprávneho, ci nedošlo kombináciou porušenia práva v ;týchto oblastiach k ;skrytému a navonok utajovanému porušeniu základných ludských práv a slobôd.

(3) Upravit Trestný zákon o zákon na ochranu základných ludských práv, napríklad: Na osem až dvanást rokov odnatia slobody sa potresce ten, kto nedodržaním zmluvy alebo iným skresleným hospodárskym výsledkom privodí inému obcanovi také ekonomické straty, ktoré s ;plynutím casu privedú poškodeného do stavu krajnej núdze a znemožnia mu využívat jeho základné ludské práva a slobody. (2) Na desat až pätnást rokov odnatia slobody sa potresce ten, kto týmto spôsobí škodu velkého rozsahu alebo privodí stav krajnej núdze na viac jako jeden rok. (3) Na dvanást až sedemnást rokov odnatia slobody sa potresce ten, kto týmto spôsobí škodu znacného rozsahu alebo privodí stav krajnej núdze na viac ako pät rokov.

(4) Upravit Obchodný zákonník o zákon na ochranu základných ludských práv fyzických osôb, napríklad: Majitel spolocnosti s ;rucením obmedzeným rucí celým svojím majetkom za záväzok voci fyzickej osobe.

(5) Upravit Trestný zákon o zákon na ochranu základných ludských práv, napríklad: Na pät až desat rokov odnatia slobody sa potresce ten, kto oklame iného slubom alebo ho zavádza iným tvrdením tým, že nedodržaním zmluvného záväzku privodí inému ekonomickú alebo duchovnú závislost na dobu viac ako

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

šest mesiacov. (2) Na sedem až dvanást rokov odnatia slobody sa potresce ten, kto oklame iného slubom alebo ho zavádza iným tvrdením tým, že nedodržaním zmluvného záväzku privodí inému ekonomickú alebo duchovnú, psychickú alebo intelektuálnu závislost na dobu viac ako jeden rok.

(6) Alternatívne rozšírit Obciansky zákonník o zákon na ochranu základných ludských práv a slobôd, napríklad: Kto nedodrží zmluvný záväzok voci inému, ten preberá v ;plnej výške zmluvného záväzku bremeno toho, kto bol nedodržaním zmluvného záväzku poškodený.

(7) Upravit Obciansky zákon o zákon na ochranu základných ludských práv, napríklad: Obydlie je nedotknutelné, každý obcan má právo na strechu nad hlavou a alikvotnú cast pôdy na udržanie jeho zdravej výživy.

(8) Upravit Obchodný zákon o zákon na ochranu základných ludských práv, napríklad: Navyšovanie imania v ;spolocnostiach sa môže len financnými prostriedkami riadne preukázatelnými, ktoré boli preukázatelne zdanené a nadobudnuté v ;tej istej spolocnosti.

(9) Upravit Obciansky zákon o zákon na ochranu základných ludských práv, napríklad: Penažný ústav je povinný akceptovat v ;podnikatelskom zámere výdaje financných prostriedkov na reklamu a plánovanú stratu pri uvádzaní nového produktu na trh podla požiadaviek podnikatela.

(10) Alternatívne upravit danový zákon, napríklad: splátky úveru danovník spláca zo základu dane.

(11) Upravit Obciansky zákonník o zákon na ochranu základných ludských práv, napríklad: Obcania majú právo, aby v ;závažných podozreniach súd zabezpecil nezávislú porotu zloženú najmenej z ;12 porotcov odsúhlasených obidvomi spornými stranami, ktorá by rozhodla o spochybnovanom právnom názore, ci je alebo nie je v ;súlade s ;právom alebo so zásadami ochranovania základných ludských práv a slobôd.

(12) Upravit Obciansky zákonník: Obcan má právo na pomoc z fondov zákonného humanitného poistenia pri poškodení jeho dôstojného života, najmä pri: (1) Vyrovnaní rozdielu pri strate zamestnania do pôvodnej výšky príjmu.

(2) Vyplatení zálohy za poškodenie základných ludských práv pri podaní žaloby na súd, (3) Odškodnení súdom preukázaných škôd pri „vytunelovaní" povinného alebo pri nesolventnosti porušovatela obchodných zmlúv a iných ekonomických špekulácií. (3) Humanitná poistovna je povinná zabezpecit pre každého obcana právo na okamžitú financnú pomoc pri poškodení jeho dôstojného života porušením jeho základných ludských práv a slobôd.

(13) Doplnit do Ústavy SR clánok o prioritách štátu: „ Slovensko je spolocenstvo ludí dobrej vôle, v ktorom platí nadradenost mravných princípov nad ostatnými princípmi".

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Clovek

 

 

 

 

 

 

na prelome

dvoch tisícrocí

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Katedra filozofických vied Fakulty humanitných vied UMB v Banskej Bystrici, Kabinet výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV v Bratislave, Metodické centrum v Banskej Bystrici každorocne usporiadajú sympózium s medzinárodnou úcastou na tému: „Clovek na prelome dvoch tisícrocí". Mal som možnost stretnút sa s týmito vynikajúcimi ludmi, ktorým osud ludstva nie je lahostajný. Kedže je to téma, ktorá sa bytostne dotýka každého z nás, verím, že vás bude zaujímat názor odborníkov na súcasný stav a budúcnost cloveka.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pavol Fobel,

Banská Bystrica, SR

K diskusii o charaktere a perspektíve enviromentálneho holizmu.

Lukác Ján Veverka

Banská Bystrica, SR

Fenomén viery a tolerancie v kontinuite dvoch tisícrocí.

 

Peter Kampits

Krems, Rakúsko

Etika na konci 20. storocia aplikovaná na medicínu práva.

 

Wiestol Sztumpski

Katowice, Polsko

Od sejentyzmu i racjonalizmu do ekologizmu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Magda Králová

Praha, CR

Filozofický odkaz Karla Capka jak inspirace pro dnešek.

 

Vlastimil Hála

Praha, CR

Intersubjektivní pojetí etické problematiky v koncepcii filozofie V. Hosleho.

 

Teodor Czakon

Katowice, Polsko

Utopia ako - filozofii H. Skolimowskiego.

 

Daniela Fobelová

Banská Bystrica, SR

Príroda a jej estetická hodnota.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Velká škoda, že doterajšie vládnuce politické zoskupenia ignorovali a ignorujú týchto odborníkov na najdokonalejšieho živocícha na Zemi - na „cloveka". Ich poznanie a východiská budeme musiet skôr ci neskôr rešpektovat, a naucit sa pozerat na vedu nezávislými ocami, lebo títo ludia nezastupujú žiadne momentálne politické opojenie, ale zastupujú rod cloveka vo svojej historickej ceste boja za ludskost a spravodlivost. Nie je treba narýchlo vymýšlat nové programy politických strán, stací ak budeme pozorne pocúvat pravých a nefalšovaných odborníkov na „ludskost". V ich mysliach je zachytená celá história ludstva, vyslovujú myšlienky, ktoré už clovek raz vyslovil v boji za ludskost, za mravný pokrok. Sú nositelmi názorov, ktoré majú skutocnú hodnotu ludského života, lebo mnohí svetoví filozofi boli za svoje pokrokové názory odsúdení na smrt. Ani túto zlú skúsenost svet zatial nevykorenil, zmenila sa len forma smrti za pokrokové myslenie - lstivé nástražné systémy, konšpirácie autonehody, ekonomické útoky, vraždy. Ani takéto prekážky nemôžu zastavit názory filozofov, ktoré nepoznajú casovú hranicu a budú stále burcovat a bubnovat na poplach hlavne tam, kde porušovanie ludskosti má byt tajným nástrojom štátu, aby vyvolení žili v blahobyte a ostatní v biede. Myšlienky o ludskosti, ktoré boli vyslovené pred 500 rokmi akoby presne korešpondovali so súcasnostou - to sú dôkazy, že

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Teodor Munz

Bratislava, SR

Clovek na trasovisku dejín.

 

Peter Krchnák

Zvolen, SR

O ekologizácii cloveka.

 

Peter Korený

Bratislava, SR

Inštitucionalizácia a morálka.

 

Igor Šimo

Banská Bystrica, SR

Sloboda a zodpovednost cloveka na prelome dvoch tisícrocí.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Mariana Szapuová

Bratislava, SR

Clovek - to sú dvaja: problém rodovej diferenciácie...

 

Jolana Kusá

Bratislava, SR

Tendencie k integrácii v prístupoch k cloveku.

 

Anna Ondrejková

Banská Bystrica, SR

Zdroje dominantnosti cloveka nad prírodou.

 

Mária Podušelová

Banská Bystrica, SR

Filozofické iniciatívy analytickej psychológie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

pokrok v duchovnej oblasti je brzdený. Piliere mravného štátu boli vymyslené už dávno pred nami a majú cenu zlata. Bolo by barbarské ignorovat našich predkov, ich preliatu krv v boji za lepší svet len preto, že akási hrstka novodobých banditov, ktorá si hovorí „zástupcovia ludu" si zaumienila oklamat ludí dobrej vôle, aby mohla žit na ich úkor. Preto by nová spolocnost mala vytvorit také mechanizmy, ktoré zabránia ignorovaniu poznania o cloveku, a najmä tých poznaní, ktoré boli zaplatené vlastnou krvou autorov. Žial, práve „revolúciami" sa toto celosvetové duchovné bohatstvo nicilo a dodnes nicí. Vždy sa nájdu takí, ktorí chcú duchovný pokrok zastavit silou zbraní alebo lstou a klamstvom uchopia moc, aby sa mohli obohacovat. Zachránit a hlavne zasiat tieto poznatky do bežného života je možné jedine evolucnou cestou. Blíži sa cas takého pokroku, ked väcšina ludí bude sama a nezastupitelne rozhodovat o svojej budúcnosti, lebo ludstvo už mravný model dávno vymyslelo, len uzurpátori moci dosial nedovolili prezentovat tieto myšlienky v takom rozsahu, aby sa o nich dozvedel každý. Vláda klamstiev, lstí a poloprávd pomaly, ale isto padá do nenávratnej priepasti. Ten cas sa blíži, lebo médiá sú coraz dostupnejšie, i ked uzurpátori moci ich pod inou zámienkou kontrolujú, „nežiadúcu" slobodu prejavu brutálne potlácajú, ale pokrok sa predsa len nedá zastavit. Aj carodejnice

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Emil Višnovský

Bratislava, SR

Sme "zrkadlom" prírody? (Konzekvencie Rortyho).

 

Milan Palencár

Banská Bystrica, SR

Poznámkky k problému duchovnosti.

 

Dušan Špirko

Bratislav, SR

Hermove ruky (Etika a ekonomické správanie).

 

Ján Šlosiar

Banská Bystrica, SR

Existenciálna komunikácia na prahu nového tisícrocia.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Elena Brozmanová

SR

Problém cloveka v súcasnej psychológii.

 

Tána Šimanovská

Bratislava, SR

Enviromentálne princípy projektovania.

 

Mária Nemceková

Martin, SR

Vecné otázky cloveka - trvalá inšpirácia filozofie a filozofiou.

 

Daniela Kovalová

Banská Bystrica, SR

Clovek a životné prostredie - teologický a antropologiický rozmer.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

prestali upalovat vdaka pokroku.

Na nasledujúcich stránkach vám ponúkam plné znenie prednášky jedného z našich popredných filozofov, aby ste si mohli urobit vlastný názor. Profesor Lukác Ján Veverka je jedným z priekopníkov prezentácie nového pohladu na súcasneho cloveka s jeho dobrými, ale aj zlými vlastnostami, ktoré negatívne vplývajú na pokrok ludskosti. Jeho zamyslenie nie je len hodnotením stavu duše cloveka, ale aj ponukou východísk, ktoré by mohli navrátit ludskost do nášho života. S najväcšou skromnostou chcem povedat, že profesor Lukác Ján Veverka vo svojich prednáškach cerpal aj z clánkov, ktorých autorom som bol ja a ktoré boli uverejnené v magazíne Nový vek humanizmu v roku 1995 pod pseudonymom J.M.Rígel. V tom case som navrhoval mechanizmy, ktoré by mali pozdvihnút pozitívne myslenie, vyzdvihnút duchovno nad matériou a využit médiá na mravnú výchovu. Od tejto doby nastal pokrok aj v mojom myslení, coho výsledkom je táto kniha, ktorá obsahuje nielen mechanizmy, ale aj zákonné normy a grafické schémy pre fungovanie mravného štátu.

Z dôvodov väcšej prehladnosti zámerov potreby mravného štátu, po profesorovom vystúpení nájdete krátky výber z dejín filozofie, z ktorého možno získate väc

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rudolf Dupkala

Prešov, SR

Antropologické iniciatívy v slovenskej filozofii 20. storocia.

 

Katarína Žiaková

Martin, SR

Ku problému bolesti a utrpenia.

 

Peter Hraško

Preludnenie a hlad.

 

Zlata Androvicová

Banská Bystrica, SR

O hodnote kultúry v jej ekofilozofických interpretáciách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jozef Šulavík

Bratislava, SR

Akú budúcnost clovek potrebuje.

 

Marián Kovácik

Banskká Bystrica, SR

Tri scholiomy o filozofii techniky.

 

Peter Volek

Badín, SR

Problém vztahu tela a duše.

 

František Briška

Bratislava, SR

Peripetie a perspektívy humanizmu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

Plné znenie z vystúpenia úcastíkov nájdete na internete: http://www.vyber21.sk/humanisti.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

šie presvedcenie, že ludstvo pocas svojho vývoja už dávno pred nami vyriešilo otázky spravodlivosti, mravného spolunažívania, len sa nám doposial nepodarilo tieto pravidlá presadit do praxe. Toto všetko som zhrnul do nácrtu, takej malej vízie mravného štátu a nakoniec si môžete skonfrontovat nové myslenie s novou podrobnejšou víziou mravného štátu. Pokúsil som sa zhrnút všetky poznatky tak, aby vízia nového modelu štátu vyhovovala najmä väcšine slušných a poctivých obcanov.

Každá cinnost musí mat svoje opodstatnenie a zmysluplnost. Zaciatok pohybu je vždy myšlienka, v ktorej je urcená cesta k cielu prostredníctvom nejakého princípu. Myšlienka dá do pohybu zmysly cloveka a prostredníctvom umu sa dielo dovrši. To je podstata konania cloveka v kontinuite s dušou cloveka. Ciel je jeden, ale prostriedkov k jeho dosiahnutiu je vela. Vediet si vybrat ten správny - to je chytré. Vyšší princíp je duchovná vízia, ktorá riadi mozog, ruky na dosiahnutie ciela. Moja ponuka je vízia založená na vyššom princípe ako nadradenej hodnoty nad všetkými ostatnými. Vyšším princípom je ludskost. Nadradenost mravných princípov nad všetkými ostatnými.

To je podstata ludskosti a spravodlivosti. Nech nám Boh požehná v tomto úsilí!

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Lukác Ján Veverka, Fakulta humanitnýchvied UMB, Banská Bystrica

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Fenomén viery

a tolerancie v kontinuite dvoch storocí

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ústrednou témou nášho sympózia je problém cloveka na prelome dvoch tisícrocí. Za ciel sympózia sme si vytýcili analyzovat a uskutocnovat kvintesencie východísk a horizontov environmentálnej etiky a princípov environmentálnej zodpovednosti. Celistvá analýza našich úvah má vyústit k riešeniu kardinálneho problému aktuálneho modu vivendi cloveka a prírodného prostredia v tom zmysle, že ludská existencia má raison d° etre nie sama v sebe, ale ako súcast prírody, s ktorou clovek tvorí nerozdelitelný celok v tom zmysle, že príroda nemá slúžit cloveku, ale clovek prírode. Ochrana prírody znamená i ochranu cloveka a ochrana obidvoch vedie k negácii myšlienky o absurdite ludského života v procese hladania jeho zmyslu.

V predchádzajúcich rokoch i desatrociach, v súvislosti s blížiacim sa rokom 2000, sa v celosvetových dimenziách i v dimenziách jednotlivých krajín uskutocnili a budú sa uskutocnovat stovky a tisícky svetových, medzinárodných, národných i regionálnych a miestnych kongresov, konferencií, sympózií, seminárov a iných podujatí, ktoré sa pokúšali riešit environmentálne kataklizmy na globálnej i regionálnej úrovni. Všetky tieto podujatia v ich celostnom pôsobení vychádzajú z toho, že život ludí a stav životného prostredia možno pochopit vtedy, ked ich posudzujeme v okolnostiach urcujúcich ich kvalitu, vo vztahoch k celku a vo funkciách,

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ktoré plnia. Tieto podujatia zohrali nezastupitelnú úlohu pri riešení globálnych i regionálnych problémov životného prostredia najmä v tom, že vedecky konštatovali katastrofálny ekoetický stav, ktorý vedie k ohrozeniu existencie ludstva. Prispeli a prispievajú k oddialeniu, pribrzdeniu ekologického kolapsu, avšak nemali, a ani nemajú dostatocnú potenciu na to, aby definitívne zabránili doterajším i budúcim dôsledkom devastácie prírody, pretože každé tzv. environmentálne sympózium má za úlohu parciálne vedecky, filozoficky, ekoeticky analyzovat daný stav a jeho dôsledky v budúcnosti, ale nemá faktické politické, mocenské, právne výkonné, organizacno - realizacné prostriedky na to, aby mohlo celit ziskuchtivej svojvôli „filozofie" tých jednotlivcov, lobistov a mafiánov, ktorí sa cez vplyv idolu penazí a idolu trhového mechanizmu vyškriabali až na špicku mocenskej pyramídy v mnohých krajinách. Castokrát ovplyvnujú i štátne rozpocty v jednotlivých ekologických položkách a podnikajú s nimi tak, aby ekonomicky ovládli spolocnost a naplnili svoje kariéristické ambície, snažiac sa skorumpovat a demoralizovat i demokraticky zvolené zložky štátnej moci i zákonodarné orgány. Rozmnožujú „svoje" súkromné vlastníctvo na úkor svojich blížnych, nemajú výcitky svedomia z ekologickej katastrofy a mravného úpadku, na ktorých majú leví podiel. V ojedinelých prípadoch sú ochotní i poskytnút almužnu „zeleným" i ekologickým sympóziám, pokial tieto neodhalujú ich ziskuchtivost, ale len samoúcelne sklonujú adjektívum environmentálny (najmä ak nepoznajú jeho substantívum a odvodzujú ho z teraz supermódnej anglictiny). Nie sú výnimkou ani almužny pre žobrákov, ktorých sami vyprodukovali a ktorí by mohli istou formou znecistovat prírodu.

Každé sympózium, ak má byt úcinné a má prispiet k faktickému presadeniu, realizácii ekoetických postulátov, by malo, mimo prepotrebnej vedecko - filozoficko - etickej explanácie nesmierne zložitej ekoetickej problematiky, rezolútne deklarovat aj to, aké konkrétne ciny treba vykonat, aké organizacné, ekonomické, politicko - mocenské, mravno - výchovné opatrenia treba realizovat na záchranu životného prostredia, cloveka a ludstva. Nachádzame sa v etape akútneho ohrozenia živej prírody i mravného úpadku ludstva, a preto už nestací, ako doteraz, iba vedecko - filozoficky hrozivý stav konštatovat, ale od riadiacich mocenských štruktúr v celosvetovom i štátno - národnom rámci vyžadovat konkrétne termínované kroky na zastavenie dalšej devastácie prírody a „ ludského" lobisticko - mafiánskeho tzv. súkromno - vlastníckeho panstva nad prírodou.

O ekológii, životnom prostredí, environmente, ekoetike je napísané neprehladné množstvo kníh a vedeckých štúdií. Ak podnetné myšlienky v nich obsiahnuté nebudú vcas realizované a ak nebudú vcas realizované i myšlienky vyslovené a napísané zo stoviek medzinárodných, národných i regionálnych sympózií, teda i nášho sympózia, organizovaného Filozofickým ústavom SAV v Bratislave a Katedrou filozofických vied FHV UMB v Banskej Bystrici, môžeme v krajnom prípade istú nádej, potešenie a zadostucinenie hladat už len v geniálnej skromnosti sv. Tomáša Akvinského, obsiahnutej v jeho známom výroku: „Zjavili sa mi také veci, že všetko, co som napísal, sa mi zdá ako mlátenie prázdnej slamy".((1),123)

Ekologické problémy, t.j. problémy vztahov medzi organizmom a prostredím a environmentálne problémy, t.j. problémy životného prostredia nemožno v súcasnej epoche na prelome dvoch tisícrocí riešit bez zretela na etický aspekt, pretože práve úpadok mravnosti a vzostup fenoménu ziskuchtivosti sú prícinou jedného z najväcších ziel na tomto svete a to vykoristovania prírody clovekom a následne vykoristovania cloveka clovekom.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vedecko - technický pokrok neodstránil, ale zintenzívnil vykoristovanie prírody i vykoristovanie cloveka. Vo väcšine prípadov iba zmenil prostriedky, metódy a formy drancovania prírody a okrádania svojho blížneho a zároven zatajil, aké ciele sleduje. Ak máme vôlu tento negatívny fenomén zmenit, musíme poznat a odstránit jeho príciny, ktoré spocívajú v zvieracom inštinkte menšej casti ludí po vlastnení prírody, alebo jej casti, po vlastnení majetku a inštinkte vlády nad inými, dokonca inštinkte vlastnenia iných. Prostriedkom na dosiahnutie tohoto ciela sú peniaze. Peniaze umožnujú v skrytej podobe uplatnit pud vlastnenia i ovládania Zeme, živej i neživej prírody i cloveka.

Hoci v súcasnosti neprispieva ku kariére citovat Marxa, uvediem len jednu myšlienku, ktorá nikdy v minulosti nebola tak aktuálna ako v súcasnosti, a ktorá v konecnom dôsledku má jedinecný environmentologický dosah: Co pre mna pomocou penazí je, co môžem kúpit, to som ja, sám majitel penazí. Aká velká je sila penazí, taká velká je aj moja sila. Vlastnosti penazí sú moje vlastnosti a bytostné sily - vlastnosti a bytostné sily majitela penazí. To, co som a co zmôžem, nijako neurcuje moja individualita. Som mrzký, ale môžem si kúpit najkrajšiu ženu. Teda som mrzký, lebo peniaze znicili úcinok mrzkosti, jej odpudivost. Som - ja, osobne - chromý, ale peniaze mi zadovážia štyridsatdva nôh, teda nie som chromý, som zlý, necestný, nesvedomitý, bezduchý clovek, ale peniaze sú ctené, teda je ctený aj ich majitel. Peniaze sú najvyššie dobro, teda aj ich majitel je dobrý, a nadto mi peniaze ušetria námahu byt necestným, teda už vopred sa predpokladá, že som cestný, som bezduchý, ale peniaze sú skutocným duchom všetkých vecí, akože by mohol byt ich majitel bezduchý? Pritom si môže kúpit duchaplných ludí, a ci nie je ten, kto má moc nad duchaplnými, duchaplnejším, než duchaplní? A ci ja, kto pomocou penazí dokážem všetko, po com zatúži ludské srdce, nemám všetky ludské schopnosti? Nepremienajú teda moje peniaze celú moju nemohúcnost na jej opak? Kedže sa peniaze nevymienajú len za urcitú kvalitu, za nejakú urcitú vec, za ludské bytostné sily, ale za celý ludský a prírodný predmetnený svet, vymienajú teda - zo stanoviska ich majitela - každú vlastnost za akúkolvek, hoci aj protichodnú vlastnost a za každý predmet, peniaze sú zbrataním nemožností, nútia protiklady do milostného objatia. ((2), 91-93).

Hlavným enviromentologickým problémom súcasnosti by mali byt sympóziá a vedecké štúdie, ktoré by dokázali, že skutocne je to démon penazí, ktorý opantal cloveka natolko, že je schopný nicit svoje životné prostredie i sám seba.

Slovenský novohumanista a astrológ J.M. Rígel píše:"... vo väcšine štátov sveta, vrátane štátov západnej a teraz aj východnej Európy vplyvom sily penazí sa „lobisti" dostali na najvyššie miesta... a v dnešnej atómovej ére je lobistami ohrozený celý svet. Hlavným cielom súcasných „lobistov" je ovládnutie okolia, ovládnutie masovo - oznamovacích prostriedkov, akými sú tlac, rozhlas, televízia a zbavit sa tých, ktorí odhadli ich zámer. Všetko vo velmi modernom prevedení. Ovela zákernejšie ako predtým. ((3),11)

Nový model spolocnosti 3. tisícrocia (najmä vztahu ludí k prírode - L.J.V.) a presadenie novohumanizmu možno podla neho dosiahnut odstránením negatívneho vplyvu trhového hospodárenia a zavedením humanistických zákonov s nadradením zákona lásky a vylúcením: vplyvu penazí na moc, kriminalitu a násilie, odstránit zneužívanie špinavých penazí. Trh treba sprístupnit cestným ludom a odstránit jeho monopolizáciu.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Závažnou požiadavkou formulovania J.M. Ríglom je vytvorit podmienky na ekológiu ludskej duše, ktoré uvádza v nasledovnom poradí:

1) pozdvihnút pozitívne myslenie a dôraznejšie potierat klamstvá smerujúce k úmyselnému zavádzaniu s cielom získania osobných výhod na úkor iných,

2) uzákonit mechanizmus, ktorým sa vyzdvihne duchovno nad matériou, aby v mene penazí a zisku ludia nezabúdali na najvyššie božie prikázania...nezabiješ, nepokradneš...

3) masmediálnu politiku v oblasti reklamy riešit tak, aby neplatil doterajší princíp reklamy „oklamat verejnost, že nie je lepší výrobok od reklamovaného", ale sprístupnit masmédiá i novým nezárobkovým produktom,

4) využit masmédiá a najmä televíziu nielen na komerciu, ale ako vrcholnú pyramídu pre šírenie miestnej kultúry, morálnosti, pozitívneho myslenia, povzbudenia novátorov, vynálezcov a úcinnejšie pranierovat klamstvá, podvody, korupciu a všetky prejavy megalománie vedúce k zavádzaniu ludí v spolocnosti.((3),11)

I citované myšlienky potvrdzujú fakt, že environmentálnu problematiku nemožno seriózne riešit bez riešenia súcasných ludských neduhov, vžitých predstáv a idolov výroby pre zisk, extrémneho konzumizmu a plytvania materiálmi a energiou a najmä túžby po všemocných peniazoch a samoúcelnom hromadení materiálnych hodnôt. Bez riešenia a vyriešenia ludských neduhov nemožno riešit environmentálne problémy, lebo francúzske slovo environment znamená obklopenie, obkolesenie, okolie, prostredie. Z toho vyplýva, že samotné prostredie nie je subjektom, ktorý by si sám sebe robil problémy, a ktorý by si chcel podmanit a prisvojit cloveka do súkromného vlastníctva a chcel by ho zotrocit a vykoristovat. Takouto kreatúrou je iba clovek a preto v zásade nejde o riešenie problémov životného prostredia in se, ale o riešenie neduhov cloveka, ktorý formuluje pojem mravnosti a zároven koná nemravne. Problém teda nespocíva v nejakom autonómnom environmente, ale v samotnom cloveku. Preto je diskutabilné presadzovat poanglictené francúzske slovo environnement a environnmentológia len preto, že anglictina je módna, a pritom nerešpektovat fakt, že podstata hrozivého environmentálneho problému nespocíva v prírodnom prostredí, ktoré cloveka obklopuje, ale v cloveku samotnom, teda v zásade nejde o environmentálne, ale o zvrchovane homocentrické problémy vykoristovania a plienenia prírody. Preto, podla môjho názoru vztah cloveka a prírody (organizmu a prostredia) dokonalejšie vystihuje vžitý grécky termín ekológia. Samu podstatu tohto obnaženého problému potom rieši ekoetika a nie možný módny novotvar environetika, lebo by bol nezmyselný. Prírodné prostredie samo o sebe nemôže konat mravne alebo nemravne. Tak koná jedine clovek. Ekoetické problémy sú teda cisto ludské, lebo ich zaprícinuje clovek.

Naše sympózium zodpovedne uvažuje o úcte k prírodnému prostrediu. Veríme, že ideu úcty, najmä k živej prírode, možno naplnit, realizovat. Preto sme sa tu zišli, ale ak ostaneme iba pri opakovaní slova úcta k živej prírode a nenavrhneme a v praxi nebudeme presadzovat radikálne opatrenia na naplnenie obsahu i rozsahu tohoto pojmu, budeme nechtiac, mlcky tolerovat skutocnost, že tento pojem sa stal módnym, ale len vo svojom slovnom závane. Cez takýto závan sa môže stat pociatocným a lebo už rozvinutým stupnom neúcty k životu vôbec a k ludskému životuzvlášt. Slovo - pojem sa musí stat cinom, lebo ak sa bude len deklarovat, nenaplní sa, ale zmení sa v svoj opak, v neúctu, lebo k nej vedie, v našom systéme života stav prázdnej úcty. Preto je rozdiel medzi vyznaním viery v prírodu a

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

skutocnou vierou v nu, vierou, ktorá sa bije a modlí.

Mimo uvedenej, casto módnej prázdnoty úcty cloveka k živej prírode, jej reálnemu naplneniu v súcasnosti, prekáža množstvo dalších skutocností, ktoré treba zmenit. Uvediem len niektoré:

1. Vyslobodit sa zo zajatia konzumného ošialu a démona hromadenia mate-riálnych hodnôt ako hlavného zmyslu ludského života. Utilitaristická ideológia posudzovania hodnoty ludského života len podla materiálneho bohatstva vedie k degradácii ludí najmä vo forme túžby po bohatstve, snahy zbohatnút na úkor práce, talentu a úsilia svojich blížnych. Z hlbokej potopenosti v bahne konzumného ošialu treba (i proti svojej vôli) vyslobodit pažravých jednotlivcov, najmä neoprávnených reštituentov, svojvolných privatizátorov, iným slovom „rozkrádacov toho, co patrí všetkým".

2. Úctu k prírode a tým i k ludskému životu treba hodnotit najmä z hladiska absolútnej väcšiny ludí. Ak niekto získal obrovské zisky a materiálne hodnoty bezpracne, vykoristovaním iných, majú na ich užívanie právo i tí, co boli okrádaní, alebo ich potomtvo. Reštitúcie velkého vlastníctva v našich podmienkach obohacujú niekolkých a nedôstojným znižovaním životnej úrovne zneuctujú život miliónov. Ctia len vlastníctvo, nie starostlivost o pôdu, alebo vlastníkov majetku s vyššou trhovou hodnotou. Vôbec nectia život miliónov malých vlastníkov pôdy, ktorých privádzajú do väcšej biedy a driny, ak im je vôbec tzv. právnym štátom, cez paragrafované právnicenie, vlastníctvo priznané. Preto obrat k spravodlivejšiemu riešeniu je aktuálny, mravný a zdôvodnený. Rousseauovská myšlienka, že súkromné vlastníctvo je krádež, ostane aktuálna aj s jej dalekosiahlymi následkami. Referendum k uvedeným motázkam ostane takisto aktuálne a mohlo by byt, bez ohladu na konkrétnu formu uskutocnenia, jedným z krokov smerom k úcte k mienke väcšiny ludí, a tým i k úcte k celej živej prírode.

3. Ludské slovo, to je clovek sám. Úcta k jeho slovu, najmä k jeho materinskej alebo otcovskej reci je úctou k nemu. Ak by sme uvedenú myšlienku chceli podporit i autoritou biblie, analógiou výroku „Na pociatku bolo slovo a slovo bolo u Boha a Boh bol slovo", mohli by sme povedat, že slovo, rec je faktor, ktorým sa clovek v rámci živej prírody konštituuje ako clovek a skrze tajomstvo slova - pojmu sa stáva clovekom. Skrátka, slovo robí cloveka a clovek seba premiena v slovo. Slovo - pojem, rec, to je on sám. Vývin jeho reci sa uskutocnoval v rozmanitých environmentoch. Preto sa sformovali i rôzne vyjadrovacie sústavy.

Ctit si environmentálnu podmienenost cloveka, to znamená rešpektovat jeho materinskú rec, a nevnucovat mu inú, cudziu jazykovú sústavu, co sa prejavuje najmä formou aktívneho jazykového imperializmu, ktorý casto býva umožnovaný nedostatocnou úctou cloveka k vlastnej reci, ked pod vplyvom módnej vlny tzv. dobrovolne nahradzuje termíny vlastnej prirodzenej vyjadrovacej sústavy módnymi atrapami v súcasnosti, najmä z anglictiny.

Preto sme i obsah pojmov environment, environmentálny, environmentálna etika v predchádzajúcom texte hlbšie analyzovali, najmä v kontexte s významom pojmu ekoetika.

4. Zvelebovanie a presadzovanie súkromného vlastníctva lesov, prípadne pralesov, má iba historicky obmedzené oprávnenie. U cloveka budúcnosti, - 3. tisícrocia, cloveka, ktorý ešte len príde, súkromné vlastníctvo samotných plúc zemegule stratí zmysel. Bude negované duchovnými hodnotami. Za bohatstvo

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

cloveka sa bude považovat mravný zákon, ktorý je súcastou, kódom samotnej ludskej podstaty. Úlohou a cielom sympózií o ekoetike a environmentálnej zodpovednosti cloveka už v súcasnosti by malo byt formulovanie a presadzovanie požiadaviek kategorického mravného imperatívu (mravný zákon vo mne) do výchovného procesu i do represívnych postupov voci jednotlivcom i skupinám, ktoré porušujú mravné zákony.

5. Z toho vyplýva, že mravné hodnoty treba považovat za prioritné, nadradené všetkým iným hodnotám a mravné prikázania majú byt záväznými imperatívmi. Aby v dalšej budúcnosti, v priebehu tretieho tisícrocia, sa stali bytostnou, neoddelitelnou dimenziou každého cloveka, je žiadúce už teraz nielen vštepovat ako nezáväzné normy správania, ale ich priamo kodifikovat v tom zmysle, že porušenie mravnej normy, teda normy hodnotovo vyššej, nadradenej môže byt postihované analogicky ako porušenie právnej normy. Z toho vyplýva, že mravné konanie nie je dobrovolné, ale záväzné. To platí i o ochrane životného prostredia, pretože k riešeniu environmentálnych problémov nemožno dospiet bez kodifikácie záväznosti plnenia mravných noriem. Inác povedané: Za porušovanie mravných noriem desatora nepostihovat až po smrti, ale ešte za života.

6. Nahradit pokrytecky paragrafovaný, subjektivisticko - skupinový a lobistom a mafiám vyhovujúci právny balast hlbokou vierou v cloveka a mravné imperatívy v nom a sformovat v nom presvedcenie, že sa sám trestá, ak porušuje mravné normy.

7. Vytvorit spolocenskú klímu i mravné a právne podmienky na to, aby všetci ludia, ktorí trpia ošialom konzumu a túžby hromadit materiálne statky rešpektovali a uprednostnovali filozofiu šetrenia a skromnosti, pretože len realizácia takejto filozofie povedie k záchrane životného prostredia a nádeje pre život. Bez šetrenia a skromnosti ekologické a environmentologické systémy poznatkov ostanú len úctyhodnými teóriami.

Literatúra:

Doslovné citácie z diel sú uvedené pod císlami v zátvorkách. Ostatné diela sú ciastocne použité ako širší teoretický kontext.

(1) Tondl, L.: Soucasná západní filozofie Praha 1958

(2) Marx, K., Engels, F.: Vybrané spisy. 1.zv. Bratislava 1977

(3) Rígel, J.M. Tajomstvo nového veku. Návrat k ludskosti. In: Nový vek humanizmu c.3/95

4. Benco, J.: Ekonomika školstva. Bratislava, SPN 1987.

5. Diatka, C.: Dejiny filozofie ako kritická veda. V tlaci.

6. Kampits, P.: Malé dejiny rakouské filosofie. Praha 1955.

7. Kamarýt, J.: Steindl, R.: Filosofické problémy klasické a moderní etologie Praha 1987.

8. Kucírek,J.: Ekologická dimenzia ludskosti. In: Zborník monografických štúdií. Nitra 1994.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

MYŠLIENKY FILOZOFOV AKO NÁMET PRI TVORBE MODELU NOVEJ SPOLOCNOSTI

K lepšiemu porozumeniu súcasného diania dobre poslúžia oprášené ucenia mudrcov, filozofov a humanistov. Cez minulé doby sa najlepšie dozvieme o tom - kam krácame!

Herakleitos z Efezu (550-480 pred n.l.) - vyzdvihoval neprestajné vznikanie a zanikanie, ktorému sú podrobené všetky veci, ba i svet ako celok. Tvrdil, že všetko plynie. Zdrojom premien sú protiklady, ich stretnutie a boj. Z jeho filozofie vyplýva, že veci treba chápat spolu s plynutím, teda s casom.

Demokritos (460-380 pred n.l.) - neprestajné vznikanie a zanikanie vysvetloval ako sled prícin a úcinkov, pohyb atómov. Nevystupuje tu nijaká náhoda, všetko je nevyhnutne urcené predchádzajúcimi prícinami. Odvolávanie sa na náhodu pokladá Demokritos iba za pokus zakryt vlastnú nevedomost. V skutocnosti aj tomu, co pokladáme za náhodu, vládne prísna nevyhnutnost.

Gorgias (483-379 pred n.l.) bol prvý antický filozof, ktorý naznacil nedokonalost ludskej reci v dôležitom rozhodovacom konaní. So svojimi tromi tézami zašiel do krajnosti: „Po prvé, nic nie je, po druhé, ak aj nieco je, nemožno to poznat, po tretie, ak to aj možno poznat, nemožno to oznámit a vysvetlit blížnemu." Takto je clovek „miera všetkých vecí", odkázaný na používanie jazyka, ktorým vlastne nic skutocné nevyjadruje.

Neprekonatelné filozofické myšlienky povedali už takmer pred dvomi tisícrociami grécki filozofi: Sokrates, jeho žiak Platón, ktorý bol zasa ucitelom Aristotela.

Sokrates (470-399 pred n.l.) pokladal za svoje poslanie výzvu „poznaj seba samého", ktorá bola vytesaná na štíte chrámu v Delfách. Hlásal potrebu starat sa o dušu. Sebapoznávanie sa prenho stalo privilegovaným spôsobom zušlachtovania vlastnej duše a dosahovania cnosti. Tam, kde vládne rozum, naplna sa duša cnostou, tam, kde vládne nevedomost, dochádza k mravnému úpadku. Za bezbožnost odúdený na smrt.

Platón (427-347 pred n.l.) bol predstavitelom dualizmu, stavia proti sebe dva úplne odlišné svety. Veril, že okrem zmyslami vnímatelného sveta jestvuje svet ideí, na ktorý sa máme v procese poznávania sústredit. Platón vychádzal z predstavy, že clovek je spojením pominutelného tela a nehmotnej nesmrtelnej duše.

Aristoteles (384-322 pred n.l.) bol zakladatelom logiky, zaoberal sa aj metafyzikou, fyzikou a kozmológiou, ucením o duši a ucením o štáte. Za najvyššiu formu ludského súžitia považoval štát. Štát ako celok je nadradený nad svoje casti, ktorými sú rodina a jednotlivec. Vlády posudzoval podla toho, ci mali na zreteli všeobecný prospech. Tomuto cielu sa spreneveruje tyrania (despotická vláda jednotlivca), oligarchia (vláda malej skupiny, ktorá presadzuje záujmy majetných) a demokracia (sebecká vláda väcšiny pozostávajúcej z chudobných vrstiev). Naopak monarchia, aristokracia (vláda menšiny pozostávajúcej z najlepších) a politea (rozumná, nesebecká vláda väcšiny) rôznymi formami presadzujú dobro celku. Za bezbožnost odsúdený na smrt.

Tomáš Akvinský (1225-1274) ako prvý sa zmienuje o nutnosti zavedenia „schémy". Zaoberal sa najmä odkazmi na Božiu existenciu: „Vieru nemožno odôvodnit, presahuje totiž rozum a jeho schopnosti". Podla neho prvý hýbatel je Boh. „Postup od pohybovaného k pohybujúcemu by nás viedol donekonecna a nikdy by nedospel k pravému hýbatelovi". Clovek je podla Tomáša spojenie duše (formy) a tela (látky), ktoré

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

tvoria substanciu cloveka. V ludskej duši Tomáš rozlišuje myslenie a vôlu. Dobrú vôlu kladie nad poznanie a podla nej hodnotí mravného cloveka.

Významným priekopníkom novovekej filozofie bol Mikuláš Koperník (1473-1543), ktorý objavil heliocentrizmus a dokázal prítomnost slnecnej sústavy, že Zem aj s ostatnými planétami sa tocí okolo Slnka, ktoré stojí.

Galileo Galilei (1564-1642) zacal uvažovat o zjednotení nebeskej a pozemskej mechaniky. Zdôraznil význam matematiky v prírodnovednom bádaní. Tvrdil, že iba matematikou možno adekvátne postihnút prírodu, ktorej kniha podla Galileiho je napísaná jazykom kružníc, štvorcov, trojuholíkov, t.j. matematických vztahov. Galileo dokázal, že ak chceme pochopit pohyb, treba ho „zasadit do rovnice" císiel.

V nonovekej filozofii sa prejavili aj snahy o reformáciu krestanstva, najväcší význam tu zohralo vystúpenie Martina Luthera (1483-1546), ktorý bol zakladatelom Evanjelia. Z filozofického hladiska má najväcší prínos luteránske zdôraznenie významu ludského indivídua, ktoré je schopné samostatne si vykladat zmysel Písma svätého, opätovné nastolenie otázky Božej prozretelnosti a ludskej slobody a z toho vyplývajúci mravný rigorizmus (strohost, prísnost) atd. Morálkou a etikou sa zaoberal renesancný humanizmus.

S nevídanou otvorenostou o „pozemskom realizme" hovorí Niccolo Machiavelli (1469-1527). Machiavelliho renesancná sociálna filozofia kritizovala vtedajšie pravidlá, ktoré vychádzali z tvrdení, že v hospodárskom a politickom živote je dôležitý iba výsledok, a nie spôsob ako sme ho dosiahli. Kto chce ostat morálnym a cnostným clovekom, lepšie spraví, ak sa uzavrie vo svojom súkromnom živote, lebo v hospodárskom živote skôr ci neskôr skrachuje, v politike ho skôr ci neskôr utlacia jeho bezohladní súperi a nepriatelia. A kto sa im postaví na odpor, nech má akékolvek dobré, šlachetné a cestné úmysly, zašlapú ho zákonitosti spolocnosti. Cirkev nemohla zniest práve to, že im Machiavelli hovoril pravdu do ocí, že vyslovil tajomstvá, o ktorých by sa malo podla nich pokrytecky mlcat a nepriznat sa k nim ani medzi sebou. Proti privržencom Machiavelliho založila inkvizíciu - tajnú políciu. Táto najtemnejšia inštitúcia v dejinách sveta mala ciel prenasledovat ludí, ktorí mali snahu odhalovat a šírit pravdu o skazenosti cirkvi a zneužívaní Ježišovho posolstva.

Francis Bacon (1561-1626) sa odvoláva na skúsenost ako jediné spolahlivé východisko poznania. Veda sa zakladá na skúsenosti a jej metodickom spracovaní. Presadzuje potreby induktívnej metódy ako postupu od skúsenosti, empiricky daného k zovšeobecneniu (v konecnom dôsledku k vedeckému zákonu).

Zásady metodológie rozvíja René Descartes (1596-1650), ktorý rozum povyšuje na najvyššiu inštanciu pravdivého poznania: „Za pravdivé uznám iba také tvrdenie, ktoré je môjmu rozumu jasné a zretelné".

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646-1716) sa pokúšal vypracovat základy formálenj logiky, vychádza z koncepcie dvoch druhov „právd" (výrokov): „pravdy rozumu", t.j. analytické vety typu matematických výrokov ako východiská deduktívnych postupov: „pravdy faktu" založené na skúsenosti, ktoré sa dotýkajú iba nášho sveta.

Filozofia zasahuje aj do politiky. Francois-Marie Arouet - Voltaire (1694-1779) vyslovil potrebu parlamentarizmu ako optimálnej formy vlády, ktorý umožnuje (na rozdiel od absolutistickej monarchie) spoluúcast na vláde pomerne širokej verejnosti. Voltaire zvádzal ustavicný boj proti bezpráviu, ktorého sa v mene náboženstva dopúštali vysoké cirkevné kruhy.

Jean Jacques Rousseau (1718-1771) uznával „prirodzené náboženstvo", ktorého

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

predmetom je uctievanie akejsi „Najvyššej bytosti". Bol kritikom základných ideí osvietenstva a propagátorom sociálneho myslitela. Vyslovil filozofickú otázku, ako dosiahnut slobodu a rovnost, aby: „žiaden obcan nemohol byt tak bohatý, aby si mohol kúpit iného obcana, a žiaden by nemal byt tak chudobný, aby sa musel predávat". Uspokojivú odpoved zatial nikto nevyslovil. Koncepcia podstaty štátu je zarucit slobodu každého obcana, a nie ju potlácat. Presadzuje rovnováhu v spolocnosti: „sila vecí smeruje k tomu, aby sa znicila rovnost, sila zákonodarstva musí smerovat k tomu, aby sa rovnost udržala.".

Immanuel Kant (1724-1804) bol predstavitelom nemeckého klasického idealizmu. Aby sme mohli morálny zákon poslúchnut, musíme disponovat slobodnou vôlou, musíme mat možnost usmernovat svoje konanie v prospech všeobecného dobra. V cloveku vidí bytost schopnú vzopriet sa vlastným egoistickým pohnútkam, ako aj tlaku prostredia v mene morálnej zásady, túto požiadavku nazýva kategorickým imperatívom: „Konaj tak, aby maximum tvojej vôle vždy mohlo byt zároven princípom všeobecného zákonodarstva."

Johann Gottlieb Fichte (1762-1814) využíva pojmové prostriedky na vyjadrenie predstavy o slobodnej ludskej cinnosti. Základnou metódou je spájanie protikladov, ktoré opakujeme dovtedy, kým nepreklenieme priepast medzi Ja a vecami.

Prevratným myslitelom sa stal Georg Wilhelm Fridrich Hegel (1770-1831), ktorý doviedol k vrcholu vyvin jednej významnej tendencie, ktorej východiskom je presvedcenie, že podstata sveta je rozumová, a teda dostupná racionálnemu poznaniu. „Co je rozumové je skutocné, a co je skutocné, je rozumové." Hegel je presvedcený, že myšlienka je objektívnou podstatou sveta! Protirecenia Hegel pokladal za zdroj pohybu života a tento zdroj nachádzal aj v absolútne. Tvrdí, že protirecenie sa nachádza v každej myšlienke, takže rozvíjaním jej obsahu skôr ci neskôr dospejeme k jej negácii: od tézy sa nevyhnutne dostaneme k antitéze. Dokumentuje to konkrétnymi príkladmi: od života sa nevyhnutne dostávame k smrti (život je nositelom zárodku smrti, umieranie sa zacína už zrodom života), najväcšie právo dospeje do najväcšieho bezprávia, anarchia prechádza do despotizmu a pod. V jeho filozofii je protirecenie nevyhnutné štádium myslenia a prechod na vyšší stupen poznania. Hegel sa preto rozhodol vybudovat „systém", ktorý by zachytil celý proces vývinu absolútna. Pozostáva z troch castí: prvou je Logika, druhou Filozofia prírody a tretou Filozofia ducha. Vyslovil myšlienku, že národ myslí kolektívne.

Karol Marx (1818-1883) a Fridrich Engels (1820-1895) boli úzko spätí s filozofickými názormi Hegla (svojím chápaním dialektiky ako univerzálnej teórie a metódy) a Feuerbacha (svojím antropologickým materializmom). Filozofia sa v Marxizme úzko spája s ekonomickou teóriou kapitalizmu a sociálno-politickou problematikou socializmu. Marxistická filozofia je filozofiou cinnosti, praxe. Podla Marxa filozofi svet doteraz len vysvetlovali, ide však o to, aby ho aj zmenili. Filozofia má byt duchovným nástrojom tejto praktickej premeny sveta. Marxa zaujímala predovšetkým problematika odcudzenia cloveka. Prácu považoval ako zmyslovo-predmetnú cielavedomú cinnost cloveka, ktorý spredmetnuje svoje bytostné sily, pretvára prírodné a sociálne prostredie. Na základe súkromného vlastníctva prichádza k odcudzeniu práce, ktorá sa podla Marxa prejavuje v postavení moderného proletára, ktorý je bezprostredným výrobcom materiálnych hodnôt v modernej kapitalistickej spolocnosti, ale nie je ich vlastníkom, užívatelom. Marx chápe nadvládu ludských výtvorov nad clovekom, ktoré voci nemu vystupujú ako cudzie, nezávislé (tovar, peniaze, štát), za odcudzenie pokladá aj prevrátenie reálnych životných

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

vztahov ludí v ich vedomí (napr. náboženstvo, ideológia). Marx tvrdí, že odcudzenie možno prekonat len zrušením súkromného vlastníctva.

Soren Kierkegaard (1813-1855) vychádza z presvedcenia, že každá pravá filozofia musí byt hlboko existenciálna, musí mat osobný a osobnostný rozmer. Zvýraznuje životný postoj cloveka ako volbu estetického postoja. V náboženskom postoji sa ludské Ja uvolnuje a odpútava od všetkého konecného a objavuje svoju slobodu. Sloboda má obavu pred sebou, a to práve pred svojou neurcitostou a volnostou. Ja, ktoré nadobúda skúsenosti svojej slobody, je tak vystavené nebezpecenstvu, že úzkost zo slobody nevydrží, slepo sa k niecomu konecnému pripúta, cím stratí slobodu i horozont božskej nekonecnosti.

Henri Bergson (1859-1941) vychádza z toho, že sám život je realita. Život ako dynamická skutocnost, ako neprestajné vznikanie a rast prebieha v case. Lenže cas života, cas, ktorý prežívame, sa úplne odlišuje od fyzikálneho casu ako rovnomennej postupnosti, ktorú môžeme kvantitatívne merat a vypocítat. Cas života znamená jednorazovost a neopakovatelnost tak individuálneho diania, ako aj dejín v ich vývoji.

Edmund Husserl (1859/1938) si kladie filozofickú otázku, ako je vlastne možné naše poznanie, ako dospievame k poznaniu toho, co je pravda. Husserl formuluje tézu fenomenológie: Spät k samotným veciam! Chce nájst nový „spôsob videnia" vecí, toho co sa ukazuje, co sa javí, co je dané ako fenomén predtým, než si o tom na základe vonkajšej a vnútornej skúsenosti zacneme vytvárat svoju mienku a teoretické konštrukcie.

Charles Sanders Pierce (1839-1914) je predstavitelom pragmatizmu, ktorý do centra konania kladie konanie a praktický život. „Aby sme urcili význam nejakého pojmu, musíme zohladnit, aké praktické dôsledky nevyhnutne vyplývajú z jeho pravdivosti: plný význam pojmu spocíva v súhrne týchto dôsledkov."

Nicolaj Hartmann (1882-1950) postihuje reality toho co jestvuje osobne, pred nami, nezávisle od poznania. Ide mu predovšetkým o kategórie bytia, nie o kategórie poznania. Pokúša sa zasadit filozofické výsledky do priestoru a v urcitom case.

Jean-Francois Lyotard (nar. 1924) charakterizuje znaky postmodernej situácie, v ktorej sa dnes nachádza veda, filozofia, umenie a spolocnost - v priesecníku rozlicných príbehov (jazykových hier), každý z nich má svoju vlastnú logiku, sleduje vlastný ciel a ani jeden už nemá univerzálnu platnost. Podla Lyotarda spolocnost, v ktorej zacíname žit, je pluralitne otvorená, pripúšta mnohost jazykov a mnohost diskurzov (rozhovor, výklad, rozprava), ktoré sú navzájom rovnocenné, ale neredukovatelné a nesúmeratelné.

Lukác Ján Veverka (nar. 1941) zdôraznuje potrebu sústavne analyzovat a hodnotit mravné dôsledky prebiehajúcich ekonomických a sociálnych procesov tak, aby sme nestratili zo zretela ich etický aspekt. Vo svojej práci Záväznost mravných zásad to formuluje takto: „Mravné imperatívy by mali zohrávat integrujúcu úlohu v rôznorodých a casovo pritirecivých aktivitách politických, sociálnych, právnych i ekonomických. Ani jedna z uvedených aktivít by nemala mat ciel sama v sebe, pretože ktorákolvek z nich, izolovane sledovaná, by strácala antropologické, život jedinca i spolocnosti ozmyslujúce poslanie." Svoje filozofické úvahy zameriava viac na vývoj v postkomunistických krajinách po roku 1996. „Mravný štát, na rozdiel jednostranne právneho sa bude líšit najmä tým, že v nom nebudú jestvovat tendencné a v záujme dravých jednotlivcov a skupín formulované, subjektivizmom preniknuté (triedne a skupinové) právne normy, ale kde mravné normy budú, bez chytráckeho paragrafového kodifikovania, vnútorným zákonom konania ludí v záujme ich blahobytu a štastia."

 

 

Piliere mravného štátu

Vychádzam z empirického poznania -  „len cez Ježišove utrpenie  vedie cesta dopredu“ - ako východiska k budovaniu mravného štátu, pomocou presného modelu, dokonalej schémy s grafickým vyjadrením logického pochodu príčin a následkov v súlade s filozofiou prírody a filozofiou ducha. Ako najvyššiu hodnotu ľudskosti považujem solidaritu (slobodným konaním jedného nesmie byť obmedzená sloboda druhého),  rovnosť (nerob iným to, čo by si nechcel aby iní robili tebe),  odvahu (zlodej kradne dovtedy, pokiaľ mu to okolie dovolí). Doktrína  štátu by mala zaručiť slobodu každého občana  a nie ju potláčať. Rovnosť by sa mala upevňovať najmä v dodržiavaní základných ľudských práv každého občana nielen pre život  fyzický ale obvzlášť aj pre život duchovný (psychický a intelektuálny). Odvaha brániť dobro v prospech väčšiny by mala byť odmeňovaná bohatstvom pokroku a nie potrestaná chorou demokraciou.  Ľudia neprišli na svet, aby  sa stali otrokmi iných, ale prišli preto, aby žili svoj sen o láske a šťastom živote. Len vzájomnou solidaritou môžu tento sen uskutočniť.

Výkon základných ľudských práv musí zohľadňovať objem života, čas života a potreby života.  Som presvedčený, že na filozofickú otázku  J.J.Rousseaua (1718-1771), ako dosiahnuť slobodu a rovnosť, aby: „žiaden občan nemohol byť tak bohatý, aby si mohol kúpiť iného občana, a žiaden by nemal byť tak chudobný, aby sa musel predávať“  som našiel odpoveď - prijať zákazy ako jednoznačne jednosmernú informácu pre zákonodarstvo: zákaz ohrozovania života fyzického a duchovného, zákaz kolonializácie vedomia, zákaz negatívneho ovplyvňovania duše a zákaz brania do akejkoľvek závislosti. Presadzujem rovnováhu v spoločnosti podľa už vyslovených myšlienok: „sila vecí smeruje k tomu, aby sa zničila rovnosť, sila zákonodarstva musí smerovať k tomu, aby sa rovnosť udržala.“

Ľudia vnímajú kolektívne a k nemu prispôsobujú svoje správanie, preto musí mať dobrá spoločnosť uzákonený „Vyšší princíp“ - nekompromisné dodržiavanie základných ľudských práv. Vyslovujem potrebu uplatňovania spoločenskej zmluvy, ktorej zmyslom by bol záväzok občanov navzájom si chrániť a upevňovať svoju slobodu a šťastie. Zastávam názor, že štát musí s každým občanom uzatvoriť písomnú zmluvu o právach a povinnostiach vyjadrených v „Princípe všeobecného zákonodarstva“. Len takto môže občan usmerňovať svoje myslenie a náväzné konanie v prospech všeobecného dobra. Klamlivú nezávislosť štátnej správy treba nahradiť závislosťou na „Princípe všeobecného zákonodarstva“.

Človek sa nedá zmeniť len na „dobrého“, preto princíp všeobecného zákonodarstva musí fungovať podľa dokonalej a pre bežného občana zrozumiteľnej grafickej schémy, ktorej „vyšším princípom“ bude ľudskosť – nadradenosť mravných princípov nad ostatnými princípmi.

Efekt šírenia vecí môže byť bezbariérový teda priamy alebo s umelými prekážkami cez labyrint, čo vyvoláva časový posun. Čas sa nedá zastaviť ani zobrať späť, preto pri represii porušenia mravných hodnôt je nutné túto požiadavku vyhodnocovať, aby nastal retroaktávny účinok na porušovateľa mravných imperatív.

Jazyk, ktorým hovoríme a jazyková hra, ktorú hráme, sú zodpovedné za to, aký je náš obraz sveta, preto v dôležitých otázkach musíme úplne vylúčiť jazyk a nahradiť ho presnejším dorozumievacím prostriedkom – geometrickými útvarmi ako súčasťou modelu, schémy, ktorá ponúka rýchlejší a prehľadnejší pohľad na dianie v spoločnosti než hovorené slovo. Vyšší princíp musí byť rozoznateľný na prvý pohľad.

Solidarita je druhou najvyššou hodnotou života v štáte, preto musí platiť základné pravidlo

pridanej hodnoty pre každého člena spoločnosti. Každý má právo zobrať zo spoločnosti len toľko, koľko môže pre spoločnosť ekvivalentne dať.

Ekonomický model musí vychádzať z podmieného trhového (plánovaného) hospodárstva slobodnej voľby. Každý má právo na finančné prostriedky od štátu pri dodržaní zásady obmedzenia osobnej spotreby, vytvorenia nových pracovných príležitostí a účasti štátu na jeho podnikateľských aktivitách.

Právny model musí vychádzať z pohľadu nového myslenia. Doterajšie lineárne nazeranie na veci s dvojramennou váhou spravodlivosti sa musí nahradiť syntetickým nazeraním na veci s trojramennou váhou spravodlivosti v kontexte: „všetko so všetkým súvisí“ v čase, objeme a priestore. Vždy musí byť potrestaná príčina a následok príčiny musí byť zo zákona amnestovaný.

Podľa mňa účasť občanov na riadení štátu musí mať alternatívu slobodnej voľby. Priama účasť prostredníctvom „elektromagnetickej karty“ a sprostredkovaná účasť prostredníctvom poslancov. Vyslovujem potrebu využiť pokrok v elektronike na výkon priamej demokracie – „okamžitého hlasovacieho práva občana“ ako optimálnej formy vlády, ktorá umožňuje (na rozdiel od zastupovania poslancami) priamu účasť na vláde pomerne širokej verejnosti. Okamžité hlasovacie právo občanov považujem za jediný spôsob priamej demokracie v súlade s pokrokom vedy a techniky v oblasti riadenia štátu. V systéme je potrebné rozlíšiť silu hlasu podľa angažovanosti a odbornosti.

Parlamentarizmus v priamej demokracii musí mať tiež inú štruktúru, v ktorej budú poslanci zastupovať čo najväčšiu vzorku občanov, preto presadzujem trojkomorový parlament. Prvá komora zastupuje základný článok spoločnosti – rodinu (poslankyne - matky zastupujú občanov podľa času života a poslanci - dôchodcovia pôsobia ako rada starších). Druhá komora by mala byť zložená z poslancov - odborárov, tretieho sektoru ako priamych zástupcov pracujúcich. Tretia komora by prináležala poslancom zastupujúcim politické strany ako ochrancov ľudských práv a tvorcov línie pokroku. Nad všetkými by mala bdieť najvyššia rada filozofov a humanistov, ktorí sú podľa mňa jedinou zárukou pokroku a vylučujú opakovanie historických omylov.

Aj systém exekutívy by sa mal prispôsobiť pokroku, každý spor je nutné vyhodnocovať s plynutím času a odstránením korupcie zavedením panelového systému triumvirátu v rozhodovaní (vždy traja) pri obvinení, obžalobe a vynášaní rozsudku. Urýchlenie čakania na spravodlivosť a odstránenie faktoru „psí“ (bližšia košeľa než kabát) sa dá dosiahnuť elektronickým sudcom už v prípravnom konaní s povinnosťou štátu rozhodnúť do 48 hodín po zaregistrovaní prípadu.

Jedným zo základných prostriedkov na udržanie spravodlivosti v štáte je právo na slobodu prejavu. Každý má právo byť vypočutý a každý má povinnosť vypočuť si názor jemu určený. Občania majú právo prostredníctvom masovooznamovacích prostriedkov získavať ostatných občanov na podporu svojho názoru,, najmä ak ide o názor na svoju účasť na riadení štátu. To sú podľa mňa piliere mravného štátu.

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

„Vyšší princíp" - ludskost

Záväzok obcanov navzájom si chránit a upevnovat svoju slobodu a štastie:

1. sloboda: „slobodným konaním jedného nesmie byt obmedzená sloboda druhého"

2. rovnost: „nerob iným to, co by si nechcel aby iní robili tebe"

3. odvaha: „zlodej kradne len dovtedy, pokial mu to okolie dovolí"

Povinnost štátu: „sila vecí smeruje k tomu, aby sa znicila rovnost, sila zákonodarstva musí smerovat k tomu, aby sa rovnost udržala."

Solidarita obcanov: „žiaden obcan by nemal byt tak bohatý, aby si mohol kúpit iného obcana, a žiaden by nemal byt tak chudobný, aby sa musel predávat"

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nález 1

Ak vyhodnotíme výroky dávnych mudrcov, filozofov a humanistov s ;vizitkou súcasného vývoja, dospejeme k ;jasnej odpovedi: Slovensko nekráca správnym smerom!

Objektívny nález

1. Velká nezamestnanost: 600 000 nezamestnaných je zlá vizitka vládnutia - zlého smerovania Slovenska!

2. Prepad životnej úrovne obyvatelstva: Vyše 1,5 milióna obcanov sa prepadlo pod hranicu dôstojného života v oblasti príjmu financií na základné potraviny.

2. Prepad mravných princípov: Ludia pocitujú všeobecnú nespravodlivost, strach a neistotu. Nemôžu sa dovolat svojich práv a slobôd. Cestný a pracovitý Slovák sa stal smiešnym trpaslíkom, podvodník a darebák sa stal hrdinom.

Nezamestnanost

1. Vstup zahranicného kapitálu nevytvára nové pracovné príležitosti pre nekoncepcnost vládneho programu, v ktorom absentujú obojstranne výhodné podmienky.

2. Velký prílev zahranicného tovaru nahrádza domáce výrobky, ktoré vytvárali pracovné príležitosti a tieto zanikajú.

3. Štátne investície nie sú cielené do výroby, ale do ochodu, co podporuje zvyšovanie nezamestnanosti.

4. Nedokonalý právny systém umožnuje „tunelovanie" fabrík a tým aj zanikanie pracovných príležitostí.

Prepad životnej úrovne

1. Privatizácia sa nekonala ani na mravnom princípe ani na princípe odbornosti, k majetku sa dostali nemorálni neodborníci, ktorí nemajú úmysel budovat blahobyt pre väcšinu.

2. Poctivá práca vo výrobe nie je spravodlivo zaplatená, výhodnejší je obchod a sprostredkovanie so zahranicím, co zaprícinuje zánik pracovných príležitostí a nízke mzdy.

3. Prepad životnej úrovne spôsobili politici, ktorí vytvárajú falošnú demokraciu, pre seba komunizmus, pre svoju rodinu socializmus a pre ostatných ranný kapitalizmus!

Prepad mravných princípov

1. Socializmus mal oficiálneho a legálneho politického nepriatela, proti ktorému ŠTB viedla otvorený boj. Špekulanti a podvodníci boli monitorovaní a usmernovaní.

2. Súcasný kapitalizmus je brutálnejší, nakolko navonok nemá politického nepriatela, lebo sa deklaruje demokracia. Podvod je v tom, že tajné služby monitorujú každého, kto je sociálne orientovaný a vedú proti nemu neludské

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

konšpirácie, ktorými sa porušujú ludské práva. Vedie sa skrytý boj proti každému, kto nie je „za", - mravnost úplne zanikla!

Príklad za všetky

Primárium: Pri hromadnom prepúštaní robotníkov z istej fabriky, predseda vlády povedal: vláda nemôže nic robit, lebo nemôže zasahovat do práv súkromných spolocností.

Sekundárium: Je to hrubý podvod na robotníkoch, lebo ak vláda deklarovala súkromné spolocnosti, mala vytvorit také podmienky, aby slobodným konaním jedného nebola porušená sloboda druhého.

Tercium: Ide o hrubé porušovanie základných ludských práv zo strany štátu, nakolko absentujú vykonávacie zákony pre výkon ludských práv.

Kvadrácium: Vlády doposial nepredložili obcanom model spolocnosti, ktorý by zabezpecoval blahobyt väcšiny.

Nález 2

Subjektívny nález

1. Nežná revolúcia nebola dokoncená, pomocou intríg bola násilne zastavená a presmerovaná proti blahobytu väcšiny.

2. Úzke stranícke skupiny sa dopracovali do komunizmu, nakolko si zlegalizovali dostatok penazí na všetko co si len pomyslia, uplatnujú si vlastné zákony a ostatných v spolocnosti „dotlacili" do akéhosi provizória, v ktorom prevláda bieda, pokles životnej úrovne a nedostatok penazí na dôstojný život.

3. Právny systém platí len pre toho kto ho nepotrebuje, kto sa ocitne v núdzi a je chudobný, práva sa nemôže dovolat.

Prerušená „nežná revolúcia"

1. Revolucionári zrušili socializmus, ale nepovedali - co dalej. Ludia sú sklamaní, nakolko sa nenastolil vyspelejší princíp v prospech mravných zásad, ktoré sú pre väcšinu poctivých a pracovitých Slovákov prirodzené.

2. Trh bol jediný „návod" na získavanie majetku a bohatstva. Bol to podvod na nic netušiaceho Slováka. Tajne platila zásada: „Nadradenost ekonomických záujmov nad mravnými princípmi" – co je zrada ludskosti!

Novodobý „komunizmus"

1. Nežná revolúcia nebola organizovaná zdola, ako nás oklamali „kuric s hercom", bol to výsledok dlhorocnej studenej vojny medzi ZSSR a USA. Išlo o to, aby USA, ktoré bolo v tažkej hospodárskej kríze, našlo nové trhy pre svoje rozkladajúce sa hospodárstvo. Gorbacov zradil socializmus.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2. Signál „perestrojky" bol signálom na zrušenie socializmu. Cez ruskú KGB prišla reforma aj na Slovensko prostredníctvom vtedajšej ŠTB, ktorá realizovala zmenu.

3. Aby sa dôstojníci ŠTB mohli legálne zmocnit majetku ostatných, museli a musia používat lstivé spôsoby a odvolávat sa na „trh" a vôlu ludu.

Klamlivá nezávislost

1. Právny systém je nefunkcný z dôvodov jeho zložitosti a ovplyvnitelnosti ludským faktorom.

2. Nezávislost štátnej správy nie je stanovená zákonnou normou, ale len slovíckom - nezávislé. Týmto sa nemôže dosiahnut spravodlivost. Absenciou princípu všeobecného zákonodarstva sa zamiena nezávislost - na spravodlivost.

3. Práve nezávislostou na systém v spolocnosti sa dosiahla obrovská závislost rozhodovacích orgánov na:

a) straníckosti, b) sile penazí, c) emóciách cloveka, d) strachu.

Príklad za všetky

Primárium: Predseda vlády slúbil v predvolebnej kampani, že robotník zarobí za jeho vlády dvakrát viac než doposial.

Sekundárium: Aj keby to bola pravda a dôsledkom inflácie by platy narástli, ale nepovedal, že potom robotník zaplatí za chlieb, mlieko trikrát viac a na daniach mu zoberú aj poslednú korunu.

Tercium: Doposial každá vláda, ktorá je pri moci len slubuje! Ide o hrubé zavádzanie, porušovanie základných ludských práv zo strany štátu, nakolko absentujú vykonávacie zákony ludských práv.

Kvadrácium: Aj súcasný trestný poriadok postihuje uvedenie do omylu, len nikto nemá odvahu obvinit pravých vinníkov.

Vyhodnotenie

Diagnóza

1. Hrubé porušovanie základných ludských práv zo strany štátu: Ako prvoradé po revolúcii sa mali vypracovat a schválit vykonávacie zákony pre výkon ludských práv. Potom by sa nezamestnanost nemohla prepadnút až na dno priepasti.

2. Falošná demokracia - epidémia megalománie: Vybudovala sa hybridná spolocnost, ktorá sa navonok deklaruje ako seriózna, ale v skutocnosti robí samé podvody na obcanoch.

4. Rakovina mravnosti: Zákon a právny štát platí je len naoko „akože". Kto je v núdzi a chudobný - pre toho neplatí nic!

Porušovanie princípov štátu

Od samého pociatku ludstva majú ludia prirodzený pud združovat sa do spolocenstiev podla svojho pôvodu, vierovyznania, vzájomnej tolerancie a túžbe žit v mieri. Ludia sa zacali združovat z dôvodov solidarity:

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1. Aby sa spolocnými silami mohli chránit proti šelmám prírody,

ktoré ohrozovali ich životy.

2. Aby sa spolocnými silami mohli bránit proti dobyvatelom a vykoristovatelom.

3. Aby si spolocnými silami budovali strechu nad hlavou a vytvárali bezpecné životné prostredie.

4. Aby si spolocnými silami zabezpecovali potraviny na zdravý a výdatný život.

5. Aby si spolocnými silami zabezpecovali vzájomnú ochranu proti zlým a nenapravitelným ludom.

6. Aby si spolocnými silami zabezpecovali zdravotný,

vzdelávací a hospodársky systém.

7. Zmysel štátu postavili na solidarite, ja viem robit to, druhý ono a všetci spolu vieme všetko.

Príklad za všetky

Ak tajné služby zistia, že obcan má sociálne cítenie, je mravne orientovaný a vie komunikovat, bez rozhodnutia súdu nasadia na neho všetky útvary, ktoré majú jediný ciel - akýmikolvek prostriedkami ho znicit tak, aby to navonok vyzeralo ako jeho nešikovnost alebo nehoda. Sloboda prejavu je u takéhoto cloveka brutálne potlacovaná, prestanú pre neho platit akékolvek ludské práva. Tieto metódy sa stávajú nekontrolovatelné a zneužívané v záujme nezákonného obohacovania samotnými dôstojníkmi tajných služieb.

Hlavný dôkaz

Primárium: Ústava Slovenskej republiky zarucuje dodržiavanie základných ludských práv obcanov.

Sekundárium: Náš právny systém nepozná ani jeden konkrétny vykonávací zákon pre výkon ludských práv v zmysle Ústavy SR (chýba definícia co je dôstojný život).

Tercium: Doterajšie parlamentné strany a hnutia nevedia vybudovat demokraciu, alebo demokraciu nechcú a zapredali svoj národ cudzím mocnostiam.

Kvadrácium: Tak ci onak je to dôkaz, že celý marazmus, ktorý vznikol v tejto hybridnej spolocnosti je v absencii ludských práv.

Dobro a zlo

1. V socializme bola odmena za vykonanú prácu priamoúmerná k životným nákladom, cenám za potraviny, cenám za odievanie a cosi každému ostalo na sporenie. Vzhladom na povinnost pracovat a nulovú bezamestnanost peniaze boli dostupné každému podla jeho pracovných schopností.

2. Po „nežnej revolúcii" sa zacal prerozdelovat spolocný majetok a peniaze „vyvoleným" takpovediac padali z neba.

3. Obyvatelstvo sa umelo zacalo delit na „vyvolených" a tých ostatných, ktorí prepadli hlboko pod životnú úroven.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rekapitulácia

Nález: Velká nezamestnanost, prepad životnej úrovne väcšiny obyvatelov, nezákonnost.

Diagnóza: Hrubé porušovanie základných ludských práv v živote fyzickom, duchovnom a spolocenskom.

Hlavný dôkaz: chýbajú vykonávacie zákony na realizáciu výkonu základných ludských práv.

Riešenie: Prijat princíp všeobecného zákonodarstva, nadradenosti mravných princípov nad ostatnými princípmi.

Prax: Uviest do života nový model spolocnosti založený na pilieroch diktatúry základných ludských práv a mravnosti.

Cesta k ;blahobytu

1. Cesta k blahobytu urcite nevedie cez zahranicných investorov, ktorí majú ciel zarobit na našej lacnej pracovnej sile.

2. Cesta k blahobytu urcite nevedie cez odpredaj strategických podnikov, ktoré tvorili základný príjem do štátneho rozpoctu.

3. Cesta k blahobytu urcite nevedie cez bezbrehé úlavy západným podnikatelom, ktorí chcú zbohatnút na našom národe.

4. Cesta k blahobytu vedie cestou bezúrocných pôžiciek pre každého obcana, ktorý chce vytvorit nové pracovné príležitosti poctivým odmenovaním za vykonanú prácu - mesacne 25 000 Sk. Chýbajú vykonávacie zákony na realizáciu výkonu ludských práv.

Cesta k ;blahobytu

1. Cesta k blahobytu urcite nevedie cez neregulované dovážanie zahranicného tovaru, ktorým sa likviduje domáca výroba a tým sa dováža strata pracovných príležitostí pre našich ludí.

2. Cesta k blahobytu urcite nevedie len cez obchod, ktorým sa rozmnožujú peniaze bez pridanej hodnoty ludskej práce.

3. Cesta k blahobytu vedie cez rozumnú zahranicnú politiku, aby z každého dovezeného dolára bolo 50 centov urcených pre nové pracovné príležitosti, aby ten kto chce príst na náš trh, vyrábal 50% tovaru na našom území, s našimi ludmi.

Cesta k ;blahobytu

1. Cesta k blahobytu urcite nevedie cez pochvaly zahranicných diplomatov, ktorí majú jediný záujem - dostat sa na náš trh podla nimi navrhovaných podmienok.

2. Cesta k blahobytu vedie cestou integrácie do Európy ako samostatný a nezávislý slovenský národ so svojimi vlastnými víziami práv a povinností pri zachovaní „všeobecného princípu zákonodarstva" v našej krajine, v ktorej platí nadradenost mravných princípov nad všetkými ostatnými princípmi.

3. Cesta k blahobytu vedie cez nový model spolocnosti.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Cesta k ;blahobytu

1. Cesta k blahobytu všetkých obcanov vedie cez spravodlivé odmenovanie za vykonanú prácu podla sociálneho vzorca zisku.

2. Tomu musí predchádzat prebytok pracovných príležitostí a v žiadnom prípade nesmie byt nezamestnanost - vzor Fínsko.

3. Každý obcan musí poznat svoje práva a povinnosti prostredníctvom spolocenskej zmluvy medzi ním a štátom, v ktorej je presne a jasne definovaný „princíp všeobecného zákonodarstva".

4. V štáte musí panovat poriadok, spravodlivost a okamžitá ochrana ludských práv - nadradenost mravných princípov nad ostatnými princípmi.

Liecenie 1

Ak vyhodnotíme výroky dávnych mudrcov, filozofov a humanistov s ;nálezom súcasného vývoja, dospejeme k ;jasnej odpovedi: Slovensko sa musí zacat okamžite liecit z ;rán, ktoré utrpelo od vlastných vodcov.

Nezávislost súdov

Nezávislý a slobodný sa pod tarchou nezávislosti a slobody môže lahko stat závislým a neslobodným.

1. Ludí nemôžeme zmenit vyhlásením „všetci ste dobrí".

O zmenu cloveka sa pokúsil socializmus a stroskotal.

2. Tak isto nemožno dosiahnut spravodlivost vyhlásením súdov za „nezávislé". História potvrdila, že každá nezávislost sa stane postupne závislostou na moci.

3. Spravodlivost možno dosiahnut len odstránením faktoru „psí", nasadením pocítacov do prvostupnových rozhodnutí.

Nefunkcný právny systém

1. Právny systém je nefunkcný z dôvodov jeho zložitosti a ovplyvnitelnosti

ludským faktorom. Pokrok musí postupne odstránit

jeho zložitost a ovplyvnitelnost.

2. Zjednodušenie musí prebiehat v súlade s vývojom cloveka a vytvorením jednoduchého „princípu všeobecného zákonodarstva", ktorým sa musí riadit každý obcan a štát.

3. Princíp všeobecného zákonodarstva musí pracovat na „vyššom princípe" ludskosti - ochrane základných ludských práv pre život fyzický, psychický a intelektuálny.

Ochrana pred faktorom „psí"

1. Každý obcan má právo pri podozrení z porušenia jeho základných ludských práv na okamžitú (do 48 hodín) ochranu bez prítomnosti faktoru „psí" - elektronické predbežné opatrenie.

2. Každý obcan má právo pri podozrení z porušenia jeho základných ludských práv na okamžitú (do 48 hodín) náhradu spôsobenej škody z fondu solidarity v rozsahu urcenom nálezom „elektronickým predbežným opatrením".

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3. Štátna správa má povinnost rešpektovat nález a usmernovat konanie podla priorít urcených v náleze „antipsí".

Priority v ;súdnictve

Vybavovanie súdnej agendy sa musí rozdelit podla priorít.

1. Normálne konania - porušenie právnych noriem, ktoré priamo neohrozujú ludské práva konkrétnej osoby.

2. Zrýchlené konania pri porušovaní právnych noriem, ktorými sú napadnuté základné ludské práva konkrétnej osoby.

3. Súrne konania pri porušovaní právnych noriem, ktorými privádza páchatel konkrétnu osobu vzhladom na faktor casu do krajnej núdze, napríklad nemat peniaze na základné potraviny a potreby uvalenia domáceho väzenia na páchatela.

Rozsudok v mene humanity

1. Pre výkon ludských práv musí okrem legislatívnych noriem vzniknút aj inštitúcia, ktorá bude zbierat podnety od obcanov.

2. Pre teno úcel musí byt zriadený Dom humanity, ktorý bude vydávat prvostupnové nálezy „predbežné opatrenia" bez prítomnosti ludských emócii - pocítacovým systémom.

3. V náleze bude o.i. (návrh na okamžité odškodnenie z fondu solidarity...) aj pokyny prioritného vybavenia: a) súrne - v ohrození je výživa rodiny, b)menej súrne - v ohrození je majetok rodiny c) obycajné - v ohrození je len majetok.

Liecenie 2

Rehabilitácia mravnosti

1. Dodržiavaním ludských práv sa buduje mravný štát, ktorý je jedinou zárukou úspešného budovania blahobytu pre väcšinu.

2. Kedže privatizácia sa nekonala ani na mravnom princípe ani na princípe odbornosti, k majetku sa dostali nemorálni neodborníci, ktorí rozhodujú o našej budúcnosti, musí príst najskôr k reprivatizácii alebo zoštátneniu a opätovnej privatizácii.

3. V hospodárskej sútaži sa hrubo porušili základné ludské práva, poctivý odborník sa stal smiešnym a podvodník hrdinom, preto sa musia poškodení rehabilitovat a štát musí ucinit zadostucinenie.

Sila penazí 1.

Po revolúcii prišli poradcovia s cielom zaškolit „revolucionárov"

ako sa co najlepšie zmocnit majetku ostatných.

1. Družstvá boli založené na princípe kolektívneho rozhodovania, co zabranovalo jednotlivcom zmocnit sa majetku.

2. Pre tento dôvod sa zacali družstvá sabotovat a vytvorili sa zákonné normy, ako sa zmocnit majetku iných.

3. Vytvorili sa spolocnosti /s.r.o., a.s.../, v ktorých sa dovoluje navyšovaním

kapitálu prevziat kontrolu nad celým majetkom.

4. Všeobecne musí platit zákaz umelého navyšovania majetku.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Právo na názor

1. Spolocnost musí nájst formu ako prijat názor každého.

2. Názor musí byt vypocutý tým, ktorému je urcený, i ked nemusí byt realizovaný ani nemusí byt k nemu prihliadané.

3. Nikto nemá právo ignorovat druhého názor alebo opustit rokovaciu miestnost v case, ked sa prezentuje iný názor.

4. Obcan musí mat právo na vystúpenie v médiách, aby prezentoval svoj názor a prostredníctvom masovooznamovacích prostriedkov hladal podporu pre svoj názor v ;širokej verejnosti.

5. Sloboda prejavu musí byt takto zarucená pre každého obcana.

Právo na názor štátu

1. Štát má právo obhajovat svoj názor aj v súkromých médiách,

nie cenzúrou ale právom na názor štátu.

2. V každom súkromnom médiu (noviny, rozhlas, televízia) musí mat

štát zo zákona právo na názor štátu formou auditora.

3. Štátny auditor nezasahuje do obsahovej stránky média, ale

na vyhradenej ploche a vo vyhradenom case informuje citatelov, posluchácov a divákov o prípadných skreslujúcich informáciách alebo jednoducho o názore štátu na aktuálnu problematiku.

4. Týmto bude zarucená objektívna informovanost obcanov.

Jednotka rýchleho nasadenia

1. Ak vodic prejde cez križovatku na cervenú, ihned ho zastaví policajt a udelí mu pokutu, prípadne zoberie vodicský preukaz.

To je najlepšia ochrana a súcasne aj prevencia.

2. Tak ako lekári slúžia pohotovost, aby zachránili fyzický život cloveka,

tak aj advokáti a humanisti musia slúžit pohotovost,

aby zachránili duchovný život obcana - ochrana pred psychickým útokom.

3. K tomuto úcelu musí slúžit jednotka rýchleho nasadenia pri ekonomickom útoku a porušovaní základných ludských práv.

Nie je možné, aby obcan cakal na spravodlivost niekolko rokov.

Liecenie 3

„Nežná revolúcia"

1. Revolúcia bola zacatá, ale nedokoncená. Dôkazom toho je skutocnost,

že ludské práva sa porušujú brutálnejšie ako za socializmu.

Niekde v strede ju prerušili sily, ktoré jej nepriali.

2. Socializmus sa zrušil, ale nenastolil sa mravnejší systém. Ukázalo sa,

že trh bol len „návodom" pre vyvolených na získavanie majetku a bohatstva.

Platilo pravidlo „nadradenosti ekonomických záujmov nad mravnými princípmi".

3. Revolúcia sa musí dokoncit práve odstránením bývalých štruktúr ŠTB z riadenia nového štátu.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Základy všeobecného zákonodarstva

1. Ak chceme, aby spolocnost zacala fungovat na princípe ludskosti, musíme vytvorit normu pre vyšší princíp.

2. Vyšším princípom musí byt „nadradenost mravných princípov nad ostatnými princípmi".

3. Mravné princípy to je ochrana: a/ života fyzického - právo na prácu alebo základné potraviny a zdravotnú starostlivost, b/ života duchovného - právo na pokojný život, vzdelanie a spravodlivú odmenu za vykonanú prácu, c/ života spolocenského - právo na pôdu alebo strechu nad hlavou.

Úverová politika 1.

1. Každá nová vláda deliminuje tzv. zlé úvery. Aj táto oblast podlieha

podozreniu z porušovania ludských práv.

2. Je podozrenie, že každá vláda deliminuje len tie úvery, ktoré zneužila na svoju cinnost, nakolko nevedie postihy za deliminované tzv. zlé úvery a naopak nedeliminuje úvery, ktoré spadli do priepasti vdaka zlej ekonomickej politiky vlády.

3. Je tiež podozrenie, že zahranicná úverová politika sa zneužíva v neprospech Slovenska. Casto sa stáva, že úver, ktorý smeroval na zruinovanie ekonomiky sa deliminuje.

Bankový sektor

1. Je dôvodné podozrenie, že naše hospodárstvo bolo od samého pociatku „úmyselne" poškodzované zlou úverovou politikou, aby sa bankový sektor zrútil a tak nastal dôvod pre jeho predaj - privatizáciu.

2. Podnikatelom sa od pociatku poskytovali nevýhodné úvery: a/ nesmela byt plánovaná pociatocná financná strata (zahranicné firmy sa na trhu uvádzajú niekolko rokov, kým vykážu zisk) b/ krátke splátkové obdobie, c/ zákaz úverovat reklamu.

3. Na druhej strane banky sa majetkovo rozširovali.

Nadácie

Suplujú povinnost štátu, nesmerujú k odstráneniu nedostatkov a požierajú financie na vlastnú cinnost.

1. Zozbierané financie používajú na: a/ pomoc podla vlastného výberu (zneužitie na politické ciele), b/ vlastnú cinnost (pri nedostatku práce je to zneužitie ciela).

2. Financie na pomoc nesmerujú k náprave vecí (právna pomoc, zmena zákona...), ale k udržiavaniu neistoty.

3. Ide o falošnú pomoc (peniaze by mali smerovat do fondu solidarity, kde by boli rozdelované podla priorít).

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Základné tézy pre zmenu myslenia

Prijat zásadu nadradenosti mravných princípov nad ekonomickými záujmami.

Zbavit sa uzurpátorskej demagógie, že všetkého je málo a o všetko treba sútažit, co sa zneužíva v polarizácii spolocnosti ako hlavného nástroja na udržanie nacionalizmu a hrozby obcianskej vojny.

 ; Na základe empirického poznania priznat, že okolie a priame prostredie má velký vplyv na chovanie a správanie sa cloveka, že ludia vnímajú kolektívne a k ;nemu prispôsobujú svoje správanie.

 ; Prijat druhú zásadu života v ;spolocnosti: „ medzi základné ludské práva patrí sloboda prejavu" a z ;nej vyplývajúcu zásadu: „medzi základné povinnosti štátu patrí okamžitá ochrana pri porušení základných ludských práv". Clovek nemôže cakat niekolko rokov na rozhodnutie súdu – na spravodlivost. Musí byt odškodnený okamžite, teda následok príciny musí byt riešený okamžite a riešenie príciny má cas.

 ; Prijat tretiu zásadu života v ;spolocnosti: „vždy musí byt potrestaná prícina a následok príciny musí byt zo zákona amnestovaný".

 ; Pokial nebude schválený taký mechanizmus, ktorý neodkladne zabráni lstivému obohacovaniu a pomalému riešeniu stažností, nebude spravodlivost.

 ; S ;pravdepodobnostou hraniciacou s ;istotou môžeme povedat, že ludia sa stávajú „zlými", lebo vedia, že domáhanie sa svojich práv je velmi zdlhavá cesta, a preto si môžu bezpecne dovolit porušit predpisy, dohovory, zmluvy a zákony.

Od doby porušenia veci až do doby právoplatného rozhodnutia o veci v ;bežnej praxi prejde niekolko rokov, v ;krajných prípadoch 6-8 rokov, co je pre život obcana bez ohrozenia neprijatelné.

Preto ako prvý krok treba odstránit nepružnost prvotného úkonu. Už v ;prvom konaní je polícia nepružná. V ;ekonomickej oblasti chýba taká úcinná prevencia ako sú policajti na križovatkách s ;právom okamžitého zásahu pri porušení dopravných predpisov. Vodica, ktorý prejde na cervenú majú právo zastavit a na mieste ho pokutovat, pri vážnejšom priestupku mu odobrat vodicské oprávnenie a pri ešte vážnejšom priestupku mu prostredníctvom dalšieho orgánu zakázat cinnost.

Takáto „polícia" musí vznikút aj v ;ekonomickom živote. Ekonomický život je tak isto dôležitý ako život fyzický. Clovek môže zomriet od hladu, ked mu nezaplatia za prácu, jeho zdravie môže byt poškodené od nedostatku výživných látok - práve následkom ekonomického nedostatku - „ ekonomickej havárie".

 ;Zabezpecit garancie priemerného pokroku pre každého obcana v ;štáte.

Štát je povinný z ;každého produktu základnej rodinnej výbavy vyrobit jeden vzor tak, aby bol co najlacnejší bez ohladu na jeho dizajn. Jedná sa o tieto produkty základnej rodinnej výbavy:

1. Kultúra v spolocnosti: denník, týždenník, mesacník, športový prenos.

2. Kultúra v domácnosti: rádioprijímac pre slovenské stanice, televízny prijímac pre slovenské stanice.

3. Výživa v ;domácnosti: nutný prídel lacného chleba, lacnej slaniny, lacného mlieka, lacnej zeleniny...

4. Domácnost: chladnicka, prácka, vysávac, žehlicka...

 ;Zabezpecit podmienky pre garantované súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, služieb a obchodu.

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Štát je povinný rešpektovat súkromnú konkurenciu na trhu základnej rodinnej výbavy, pri ktorej môže prebiehat sútaž o krajší výrobok za liberálnu cenu a za týchto podmienok:

1. za predpokladu splnenia pridanej hodnoty voci štátu,

2. každý obcan môže ponúknut svoj um, šikovnost, odbornost na výrobu tovaru s ;lepším dizajnom ako štátny tovar aj za cenu vyššiu ako cena štátna za podmienok striktného dodržiavania základných ludských práv,

3. každý obcan môže na svoje riziko zamestnávat v ;oblasti služieb len rodinných príslušníkov do tretieho pokolenia,

4. každý obcan môže zamestnávat najviac 10 ludí za podmienky, že strpí úcast štátu na ekonomickej kontrole zisku a výdavkov spolocnosti,

5. výrobný podnik, spolocnost môže zamestnávat aj viac ludí ako 10 za podmienky, že strpí úcast štátu vo výške 10% podielu na zisku s ;garanciou odškodnenia zamestnancov v ;prípade zániku spolocnosti,

6.velký závod nad 50 ludí môže byt zaregistrovaný len za úcasti štátu a to najmenej vo výške 20% podielu na zisku s ;garanciou odškodnenia zamestnancov v ;prípade zániku spolocnosti.

 ;

Kedže o poriadok sa stará polícia, ktorá má organizacné clenenie na udržanie poriadku a dodržiavanie zákonov, musí práve polícia byt nekompromisne nezávislá. Zatial to v ;praxi vyzerá tak, že polícia je spolitizovaná a vytvára priestor pre zneužitie politického zápasu na ekonomické obohacovanie jednotlivcov. Ludia sú zlí, ked im to okolie dovolí, preto je potrebné:

 ;

1.Odstránit korupciu v ;radoch polície – nasledovným spôsobom:

 ; V ;rozhodovaní vyšetrovatelov prijat zásadu „triumvirátu", teda v ;životne dôležitých rozhodovaniach o obcanovi „obvinenom" rozhodovat tímovo za úcasti dvoch panelovo vybratých „kolegov".

 ; 2. Odstránit korupciu v ;prokuratúre – nasledovným spôsobom:

 ; Prokurátor môže vzniest obžalobu až po oponentúre, teda konania za prítomnosti obvineného a jeho obhajcov a konecné rozhodnutie uskutocnit v ;senáte za úcasti dvoch panelovo vybratých prokurátorov.

 ; 3. Odstránit korupciu v ;súdnictve – nasledovným spôsobom:

 ; Zaviest systém rozhodovania poroty, tak ako to umožnuje americké súdnictvo, alebo aspon zaviest triumvirát, teda rozhodovanie uskutocnit v ;senáte za úcasti dvoch panelovo vybratých sudcov.

 ; 4. Urýchlit proces vynesenia rozsudku – nasledovným spôsobom:

 ; Zapojit pocítacovú techniku v ;prvotnom procese vybavovania „vyhodnotenia", najmä ekonomických vecí a porušovania základných práv a slobôd, ktoré priamo ohrozujú základné ludské práva. Do 48 hodín vydat „predbežné opatrenie" elektronickým sudcom a poškodenému zabezpecit okamžitú financnú pomoc, aby sa minul ciela „útocník", ktorý sa snažil privodit stav núdze pri ekonomickom boji o prežitie.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Úryvok z knihy „Aký by mal byt prezident obcianskej spolocnosti" - r.1998

Zmena myslenia

„Amerika celí koncentrovanej kríze, akú nepoznala od svojho vzniku. V kríze je jej model rodiny, ale tak isto jej zdravotný systém, sídelný systém, hodnotový systém a predovšetkým jej politický systém, ktorý z praktických dôvodov stratil dôveru ludí. Preco tieto krízy - a mnoho dalších - prepukajú približne v tom istom období našich dejín? Sú dôkazom konecného úpadku Ameriky? Nachádzame sa na „konci dejín"?

To sú úvahy Alvina Tofflera a Heidi Tofflerovej - autorov knihy „Utváranie novej civilizácie". Autori vysvetlujú „svetový morálny úpadok" práve nástupom novej elektroniky a silou médií. Politická moc sa presunula z parlamentov do

 

 

 

úzkych skupín obyvatelstva vybavených informacnou technikou a prístupom k médiám. Revolúcia informacnej techniky prináša zmeny nielen v politickom živote, ale aj hlboké zmeny v rodinnom živote, v biznise, technológii, kultúre a hodnotách. V politickom živote už neplatia formácie „lavicové, pravicové, republikánske, demokratické, konzervatívne, liberálne alebo radikálne" a podobne. S príchodom novej informacnej techniky akými sú pocítace, mobilné telefóny, káblové televízie, internet a krátkovlnné obrazové spojenia vzniká nová spolocnost využívajúca informacné éru „tretej vlny".

Pád sovietskeho impéria, zmena povojnovej štruktúry v Taliansku, porážka vládnúcej kanadskej strany, pád japonskej liberálnodemokratickej strany po štyridsatrocnom monopole moci, to sú fakty, ktoré dokazujú historické zmeny novej informacnej éry. V súcasnosti môžeme rozlišovat len dva politické prúdy. Obranárski politici, ktorí chcú zachovávat alebo obnovovat nefunkcnú minulost - socialistickú, alebo kapitalistickú (súcasné politické strany koalície a opozície) a tí, ktorí sú zatial nepripustení k slovu, ale sú pripravení prejst k tomu, co nazývame spolocnostou informacnej éry. „Tretia cesta" - nový model spolocnosti tretieho tisícrocia. Nositelia tejto tretej cesty sú tu, ale zaslepenci sa ju všade snažia potlacit. Táto nová civilizácia prináša so sebou zmenu myslenia, nový model rodiny, nový spôsob práce, ludských vztahov a života, novú ekonomiku, nové politické systémy a okrem toho ešte aj zmenu vedomia. To všetko vdaka pokroku. Záleží na väcšine cestných ludí, ci si tento pokrok podchytia tí nemorálni, tí „cakatelia na príležitost" ako rýchlo zbohatnút na úkor ostatných alebo cestní a statocní ludia. Kto sú vlastne tí „cakatelia", ktorí takmer vždy šliapali po ludskej dôstojnosti, utlácali svojich spoluobcanov a barbarsky sa obohacovali na úkor iných. História potvrdila, že sú to ludia, ktorí sa navonok tvárili lojálne ku každému zriadeniu, no vo vnútri duše stále cakajú na príležitost ako rýchlo zbohatnút, pricom šliapajú po mravných princípoch. Ich prítomnost história neraz zaregistrovala avšak najúcinnejšie sa odhalili svojím ignorantským postojom tým, že sa nepostavili proti neludskej deportácii Židov do plynových komôr, ale svojou ignoranciou podpo

rovanou vidinou využit príležitost a zmocnit sa majetku deportovaných. Takýto „cakatelia"

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

sú zodpovední za celý „marazmus" na našej planéte. Nech je ako je, aj socializmus zlikvidovali oni, ignorovali požiadavky na vylepšenie sociálnych istôt a cakali až sa to rozpadne, aby mohli privatizovat, tunelovat a rozkrádat. Sú to hyeny medzi ludmi. Žial, doteraz sa nenašiel systém ako ich odhalit, lebo sa skrývajú za heslami: „sloboda, demokracia, spravodlivost". Možno by pomohol systém, ktorý oni zavrhujú zo strachu z odhalenia. Systém hodnoty hlasu obcana, ktorý by sa urcoval podla bodov, ktoré by dostal do svojho „indexu" za vynaložené úsilie v zapájaní sa pri budovaní obcianskej spolocnosti. Takíto „cakatelia" a ignoranti ludských práv by prepadli na celej ciare. Doteraz to bol problém, lebo všetko sa dá zneužit. Ale nástupom novej informacnej techniky, najmä pocítacov a internetu sa aj tento sen môže stat v krátkej budúcnosti realitou. Len treba nájst odvážnych ludí, ktorí svojím novým myslením pomôžu presadit ludskost do spolocnosti. Prišiel rozhodujúci okamih, bud si oni „cakatelia" podchytia pokrok, alebo my cestní a statocní ludia. To je ten velký boj medzi dobrom a zlom. Kto teraz vyhrá, vyhrá na dlhú dobu. Kto prehrá, bude porazený na dlhú dobu, kým sa cakatelia neznicia sami medzi sebou. Až potom príde koniec jednej etapy sveta, ktorú predpovedali mnohí proroci.

Syntetické myslenie

Nedá mi nespomenút moje hlboké zážitky z UFO kongresu, ktorý sa konal ešte v roku 1994 v Debrecíne. Padlo tam vela zaujímavých myšlienok. Niektoré som pochopil až dnes. Pán Wordfod z Dánska rozprával príhodu zo stretnutia s „mimozemštanmi", ktorí mu darovali akúsi palicku premietajúcu geometrické útvary. Povedali mu, že ludia od pociatku idú na veci opacne. Najskôr si vyrobia nástroj na obrábanie a až potom vec, po ktorej túžia. U nich si vyrobia vec priamo pomocou nultej energie (rozlúštenie nás ešte len caká). Vraj je naša rec velmi zložitá a nezrozumitelná. Oni sa v dôležitých otázkach rozprávajú vizuálne v geometrických symboloch, je to rýchlejšie, zrozumitelnejšie a bezpecnejšie. Dlho som nevedel co tým mysleli, ale mali pravdu. Až ked som zacal písat túto knižku a pokúšal som sa vytvorit „narýchlo" nový model spolocnosti, prišiel som na to, že rec sa v riadení spolocnosti musí obmedzit na minimum. Je zavádzajúca. Veci sa vysvetlujú zložito, pomaly, nezrozumitelne a pri použití klamstiev dezinformujúco.

Naše zákonodarstvo a vôbec celá politika je založená na vyrozprávaní situácie. Obratný recník môže hovorit celé hodiny a pritom nic nepovie. Alebo bude hovorit o slobode, demokracii, ale bez iných než ústnych zábezpekách, jednoducho povedané, módou tejto doby je táranie dve na tri. Klamanie, klamanie a opät klamanie, lebo klamstvá najlepšie profitujú.

Zákony sú produktom recnenia a zachytávajú toto „táranie" do písmen zhodných so slovnou zásobou. Jedno slovícko môže zmenit význam zákona. Ak k tomu pridáme výklad zákona a k tomu ešte korupciu, tak by sa mohli úplne zrušit, lebo právo je obmedzené len silou penazí. Toto sa zneužíva a zákonodarci profitujú z hry, ktorej málokto rozumie. Zákony sú potom pre jednoduchých ludí nezrozumitelné. A to je chyba!

Ešte raz zopakujem odkaz: „O dôležitých otázkach sa rozprávajú vizuálne v geometrických symboloch, je to rýchlejšie, zrozumitelnejšie a bezpecnejšie". Predsa ani televízor nemôže fungovat bez presnej schémy, bez symbolov, ktoré znamenajú urcité obmedzenie (odpor), zhromaždovanie (kondenzátor), transformovanie (cievka, transformátor), zosilnovanie (tranzistor, tyristor, cíp) a podobne. V dôležitých otázkach by sa aj ludia mali vyjadrovat vizuálne. Áno, tak je to. Grafickou zámenou sa nedá zmenit význam symbolu, to co vie urobit slovo, rec. Preto sa všeobecne klame až sa z huby práši, lebo recami sa za urcitých okolností môže aj biela obrátit na ciernu, štvorec na kosoštvorec a podobne. Ale skúste ukázat niekomu kruh a presviedcat ho, že vidí štvorec! Iný symbol - iný význam. Symbolike

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

treba navrátit jej pôvodný a hlbší význam.

V obcianskej spolocnosti by mal byt každý zákon vyjadrený graficky, aby nemohlo príst k jeho zneužitiu. Celý život by mal byt graficky vyjadrený podla veku, profesie alebo inej kategórie. Cesta slobody by mala mat svoje grafické symboly a beda tomu, kto ich poruší. Potom by aj jednoduchý obcan mohol kvalifikovane rozhodovat a nie cestou svojich zástupcov, ktorí ho legálne okrádajú. Chce to len zmenu myslenia. V prípade vážneho konfliktu sa do pocítacových „šuplíkov" dosadí smer cesty dvoch konfliktov a pocítac vydá „rozsudok". To by bola spravodlivost, ktorú by nemohlo ovplyvnit politikárcenie, mafiánstvo ba ani sila penazí. Nastal by raj pre cestných ludí a galeje pre podvodníkov, hochštaplerov a „cakatelov" na vecný mamon. To je méta tretieho tisícrocia.

Nová vlna informacných technológií umožnuje pokrok rozhodovania vo veciach konštrukcných a nadstavbových. Pocítace nám ulahcujú rozhodovanie v ekonomických otázkach, nakolko v zlomku sekundy vedia nájst to najoptimálnejšie riešenie. Preco by nemohli rozhodovat aj v otázkach ludskosti, morálky a práva? Môžu. Len tento program musí niekto naštartovat - práve zmenou myslenia.

Vdaka novej informacnej ére stojí ludstvo pred obrovským skokom vpred. Smeruje k najhlbšiemu sociálnemu zvratu a tvorivej premene v celej histórii. Aj ked si to ešte neuvedomujeme, sme zapojení do budovania úplne novej civilizácie od základov. V tom spocíva význam Tretej cesty.

Doteraz sme všetko chápali plošne, od rozhodovania až po exekutívu, co potvrdzuje aj znak spravodlivosti - rovnoramenná váha. Pravda - nepravda, áno - nie, dobro - zlo, plus - mínus - to sú znaky plošného videnia sveta. Mnohí „cakatelia" na príležitost nevedeli dostatocne pochopit ani zmysel tohto plošného rozhodovania. Dá sa s ním dosiahnut spravodlivost, ale len za výraznej predstavivosti v spájaní súvislostí. To už je vecou osobnosti. Pri mojich stretnutiach s porevolucnými politikmi som nadobudol dojem, že väcšinou sú to „cakatelia", ktorí trpezlivo cakali na túto príležitost, lebo slovám ludskost, demokracia vôbec nerozumejú. Nevedeli vyriešit ani obycajnú matematickú hádanku, pri ktorej treba využit priestorové videnie, videnie do hlbky problému. Politik by mal byt obozretný a „viacrozmerný", aby mohol zastupovat tisíce ludí. Jeho morálny kvocient nemôže mat hodnotu zlodeja, ci vraha. Žial merítkom nesynteticnosti „porevolucných" politikov bola aj doposial nevyriešená jednoduchá matematická úloha.

Príklad: Máte k dispozícii rovnoramennú lekársku váhu s dvomi miskami. Na stole máte devät na vlas rovnakých lopticiek. Jedna z nich je váhovo rozdielna, ale neviete ci je tažšia alebo lahšia než ostatné. Na tri váženia máte urcit, ktorá z 9 lopticiek je tažšia alebo lahšia. Nesmiete použit žiadne závažia, môžete navzájom vážit len lopticky. Len na tri pokusy, teda na tri váženia na rovnoramennej lekárskej váhe. Na slovné opísanie riešenia tejto úlohy by ste potrebovali minimálne jednu celú stranu, aj tak by to mnohí nepochopili, grafické riešenie tejto úlohy je na tri riadky. Už toto pochopenie si vyžaduje velkú predstavivost a kombinacné schopnosti. Ale aj naša politika si vyžaduje ludí s velkými schopnostami prezieravosti a kombinatoriky, aby mohli ustrážit ludskost a spravodlivost. Možno by mal takýmto malým testom prejst každý politik. A teraz si predstavte zmenu myslenia v tom, že máte šancu tromi váženiami na rovnoramennej váhe urcit chybnú lopticku, urcit ci je

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

lahšia alebo tažšia, teda tie isté podmienky, ale nie z 9 lopticiek, ale zo 64 lopticiek. Len zmenou myslenia! Úžasné! Na prvé pocutie poviete, že je to nemožné, ale ked sa zadívate na grafické znázornenie situácie (na dalšej strane), zacínate mat presvedcenie, že je to predsa možné. Aký neuveritelný pokrok v uvažovaní. Áno. Presne na tri váženia môžete urcit, ktorá lopticka je „defektná" s presnostou ci je lahšia, alebo tažšia až zo 64 lopticiek. Prepácte, že to opisujem s takým úžasom, ale ak by sa tento matematický pokrok s využitím geometrických znakov dal využit aj v oblasti systému riadenia spolocnosti, dodržiavania ludských práv, tak žiadny chytrák by „neoklamal" nikoho. Lebo súvislosti sa zahmlievajú pri slovnom výklade, ale grafické znázornenie nepustí.

Doposial bol problém spravodlivosti s rovnoramennou váhou, ktorá dovolovala posudzovat len dobro a zlo, teda dve veliciny. Na vážky váh sa prikladali dôkazy dobra oproti dôkazom zla. V niektorých prípadoch toto navršovanie prerástlo v neúnosnú mieru a váha sa jednoducho pretažila a zasekla sa. Potom musia rozhodovat peniaze. Aj preto je korupcia, mamonárstvo, rodinkárstvo a co ja viem ešte co. Pozrite sa aj na nedávny parlament. S inštitútom faktických pripomienok „dobra i zla" tak pretažili váhu spravodlivosti, že napokon museli tento inštitút obmedzit. A to už je pokrok. Vidiet, preco sa nedá vážit. Teda v novom myslení nie je podstatné len dobro a zlo, ale aj prícina - tretí rozmer a v dalšom pokroku vidiet aj štvrtý rozmer - následok v casopriestore. Poslanci si to pre svoje potreby vyriešili jednorázovo. Ale co ostatná verejnost? Ved vo väcšine prípadov sa spravodlivosti nemôžete dovolat, lebo práve z tejto príciny sa váha spravodlivosti zasekne a potom rozhoduje sila penazí. To nie je ani spravodlivé ba ani ludské. Naše zákonodarstvo, myslím to celkove v spojení s políciou, vyšetrovatelmi, prokurátormi a súdmi, je doslova smiešne. Inštitút prezumpcie neviny vôbec nefunguje. Vážky váh sa naklánajú raz do lava a raz do prava, potom sa pretažia a spravodlivosti niet. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdit, že celý právny systém je na „srandu králikov", funguje len v politickom zápase, kde neplatia žiadne iné pravidlá - len pravidlo moci, totalizmu a hyenizmu. Voci mne a mojej rodine sa porušujú základné ludské práva, už nie tak ako to bolo v minulosti zvykom, že tajná služba vám prevádza škody tajne, ale terajšia tajná služba útocí verejne, vy ju odhalíte, máte dôkazy, ale spravodlivosti sa nemôžete dovolat pre tento zastaralý „dvojramenný" systém spravodlivosti. Dovolujem si tvrdit, že celá ekonomika je na „hube" len z dôvodov chamtivosti príslušníkov tajných služieb, ktorých nikto nemôže kontrolovat a preto môžu robit cokolvek. Prikladajú na vážky váh svoju nedotknutelnost, svoju hodnotu utajovatelnosti. Do týchto radov sa „nasáckovali cakatelia", ktorí si prichádzajú na svoje. Kedže nevedia nic iné, ich firmy krachujú, podniky sa zatvárajú a štát sa ruinuje. Dokedy? Nové myslenie je aj o tom.

Treba konecne zacat hovorit pravdu. Treba povedat ludom, že žiadna „nežná" revolúcia nebola, išlo o celosvetový trend zastrašovania, v ktorom zlyhal Gorbacov a následne sa zrútil celý bývalý východný blok. Že zmena vlastníckych vztahov bola vynútená štátnym prevratom, ktorú zorganizovali „cakatelia", a tí chcú teraz tažit, privatizovat, lobovat, tunelovat skrátka rozkrádat spolocný majetok. To nie je trh, to je hyenizmus, lebo státisíce nic netušiacich ludí trpí. Ludskost, demokracia a sloboda sú pre nich len slová na hranie. Ale darí sa im len a len vdaka zastaralému pohladu na spravodlivost a zase len vdaka dvojramennej váhe spravodlivosti, ktorá nepozná tretí rozmer! Len z týchto dôvodov môžu zahmlievat pravdu, obracat pozornost na nacionalizmus, kriminalitu, ktorú sami páchajú (vid cierne knihy) a „ich" spravodlivost (odhalujú sa len tie trestné ciny, ktorými poškodzovali ich samých), spravodlivost ostatných ludí, ktorí sú v ohrození, je ignorovaná. Odhalením celej pravdy by celý národ mohol žiadat o odškodné. Lebo sa odhalila jedna velká pravda,

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

že tajné služby sledovali celú spolocnost, každého kto vytrcal z radu, každého kto mal iný názor, sociálne cítenie. Žial, všetky „porevolucné" vlády prevzali ich spôsob hry.

Všeobecne právo platí asi v týchto intenciách: 1. Zobral si úver - neplatíš úver. Teda vina je jednoznacne v posudzovaní rovnoramennej spravodlivosti na strane neplatica. Prícina sa nemá ako posudzovat. Nemá svoju váhu. Ale prícina je jednoznacná. Štát nevytvoril podmienky pre trhové hospodárenie, preto sú tisícky podnikatelov v poriadnej kaši a s nimi aj celý národ. 2. Neplatíš úver - predal si záložné bremeno. To už aj trestný poriadok považuje za trestný cin. Vinný je ten, kto predal záložné bremeno, ale opät len v posudzovaní rovnoramennej spravodlivosti. Opät sa prícina nemá kde odvážit. Prícina môže byt - tak ako v mojom prípade - že vám tajná služba protiprávne zadržiava výrobný prostriedok, aby ste nemohli splatit úver a dane. 3. Prenájom - neplatic. Ocakávali by ste, že vážky váh rozhodnú v neprospech neplatica. Áno, bolo by to logické aj bez prihliadnutia tretieho rozmeru. Ale co ked prenajímatel je ten istý ako v druhom prípade neplatic úveru, a neplatic v tretom prípade mu zámerne neplatí, aby prenajímatel nemohol dalej platit. Takúto zložitejšiu „konšpiráciu" náš rovnoramenný systém nedokáže rozoznat. 4. Vlastník výrobného prostriedku, ktorý nespláca úver - nájomca výrobného prostriedku, ktorý spochybnil vlastníctvo výrobného prostriedku. Tu sú už vážky váh bezmocné, co vyplýva aj z praxe.

4 roky mi zadržiavajú výrobný prostriedok, ktorý som dal do prenájmu a ja vlastník sa nemôžem dovolat spravodlivosti, lebo ktosi spochybnil moje vlastníctvo a vyhráva tým, že na stroji zarába on a nie ja. Prvostupnový súd vám dá za pravdu, vdaka osobnosti predsedu senátu, ktorý sa nenechá uplatit, ale odvolávací vyšší súd vám za pravdu nedá, lebo dovolí, aby váhu spravodlivosti prevážili iné okolnosti, ktoré s prípadom takmer nesúvisia, až sa váha zasekne a musí rozhodnút sila penazí. Ten kto stroj používal, nikomu neplatil ten peniaze má, aj ked protiprávne, ale má, ten je vo výhode, lebo skutocný vlastník peniaze nemá a preto súd prehrá. Súd skutocnému vlastníkovi odoberie vlastnícke právo, lebo nesplácal úver a pridelí to tomu, kto ukáže peniaze, tie ukázal podvodník, ktorý protizákonne používal cudziu vec. Takáto je u nás spravodlivost, lebo nemá svoj systém, nemá svoju schému, tak ako televízor alebo iný dokonalý produkt ludského umu.

Preto sú súdy „nezávislé", aby mohli rozhodnút ako uznajú za vhodné. Preto každá vláda mení sudcov a prokurátorov. Sila penazí má coraz castejšie väcšiu váhu ako argumentácia pravdy. Všetko pod rúškom nezávislosti. Ako môže byt súd nezávislý od spolocnosti? Ved spolocnost sme my - ludia a na základe našej vôle musí všetko fungovat. Necudo, že takýto rovnoramenný systém spravodlivosti potom umožnuje konat všetkým hyenám. Cakatelia, ktorí cakali na túto príležitost si svojimi „legálnymi" podvodmi nazbierajú tolko penazí, že ich žiadna spravodlivost rovnoramennej váhy neprebije.

Na druhej strane je tu iný pohlad novej názorovej generácie, ktorej predstava spravodlivosti sa líši od myslenia minulosti. Musíme to rešpektovat. Dva protikladné obrazy budúcnosti dnes ovládajú každodenné predstavy. Väcšina ludí, ak si vôbec dá tu námahu premýšlat o budúcnosti predpokladá, že svet aký poznajú, bude trvat naveky. Skutocne si sotva vedia predstavit odlišný spôsob života a už vôbec nie úplne novú civilizáciu. Samozrejme uvedomujú si, že veci sa menia. Dúfajú, že pokrokové zmeny ich obídu a nic neotrasie dobre známym ekonomickým rámcom a politickou štruktúrou. Tento chaos v myslení vychádza z predpokladu, že sme poslednou generáciou starej civilizácie a prvou generáciou novej civilizácie. Tento chaos môže pochádzat priamo z nášho vnútra, kde sa odohráva konflikt medzi umierajúcou civilizáciou starej éry a vznikajúcou civilizáciou Tretej cesty, ktorá sa snaží zaujat svoje miesto.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tretí rozmer v novom myslení

Podstatou nového myslenia je pozerat sa na veci priestorovo, vidiet v každom jednaní a konaní súvislosti s tretím rozmerom - „preco"- umiestneným v danom case a priestore. Zastaralé áno-nie, alebo pravda - nepravda musí sprevádzat tretí rozmer áno - nie plus „preco" a za aký cas. Ide o nové videnie súvislostí, ktoré ovplyvnujú budúce konanie ci z pohladu krátkodobého, alebo z pohladu dlhodobého.

Aby sme mohli predpovedat smer budúcnosti, ktorá je nielen na dosah ruky, ale v podstate je už tu, opät si musíme pomôct históriou. Každý kto sa pozerá na históriu trochu z nadhladu, pozerá sa na striedanie civilizácií, ktoré boli pod urcitou vlnou trendu. Na samom pociatku, pred prvou vlnou zmien, žila väcšina ludí v malých skupinách, živila sa väcšinou rybolovom, lovom alebo pastierstvom. Táto vlna bola najdlhšia a najpomalšia (od cca 8000 r.pred. n.l. až po cca 1750 roku nášho letopoctu). Vznik polnohospodárstva bol prvým prevratným bodom v spolocenskom vývoji ludstva. Bola to prvá vlna, ktorá zasiahla ludstvom svojou širšou koncepciou života.

Druhým velkým prekvapením bola priemyselná revolúcia. Jej zaciatok sa odhaduje od roku 1955. Pásová výroba bola trendom druhej vlny. Budovali sa automobilky, textilné fabriky, potravinárske závody, elektrárne a podobne. Tento nový proces zachvátil národy a kontinenty ovela rýchlejšie ako prvá vlna. Na urcitý cas existovali tieto dva odlišné procesy zmien súcasne, ale každý inou rýchlostou.

Tretia vlna nastala velmi rýchlo po druhej. Po necelých tridsiatich rokoch nastala éra širokého zavádzania pocítacov, komercného využívania prúdových lietadiel, antikoncepcných piluliek a iných vysokoúcinných inovácií. Ešte táto vlna sa poriadne neuviedla vo všetkých kútoch sveta a už zazvonila dalšia vlna - revolúcia informacnej techniky, ktorá prináša zmeny nielen v politickom živote, ale aj hlboké zmeny v rodinnom živote, v biznise, technológii, kultúre a hodnotách. Táto vlna by mala najsilnejšie ovplyvnit myslenie ludí, lebo zasiahla svojou komunikacnou špecifikáciou mysel ludí. Pocítace nám otvorili priestor na nové nazeranie na svet. Priestorové videnie sa stalo novým, ale už bežným prvkom vnímania súcasnosti. Tretí rozmer - to je hlbka a cas. Tu sa naskytajú nové pohlady na právo, ekonomiku a morálku. Kým v priemysle sa používajú bežne, do obcianskeho života sa ešte nedostali, ale klopú na dvere. Ak sa tejto vlny zmocnia „cakatelia", beda všetkým cestným ludom, naplnia sa proroctvá o hroznej nicivej vojne. Ale ak sa tejto vlny zmocnia cestní a statocní ludia, naplnia sa pozitívne proroctvá, že po roku 2000 nastane dalších tisíc rokov raj na Zemi.

Vrátme sa ale k nášmu matematickému príkladu. Nie z dôvodov podcenovania, aj ked politici by mali byt tí najlepší z nás, mali by mat také schoponosti, ktoré sú vynimocné, preto tento príklad s loptickami. Málokto má tolko obrazotvornosti, aby to vedel hned vyriešit. Od politika sa to vyžaduje. Je to príklad z príjímacích testov do CIA. Pôvodne sme mali z deviatich lopticiek na tri váženia urcit, ktorá bola defektná a upresnit ci bola tažšia alebo lahšia než ostatné. Ak by sme mali na tri váženia odvážitaž 64 lopticiek a urcit ktorá je defektná s presnostou ci je lahšia alebo tažšia, zdalo sa nám to priam nemožné. Ale pozrime sa na toto zadanie z nového pohladu, s použitím tretieho rozmeru v rovnoramennom vážení. Aký úžasný pokrok - z 9 lopticiek nám narástla možnost až na 64 lopticiek. Neuveritelne sa rozšírila možnost kombinácií. Ak by sme za každou loptickou videli jeden uzol schémy obcianskej spolocnosti, tak porušenie pravidiel by sme odhalili takmer ihned. Ale bez symbolických prvkov by sme to urcite nezvládli, lebo slovné opísanie riešenia by zabralo mnoho papiera a casu, ale vizuálne riešenie je pomerne jednoduché.

Zopakujme si teda príklad a zvýšme pocet lopticiek. Pri použití takýchto sústav v kombinácii môžeme hravo ovládat tisíce uzlov schémy spolocnosti. Príklad: Máte k dispozícii trojramennú lekársku váhu s tromi miskami. Na stole máte 64 na vlas rovnakých lopticiek. Jedna z nich je váhovo rozdielna, ale neviete ci je tažšia alebo lahšia než ostatné. Na tri váženia máte urcit, ktorá zo 64 lopticiek je tažšia alebo lahšia. Nesmiete použit žiadne závažia, môžete navzájom vážit len lopticky. Na slovné opísanie riešenia tejto úlohy by ste potrebovali minimálne tri celé strany, aj tak by to mnohí naši politici nepochopil, grafické riešenie tejto úlohy je na tri riadky. Tak to je skutocný pokrok v myslení. Poviete si, že nic nové pod slnkom. Ale áno, lebo ked sa takýto rozmer zavedie do praxe pri systémovom riadení spolocnosti, tak gaunerom, podvodníkom a hochštaplérom definitívne odzvonilo. Ak pridáme k tomuto všetkému rozmer štvrtý - pohyb trojramennej váhy spravodlivosti v case a priestore, dotaneme dokonalý mechanizmus riadenia cohokolvek a najmä odhalenia tajných sprisahaní proti ludskosti.

Ako tieto poznatky využit v prospech dobra? Tu si musíme pomôct Bibliou. Kto bol Ježiš Nazaretský? Vedel chodit po vode, uzdravovat ludí, oživovat a predpovedat? To sú všetko prvky mystiky a psychotroniky, ktorú Ježiš používal pri liecení chorých. Ježiš ovládal mystiku. V Novej zmluve bolo údajne vela poznatkov o mystike a reinkarnácii. Žial, nezachovali sa. Pocas vývoja dejín a skazenej cirkvi, ktorá napríklad zaviedla inkvizíciu - tajnú políciu na prenasledovanie a zabíjanie ludí, ktorí sa opovážili hovorit pravdu, je možné brat do úvahy podozrenie, že Biblia bola úmyselne prispôsobená potrebám vládnucej moci. Pocas storocí sa uchovala v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Napríklad sú zachované záznamy, že byzantský cisár Justinián sa svojvolne rozhodol, že ucenie o mystike a reinkarnácii je lživé náboženstvo. Na piaty ekumenický snem pozval 159 biskupov z východného krestanského sveta a len 6 zo západného, kde bolo ucenie rozšírené. Pápež Vergílius trval na tom, aby bol rovnako zastúpený Východ aj Západ a odmietol sa zúcastnit snemu, aj ked bol v tom case v Konstantinopole. 5. ekumenický snem vtedy vyhlásil anatému: „Ak niekto prijíma neuveritelnú existenciu duše pred týmto životom, ako cudnú reinkarnáciu, ktorá potom nasleduje, nech je prekliaty." Dnešní katolícki vedci analyzujú zákonnost 5.ekumenického snemu. Nic to však už nezmení na pravde o znicení významnej casti krestanských spisov, ako aj velkej knižnice v Alexandrii. Kým sa cisár Justinián v krestanskom svete pokúšal znicit ucenie o mystike reinkarnácii, v tom istom case sa prorok Mohamed ucil o mystike a reinkarnácii od gnostických mníchov v Basre. Moslimská svätá kniha Korán jasne hovorí: „Boh vytvára bytosti a navracia ich zas a zas, až kým sa k Nemu nevrátia... A bol si mrtvy a On ta prinavrátil k životu. Urobí aj to, že zomrieš a znovu ta prinavráti do života a na konci ta privedie k sebe... Hovorím ti, že naozaj budú duše, ktoré sú teraz spriaznené, spriaznené zas, aj ked sa stretávajú v nových osobách a menách." V arabskom svete sa po celé stárocia pridržiavali reinkarnacnej doktríny sufijovia, perzská sekta mystikov. Poviete si, co to má spolocné s témou Nového myslenia. Myslím, že vela citatelov tuší kam mierim.

Áno je podozrenie, že z Biblie sa vytratili aj iné dôležité skutocnosti, ktoré Ježiš odkázal ludom. Napríklad o obrane sa údajne vytratila celá stat. Súcasná cirkev akoby ludstvo mysticky utišovala, aby sa nebúrilo, bolo pokojné, nech sa robí cokolvek, s tvrdením, že Boh mu nakoniec pomôže. Cirkev ako prívrženec vládnucej oligarchie podporovala spôsob ako „bezpecne" vykoristovat väcšinu. Dejiny ukázali, že kto sa im postavil na odpor, bez milosti bol zabitý. Všetky bratovražedné vojny, ktoré sa viedli v mene „Boha", boli vojny za ovládnutie duše poctivých ludí. Odhaduje sa, že v týchto vojnách (od roku 0 po rok 1999) v mene „Boha" bolo zabitých tolko ludí kolko v súcasnosti tvorí jedna celá gernerácia na zemeguli. Mocní sveta vyvraždovali významných vedcov (Sokrates, Aristoteles...), aby spomalili ich odhalenie. Žial do dnešnéha dna sa im to darí. Zatajujú skutocné poslanie Ježiša, ktoré by malo pomôct k spravodlivosti na Zemi.


 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nové myslenie - Nový model štátu

Ludstvo by malo už definitívne ustanovit základné poznanie o cloveku, ci clovek pochádza z ;opice alebo nie, a preto sú alebo nie sú v ;nom geneticky uložené zvieracie pudy, krvilacnost, dobyvacnost, lstivost, panovacnost, ale aj láska k ;blížnemu, rodine, detom a snaha bránit si svoje teritórium, svoju rodinu a deti za každú cenu.

Túto informáciu zatajujú práve tí, ktorí využívajú prefíkanost cloveka na to, aby s pokryteckým úsmevom prilákali dobrosrdecných ludí ako svoju budúcu korist do svojej tesnej blízkosti, aby sa v pravidelnom intervale mohli lahšie zmocnit práce mierumilovného cloveka a žili na jeho úkor v bohatstve a blahobyte.

Stále platí skúsenost, že takýto ludia sa odpradávna spájali do spolkov, tajných rádov, mocenských štruktúr a v modernej dobe do nadácií, obcianskych združení, politických strán a hnutí, aby co najpresvedcivejšie oklamali ostatných, že len oni sú ti vyvolení, ktorí prinášajú blahobyt pre ostatných.

Mali by sme uverit tým, ktorí sú prenasledovaní a perzekuovaní za to, že prišli na tento trik a boli hodení do priepasti nemilosti a verejnej hanby za to co neurobili. Mali by sme pripustit, že pokrok a moderná doba rozvinutej techniky priniesla aj krvilacným šelmám v ludskom rúchu nové spôsoby ako oklamat širokú verejnost, ako sa zbavit nepohodlných svedkov, aby mohli bezpecne ovplyvnovat verejnú mienku v duchu impresionistickej návnady pre radových ludí: „ved každý môže byt bohatý"!

Pre tento úcel sa najviac zneužívajú masovokomunikacné prostriedky - tlac, rozhlas a televízia, ktoré maju rôznymi penažnými sútažnými hrami budit dojem štedrosti, zábavnými reláciami upokojovat verejnost, reklamnými kampanmi podporovat klamlivý impresionizmus, akcnými seriálmi zastrašovat a politickými reláciami vyrábat dojem slobody a demokracie. V žiadnom prípade sa nesmie pripustit skutocná sloboda prejavu, aby sa cestní a statocní obcania nemohli spojit alebo dozvediet, že existuje lepší model spravodlivej spolocnosti než ten, ktorý nám ponúka novodobý impresionizmus.

Na Slovensku je momentálne prvoradým cielom „prefíkaných" neustále rozbíjat jednotu národa a to práve polarizáciou spolocnosti na základe „osobností", ktoré navonok proti sebe bojujú, ale v podstate hrajú spolocné divadlo podla presného scenára vytvárania ilúzie bojovníka za práva obcanov a strhnutia más na svoju stranu.

Nové myslenie je aj v odhalení a zatratení osobností, ktoré nám servírujú ako nástroj polarizáciu spolocnosti, ale do popredia svojej pozornosti by sme mali dávat konkrétne programy a ponuky jednotlivých zoskupení a odsúhlasit tie, ktoré majú jasnejšie pravidlá a konkrétne mechanizmy ako dosiahnut spravodlivost a blahobyt pre väcšinu obcanov.

Pocúvat viac rozum ako city ovplyvnované mometálnou reklamou!

Vediet porovnat výhody a nevýhody socializmu a trhového hospodárenia reálnym zhodnotením životnej úrovne obyvatelstva, ktoré sa rozdelilo na tých, ktorí sa hlboko prepadli pod socialistickú životnú úroven, na tých, ktorí si privlastnili co im nepatrí a na tých, ktorí musia pre všetkých zúcastnených pracovat.

.

 

 

 

 

 

Je viac ako pravdepodobné, že toto dielo vykonali prinajmenšom chorí ludia, u ktorých pretrvávajú zvieracie pudy, krvilacnost, dobyvacnost, panovacnost.

Aj ked boli za socializmu relatívne spravodlivejšie podmienky pre väcšinu obcanov, socializmus bol nevyhovujúci, lebo dovolil vychovat zlých ludí, ktorí sa dostali k moci a urobili to, co urobili.

Úplná rovnost je nemožná, ba aj nespravodlivá, ale štát musí zabezpecit základné ludské práva rovnako pre každého a rozdiely v bohatstve - teda využívania pokroku - nemôžu byt prevádzané na báze tajných spolkov, „mafií", ale na báze odbornosti, mravnosti a nezávislosti.

Pre väcšinu ludí je výhodnejšie budovat takú spolocnost, v ktorej bude pokrok plynút pomalšie, ale nevzniknú priepastné rozdiely medzi ludmi v spolocnosti. Ved nezamestnaní nemôžu za svoju nezamestnanost, do ktorej ich priviedla systémová zmena riadená štátom. V skutocnosti ich do stavu nezamestnanosti dostal iný obcan ako nový vlastník a zamestnávatel, pretože z jeho neschopnosti dodržat zmluvný záväzok o pracovnom vztahu prišiel iný obcan o prácu. Ak zoberieme do úvahy, že v dnešnej dobe je to najmä z dôvodov vytunelovania vlastnej firmy, len aby sa mohol nový vlastník obohatit na úkor druhých - tak je to nespravodlivé a diskriminacné. Ani chudobní nemôžu za svoju chudobu ked žijú v spolocnosti, ktorá ich do chudoby uvrhla tým, že nevie pre nich zabezpecit podmienky pre dôstojný život.

Všetky veci smerujú k nerovnováhe, preto v dobrej spolocnosti musí právo smerovat k udržaniu rovnováhy. Preto je v dobrej spolocnosti nutné prijat základné pravidlo života: „ vzájomne si ochranovat základné ludské práva".

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Želanie ludí dobrej vôle

Želaním väcšiny ludí dobrej vôle je prežit i tak krátky život štastne s plným priehrštím lásky v kruhu svojej rodiny, známych a bezpecne, bez akéhokolvek ohrozovania sa pohybovat v spolocnosti na verejných miestach a vo volnej prírode. Bezpecnost musí byt zabezpecená stopercentne. Zlyhanie iného cloveka musí byt príkladne potrestané, aby nebol narušený mierumilovný život. Aby mohla fungovat spravodlivost a takáto pohoda musia ludia zamenit neobmedzenú slobodu za slobodu podmienenú urcitým a presne definovaným pravidlám hry, ktoré si sami schvália. Prvým zákonom musí byt pochopenie života na Zemi: 1. Len zvieratá žijú obsolútne slobodne, a preto u nich platí pravidlo, v ktorom silnejší požiera slabšieho. 2. Väcšina ludí dobrej vôle si neželá, aby aj medzi ludským rodom platil zákon divej prírody, v ktorej silnejší požiera slabšieho. 3. Ludia obdarení rozumom a citlivostou rúk dokážu vytvárat hodnoty pre blaho a štastie cloveka, ale aj zbrane na ochranu a obranu s velkými nicivými úcinkami, preto musia navzájom dodržiavat pravidlá, ktoré zabránia vzájomnému ohrozovaniu a niceniu. 4. Ludský rod sa chce líšit od zvierat svojou solidaritou k okoliu uvedomujúc si, že len tak môže zabezpecit spokojný a štastný život pre každého v rovnakej miere. 5. Voci porušovatelom týchto zásad musia byt vyvodené tie najprísnejšie tresty, aby sa zachovala ludská dôstojnost a prirodzené právo na život bez ohrozenia.

Tieto základné poznania a želania musia tvorit vyšší princíp štátu.

Princípy fungovania mravného štátu

1. Vyšší princíp ako vrcholná pyramída - ludskost.

Striktné a nekompromisné dodržiavanie základných ludských práv.

2. Princíp smerovania štátu - doktrína.

Jasné pomenovanie štátneho zriadenia, vízia jeho smerovania.

3. Princíp uplatnovania spravodlivosti - rovnost.

Jasné pravilá vyjadrené v princípe všeobecného zákonodarstva.

Nástroje na zabezpecenie fungovania mravného štátu

1. Princíp všobecného zákonodarstva.

Základná schéma práv a povinností, odmenovania a trestov.

2. Zmluva s obcanom.

Obcania v štáte sa vzájomne zaväzujú, že si navzájom budú ochranovat svoje práva a povinnosti prostredníctvom štátnej správy.

3. Priame zastupovanie obcanov na riadení štátu.

Obcania sa zúcastnujú na riadení štátu osobne pomocou volebného systému ON LINE - elektromagnetickej karty.

4. Zákonodarny systém.

Obcania tvoria zákony v spolocnom parlamente, v ktorom sú zastúpení v rovnom pomere podla pohlavia, veku a profesie.

5. Jednosmerný systém

komunikácie na báze nacionalizmu, intolerancie sa jednoznacne zakazuje!

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

Základné kroky systémovej zmeny

1. Prvým krokom je nutnost prehodnotenia zmyslu štátu. Treba si položit otázku: ci má štátna moc slúžit ludom alebo ludia majú slúžit štátnej moci? Podla historických dôkazov štát vznikol preto, aby sa ludia vzájomne chránili pred dobyvatelmi, pred vykoristovatelmi ako vnútornými tak aj vonkajšími. Aby spolocnými silami budovali to co jednotlivec nedokáže. Ale co sa spolocne vybuduje, musí byt aj spolocné! Ludia by mali v ;tomto zmysle mysliet kolektívne a ;mali by mat vyjasnený urcitý „vyšší princíp". Najvýraznejším vyšším princípom odlišujúcim ludí od zvierat je ludskost - nadradenost mravných princípov nad ostatnými princípmi. V tejto súvislosti by sa mala prijat zásada, ktorá by mala byt zakotvená aj v Ústave SR:

„Slovensko je štát, v ktorom platí nadradenost mravných princípov nad ostatnými princípmi".

2. Ako druhý krok si treba ujasnit vlastnícke vztahy a práva, a pomenovat formu hospodárenia, ktorá bude platit pre každého obcana, aby bola zabezpecená rovnost. Vlastnit by mal každý len tolko, co mu pripadá z alikvotnej casti jeho práva na pôdu ako štátneho príslušníka s prihliadnutím na práva ostatných. Každý má právo na strechu nad hlavou a právo na pôdu. Kedže z vyššie uvedenej zásady nemôže jeden clovek vlastnit celé Slovensko, musí platit dalšia zásada zakotvená aj v Ústave SR: „Slovensko je štát s podmieneným trhovým hospodárením".

3. Ako tretí krok treba vytvorit podmienky na uzatvorenie zmluvného vztahu medzi obcanom a štátom formou spolocnej ratifikácie dokumentu: „Princíp všeobecného zákonodarstva", ktorý bude odhliadnúc od volebných výsledkov zabezpecovat obcanovi jeho práva a povinnosti najmenej na dobu 14 rokov.

4. Ako štvrtý krok z dôvodov transparentnosti a zabezpecenia práva zamestnancov by mal mat štát v každej väcšej spolocnosti, ktorá zamestnáva viac ako 50 obcanov svoj podiel na kontrole úctovníctva formou „ekonomického auditora", aby nemohlo dôjst k hromadnému prepúštaniu zo špekulatívnych dôvodov vlastníkov.

5. Korupciu, klientelizmus a nespravodlivé rozhodovanie by mohol štát odstránit použitím pocítacových systémov takým spôsobom, aby bol v prvotnom rozhodovacom procese minimalizovaný ludský faktor „psí" (bližšia košela než kabát). Na konecné rozhodovanie prijat zásadu „triumvirátu", teda zabezpecenie závažných rozhodnutí kolektívom troch príslušných odborníkov.

6. Doterajšiu nezávislost polície, prokuratúry a ;súdnictva (závislost na „zlatom telati") je treba nahradit závislostou na: „vyššom princípe" – Princípe všeobecného zákonodarstva, ktorého podstatou je písomná zmluva štátu s ;každým obcanom s ;jasnými právami, ;povinnostami, ako aj zákazmi. Policajt môže vydat uznesenie len o podozrení, prokurátor môže vydat uznesenie len o potvrdení podozrenia. Až vyšetrovací sudca môže vzniest obvinenie, obžalobu môže vzniest len súd pri ukoncení prípravného konania a odsúdit môže len nezávislá porota zostavená za súhlasu obidvoch sporných strán.

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

7. Zaviest trojkomorový parlament (1 komora – matky obhajujú rodinu, 2 komora – odbory obhajujú zamestnancov a zamestnávatelov, 3 komora - politické strany strážia dodržiavanie základných ludských práv a slobôd ), aby sa ubrala sila politickým stranám a ;hnutiam, ktoré sú prepojené na lobistické a ;mafiánske klany – a ;v ;súcasnosti sú brzdami pokroku v spolocnosti.

8. Zaviest okamžité hlasovacie právo (v dnešnej dobe, ked má takmer každá závodná jedálen magnetickú kartu pre svojich klientov, to nie je žiaden technický problém), ktoré bude garantom priamej demokracie a ;zabezpecí úcast každého obcana na riadení štátu priebežne (nie len raz za štvorrocné volebné obdobie, aby sa mohol obcan presvedcit, že bol opät oklamaný).

9. Prehodnotit pojem: „ludské práva". Život každého z ;nás - to nie je len život fyzický, ktorý ochranujú doterajšie právne normy pre ludské práva, ale aj život duchovný (psychický a intelektuálny). Tento fakt sa najviac zatajuje, lebo súcasný lobizmus využíva najmä kolonializáciu vedomia a ;brania do závislosti.

10. Naša Ústava SR nepozná ani jeden zákaz, len práva. Je to málo, právo je obojstranné a ;svoje práva si musí clovek vybojovat (nie každý má také bojovné danosti, vo výhode sú tajné spolky a mafie), kým zákaz je jasná jednosmerná správa, ktorá jednoznacne zakazuje. Ústava musí obsahovat najmenej tri zákazy: zákaz obmedzovania života fyzického (zákaz nútených prác), zákaz kolonializácie vedomia (zákaz psychického nátlaku) a ;zákaz brania do intelektuálnej, duchovnej alebo inej závislosti (zákaz vykoristovania vedomostí).

11. Štát by mal pre každé výnimocné prípady zriadit inštitúcie pre monitorovanie, ochranu a odškodnenie obcanov, ktorí sú presvedcení, že došlo k porušeniu ich základných ludských práv a slobôd. Mal by zriadit dom humanity na monitorovanie a právnu pomoc obcanom, humanitné poistenie povinné zo zákona na okamžité zálohovanie a preplácanie škôd spôsobených porušovaním základných práv a slobôd a legislatívnu radu na vyhodnocovanie legislatívy v oblasti ochrany, odškodnenia a výkonu základných ludských práv a slobôd.

12. Štát by mal jasne definovat práva a povinnosti pre každého obcana, ktoré by mali byt najmenej v tomto rozsahu: Práva: Každý obcan má právo na pôdu a strechu nad hlavou, na ochranu životného prostredia, na bezplatnú zdravotnú starostlivost, bezplatné vzdelanie, na prácu, na primerané ceny za potraviny a základné potreby, na ochranu života fyzického a duchovného (psychického, intelektuálneho a spolocenského). Povinnosti: Každý obcan musí rešpektovat „vyšší princíp" a dodržiavat základné ludské práva iných, striktne dodržiavat Princíp všeobecného zákonodarstva", pridat pridanú hodnotu do spolocnosti, zo spolocnosti zobrat len podla sociálneho vzorca pridanej a ubranej hodnoty, chránit spolocný majetok, chránit slobodu v ;spolocnosti. Zákazy: Platí všeobecný zákaz obmedzovania života fyzického (zákaz nútených prác), zákaz kolonializácie vedomia (zákaz psychického nátlaku) a ;zákaz brania do intelektuálnej, duchovnej alebo inej závislosti (zákaz vykoristovania).

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vyšší princíp

Podstatou a zmyslom štátu je vzájomná ochrana spolocenstva ludí pred všetkými negatívnymi vplyvmi vonkajšieho aj vnútorného okolia. Vzhladom na negatívny vývoj v tejto oblasti, prerastanie vplyvu sily penazí nad mravnostou a následné týranie ludí skrytou a premyslenou utajovanou formou je nutné prijat za vyšší princíp - ludskost. Presadzovanie ludskosti sa musí zabezpecit vzájomnou solidaritou.

Princíp všeobecného zákonodarstva

Princíp všeobecného zákonodarstva je doktrínou štátu, ktorá zaväzuje štát aj obcana. Štát vo svojej formulácii musí jasne povedat obcanovi aké je jeho smerovanie a akým spôsobom chce zabezpecit štastie a blahobyt pre všetkých obcanov. Smerovanie musí byt jasné, napríklad - socializmus, kapitalizmus, humanizmus... Trh alebo plánované hospodárstvo je len ekonomická otázka. Musí byt jasná formulácia odpovede na otázku: kto sa bude starat o ochranu dosiahnutej životnej úrovne obcana, ci štát svojimi vlastnými kompetenciami, samospráva prenesenými kompetenciami, obcan sám vlastnou angažovanostou a cestou poistovní alebo kombináciou týchto možností. Princíp všeobecného zákonodarstva musí byt uplatnovaný v spolocenskej zmluve uzatvorenej medzi každým obcanom a štátom po dovršení veku dospelosti, ktorej zmyslom by bol aj záväzok obcanov navzájom si chránit a upevnovat svoju slobodu, blahobyt, spravodlivost a štastie. Vo všetkých sporoch platí právo „veta" Vyššieho princípu a Princípu všeobecného zákonodarstva. Vždy musí byt potrestaná prícina a následok príciny musí byt odškodnený v plnom rozsahu.

Obciansky zákonník

Negatívna súcasnost: Príchodom slobody, nezávislosti a demokracie ludia dostali možnost zaujat k rôznym veciam vlastné stanovisko. Sila a vplyv penazí nadobudli také rozmery, že peniaze sa stali merítkom spravodlivosti.

Zneužitie: Mravný, ale chudobný obcan je v tomto systéme diskriminovaný nemravným bohatým obcanom.

Náprava: Použitím Vyššieho princípu a Princípu všeobecného zákonodarstva je potrebné zmenit Obciansky zákonník, aby svojou jednoduchostou a zrozumitelnostou s použitím grafického vyjadrenia dôslednejšie ochranoval právo obcana na život bez ohrozenia.

Jeden príklad za všetky: Obcan „X" uzatvoril v zmysle Obcianskeho zákonníka zmluvu o nájme s obcanom „Y", ktorú následne obcan „X" spochybnil a takto sa mu podarilo vyše 5 rokov používat cudzí majetok, vlastníkovi neplatit a sám sa na jeho úkor obohatit. Obciansky zákonník nedostatocne ochranuje poctivého obcana, lebo v konecnom dôsledku nemravný obcan „X" uzatvoril zmluvu pod titulom spol. s .r.o., ktorú následne „vytuneloval" a tým sa v medziach zákona vyhol zaplateniu dlhu mravnému obcanovi „Y". Na strane druhej obcan „Y" bol fyzickou osobou, týmto nepredvídatelným úkonom nemohol splatit úver, a bol poškodený, lebo v konecnom dôsledku mu iný veritel siahol na jeho celý majetok, o ktorý obcan „Y" prišiel. Prícina ostala nepotrestaná a následok príciny nebol odškodnený.

Zásady nového myslenia: Zmena myslenia z lineárneho na syntetické - všetko so všetkým súvisí pod heslom: „Slobodným konaním jedného obcana nesmie byt porušená sloboda druhého obcana". Ak niekto spôsobil porušením zásad Vyššieho princípu, Princípu všeobecného zákonodarstva alebo Obcianskeho zákonníka preukázatelnú škodu druhému obcanovi, preberá všetky záväzky poškodeného obcana

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

v tejto výške tak, ako keby ich spôsobil on sám. Táto zásada sa týka celého rozsahu života obcana pri poškodení dlžky jeho života fyzického alebo suchovného.

Obchodný zákonník

Negatívna súcasnost: Súcasná trhová ekonomika je založená na konkurencii a pohánaná sebectvom. V jeho dôsledku rastie brutalita a nekalé špekulácie na rýchle zbohatnutie bez pridanej hodnoty do spolocnosti aj v medziach zákona.

Zneužitie: Obchodný zákonník dovoluje diskrimináciu obcanov na rozdiele fyzickej a právnickej osoby, diskrimináciu mravných obcanov a všetkých cestných obcanov.

Náprava: Každý obcan, ktorý zoberie pridanú hodnotu zo spolocnosti, musí dodat do spolocnsoti pridanú hodnotu najmenej v 1,5 násobku, aby bolo dost aj pre deti, chorých, invalidov a dôchodcov.

Jeden príklad za všetky: Obcan „X" bol zaviazaný rozsudkom zaplatit za obchodnoprávny vztah obcanovi „Y" sumu 4,7 milióna korún. Obcan „X" aby sa vyhol tejto povinnosti, svoju firmu „vytuneloval", teda zobral pridanú hodnotu zo spolocnosti vo výške 4,7 milióna korún. Obcan „Y" týmto nemohol pridat hodnotu do spolocnosti cím nepriamo ochudobnil spolocnost o 4,7 milióna korún. Vzhladom na retazovú reakciu obcanovi „Y" zobrali jeho veritelia celý jeho súkromný majetok vcetne rodicovského domu a týmto právnym úkonom obcan „Y" musí platit pridanú hodnotu do spolocnosti za obcana „X", co je krajne nespravodlivé. Súcasný Obchodný zákonník nevie takéto zložité situácie riešit tak, aby bolo spravodlivosti ucinené za dost, aby bola potrestaná prícina a následok príciny prešiel na právneho zástupcu príciny.

Zásady nového myslenia: Zmena myslenia z lineárneho na syntetické - všetko so všetkým súvisí v duchu: „Nikto nesmie byt tak bohatý, aby si mohol kúpit iného a nikto nesmie byt tak chudobný, aby sa musel predávat". Ak niekto porušením zásad Vyššieho princípu, Princípu všeobecného zákonodarstva, Obchodného zákonníka alebo iného zmluvného vztahu, napríklad o pracovnom pomere, spôsobil druhému obcanovi preukázatelnú škodu tým, že mu zabránil pridat pridanú hodnotu do spolocnosti alebo sám zo špekulatívnych dôvodov nepridal hodnotu do spolocnosti, preberá všetky záväzky poškodeného obcana v tejto výške a takým spôsobom ako keby ich spôsobil on sám.

Trestný poriadok

Negatívna súcasnost: Nezávislé rozhodovanie jednotlivca v procesnom konaní a konecný právny názor prokurátora skereslujú priebeh vyšetrovania orgánov cinných v trestnom konaní.

Zneužitie: Skutocná nezávislost nie je vecou nariadenia, ale mravnou tradíciou konkrétnej osoby alebo osôb, ak táto chýba, nezávislost sa zneužíva na zahmlievanie skutocností, zlahcovanie príciny a zviditelnovanie následku, cím je spravodlivost podmienená silou a vplyvom penazí, osobných emócií, politických rozhodnutí a mocenských tlakov.

Náprava: Pokial nevzídu nezávislí ludia z mravnej tradície, treba nezávislost nahradit závislostou na „Vyššom princípe" a „Princípe všeobecného zákonodarstva".

Jeden príklad za všetky: V jednom prípade vyšetrovatel obvinil a prokurátor obžaloval obcanov „X,Y" na pokyn banky za to, že údajne obcania už pri vybavovaní úveru mali v úmysle tento nevrátit. Takéto hypotetické tvrdenie je zavádzajúce. Svoju nevinu museli obcania dokazovat až pred súdom, cím bola porušená prezumcia neviny. Císl. konania: 1 T 101/96. Na strane druhej vyšetrovatel a prokurátor jasný podvod,

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

ktorý bol spáchaný voci obcanom „X,Y" a ktorým im bola spôsobená velká financná strata, a preto nemohli splatit úver, kvalifikovali odložením veci. Cisl. konania: OUV-478/20-LC-97

Zásady nového myslenia: Obvinenie a obžaloba je vážna vec, ktorá sa doposial zneužívala na diskreditáciu osôb. Rozhodovanie vyšetrovatela, prokurátora je potrebné rozšírit o záverecné rozhodnutie v trojici panelovým výberom - triumvirát. Konecný právny názor prokurátora musí posudzovat nezávislý trimvirát. Každý zo zúcastnených má právo na preskúmanie právneho názoru triumvirátom.

Trestný zákon

Negatívna súcasnost: Závažné trestné ciny sa alternujú penažným trestom.

Zneužitie: Prícina ostáva nepotrestaná, následok príciny neodstránený a do budúcnosti vytvárajúci priestor na korupciu súdnictva alternáciou výkonu trestu v nápravnovýchovných zariadeniach za penažný trest. Táto možná alternácia podporuje trestnú cinnost pre bohatých, pre ktorých penažná pokuta nie je žiaden trest! Na strane druhej sa zatvárajú pokrokoví ludia za vykonštruované ciny.

Náprava: Zákony sa musia schvalovat referendom s priahliadnutím na vyšší princíp.

Jeden príklad za všetky: Dvojrocné vyšetrovanie dopravnej nehody, ktoré stálo štát niekolko 100 tisíc korún, pri ktorom bolo zistené zavinenie z úmyselného porušenia zákona a inému obcanovi bolo spôsobené tažké ublíženie na zdraví podla § 224 ods. 1,2, nezávislý sudca ukoncil vynesením rozsudku v neprospech poškodeného, ktorému zamietol náhradu za spôsobenú škodu a obžalovaného odsúdil na trest zaplatenia 10 tisíc korunovej pokuty. Je to výsmech spravodlivosti. Císl. konania: 3 T 92/00

Zásady nového myslenia: Ak bolo niekomu ublížené na zdraví, pricom trpel bolestou pocas urcitej doby liecenia, pri represii by mal byt najmenší trest nepodmienecné odnatie slobody minimálne na dvojnásobný cas doby liecenia prepocítaný poctom zúcastnených osôb na uzdravovacom procese, podmienený trestom odnatia slobody ako preventívne opatrenie do budúcna a zaplatením odškodného pre poškodeného s prihliadnutím na stratu dlžky jeho života fyzického, psychického a intelektuálneho ako aj náhradu financných prostriedkov, ktoré musel vynaložit štát pocas vyšetrovania až do doby zahladenia trestu.

Hlavné zásady

Právny názor momentálnej spolocenskej klímy je názorom jednotlivca (vyšetrovatela, prokurátora, sudcu), co sa v praxi zneužíva na nespravodlivé rozhodovanie. Obcan má právo na spravodlivý „právny názor", nemôže právny názor napríklad prokurátora zabránit vyšetreniu porušenia základných ludských práv. Preto obcan musí mat právo na rozhodnutie porotou, a v závažných prípadoch porušenia základných ludských práv sa musia spojit veci obcianskoprávne, obchodnoprávne a trestnoprávne do jedného konania.

Tresty: Pri ublížení na zdraví musí byt nepodmienecný trest odnatia slobody vo výške minimálne dvojnásobku doby liecenia poškodeného podla stupna pretrpenej bolesti a uhradená financná ujma v plnej výške. Pri psychickom ublížení musí byt adekvátny trest domáceho väzenia alebo nepodmienecného odnatia slobody rovnajúc sa dlžky poškodenia života poškodeného. Pri sprenevere intelektu iného vedomia obcana formou kolonializácie jeho vedomia alebo zneužitia jeho práce a vytvorenej hodnoty, musí všetky škody nahradit ten, ktorý ich zaprícinil formou prevzatia záväzkov poškodeného do výšky pohladávky voci odporcovi.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SPOLOCENSKÁ ZMLUVA

Princíp všeobecného zákonodarstva

Preambula:

Táto zmluva sa uzatvára medzi Slovenskou republikou zastúpenou prezidentom Slovenskej republiky a obcanom Slovenskej republiky, ktorý dovršil 15 rok života. Platnost zmluvy je obmedzená na 14 rokov odo dna jej spolocného podpísania.

1. Slovenská republika je štát, v ktorom platí nadradenost mravných princípov nad všetkými ostatnými princípmi. Toto pravidlo platí pre štátnu správu a každého obcana v jeho súkromnom, pracovnom a spolocenskom živote.

2. Mravný princíp je norma, ktorá ochranuje tri roviny života každého obcana a je vyjadrená v ochrane základných ludských práv najmenej v tomto rozsahu:

a/ ochrana života fyzického - právo na život fyzický bez ohrozenia, právo na prácu alebo právo na základné potraviny a bezplatnú zdravotnú starostlivost, právo na pôdu alebo strechu nad hlavou – zákaz nútených prác,

b/ ochrana života duchovného - právo na pokojný život, vzdelanie a spravodlivú odmenu za vykonanú prácu – zákaz psychického nátlaku,

c/ ochrana života spolocenského - právo na uznanie osobnosti, právo na slobodu, ochranu ludských práv a právo na úcast v riadení štátu – zákaz vykoristovania vedomostí.

3. Každý obcan má právo na život bez ohrozenia v duchu hesla: Sloboda - rôznost v názoroch, bratstvo - jednota v ludských právach, rovnost - rovnost pred zákonom v právach i povinnostiach. Za trestný cin sa bude považovat ublíženie na dlžke života fyzickom, psychickom a intelektuálnom. Platí všeobecný zákaz akéhokolvek (fyzického, psychického a intelektuálneho) vykoristovania cloveka clovekom, brania do závislosti alebo kolonializácie vedomia.

4. Blahobyt obcanov zabezpecuje ekonomický model: „podmienené trhové hospodárenie", v ktorom má obcan právo na úplné slobodné podnikanie alebo podmienené tým, že má „štátnu garanciu regulácie" a zabezpecený prístup k financiám na realizáciu svojho podnikatelského zámeru v požadovanom objeme pri dodržaní zásad: a/ obmedzenia osobnej spotreby, b/ vytvorenia pracovných miest pre konkrétnych obcanov. Každý obcan môže vlastnit len tolko pôdy, ktorá mu patrí v zmysle prerozdelenia bohatstva krajiny. Každý obcan môže zamestnávat len tolko ludí, aby svojím konaním nepresiahol práva ostatných. Každý obcan má právo na prácu a spravodlivú odmenu za vykonanú prácu podla sociálneho vzorca zisku. Každý obcan má právo podnikat v podmienenom trhovom hospodárení.

5. Spravodlivost bude zabezpecená prostredníctvom nového mechanizmu tak, že vždy musí byt potrestaná prícina a následok príciny bude zo zákona amnestovaný. Nedodržanie zmluvných podmienok a záväzkov sa bude považovat za trestný cin.

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Akékolvek porušovanie ludských práv sa bude riešit okamžite a do 48 hodín musí byt vynesené predbežné opatrenie bez ludského faktoru - elektronickým sudcom.

6. Princíp solidarity bude zabezpecovat nový danový systém, v ktorom si štát musí ponechat vo svojej držbe tolko strategických podnikov, aby mohol naplnit štátny rozpocet bez danového zatažovania radových a zamestnaných obcanov. Príjmy nad urcitú hranicu budú 100% zdanené. Solidárna pomoc obcanovi bude zabezpecovaná štátnou správou prostredníctvom Domu humanity a bude slúžit na okamžitú financnú pomoc obcanovi, proti ktorému sa udeje krivda, aby sa nemohol dostat do finacnej tiesne. Toto pravidlo bude platit na nápravu krívd spáchaných na jeho živote súkromnom ako aj spolocenskom, fyzickom, psychickom alebo intelektuálnom. Do 48 hodín dostane odškodnenie zo štátnych rezerv solidarity v rozsahu podla vydaného predbežného opatrenia elektronickým sudcom.

7. Princíp priamej demokracie sa bude uplatnovat podmieneným zastupovaním obcanov poslancami v parlamente a to len v obmedzenom rozsahu. Obcan sa bude zúcastnovat na riadení spolocnosti osobne prostredníctvom okamžitého hlasovacieho práva - elektromagnetickou kartou. Každý obcan má právo na hlasovanie a jeho hodnota hlasu je základná. Obcania, ktorí sa angažujú v spolocenskom živote, majú právo na zhodnotenie svojej praxe, odbornosti a vedomostí v hlasovacom systéme.

8. Princíp riadenia štátu bude zabezpecený novým parlamentným systémom, v ktorom sa zamedzia prepojenia na lobistické skupiny a viac priestoru dostanú samotní obcania v podmienenom zastúpení v trojkomorovom parlamentnom systéme. Prvá komora bude slúžit základnej bunke spolocnosti - rodine, budú ju viest ženy a budú zastupovat obcanov podla potreby vzhladom na ich vek a dôchodcov. Druhá komora bude patrit odborom, pracovným cechom, tretiemu sektoru, ktoré budú zastupovat obcanov podla potreby pracovných profesií. Tretia komora bude patrit politickým stranám a hnutiam a bude slúžit na presadzovanie záujmov štátu pri dodržiavaní základných ludských práv.

9. Každý obcan má právo prostredníctvom miestnych samospráv každodenne sa zúcastnovat monitoringu jeho životnej úrovne v oblasti života fyzického, psychického a intelektuálneho, uplatnovat si potreby pre svoj objem života, cas života, nahliadnút do monitoringu životnej úrovne spolocnosti, poukazovat na nedostatky a to takým spôsobom, aby jeho zistenia, návrhy na opatrenia neboli ignorované, ale zakomponované do audiovizuálneho modelu pokroku, ktorý bude elektronickou cestou pravidelne vyhodnocovat potreby zmeny. Každý obcan má právo na výrobu prototypu svojho vynálezu zo štátneho fondu Domu vynálezcov.

10. Každý obcan má právo po dovršení pätnástich rokov (15) na uzatvorenie písomnej spolocenskej zmluvy so štátom, v ktorej budú jasne definované jeho práva a povinnosti najmenej na dobu 10 rokov, základné pravidlo pridanej a zobranej hodnoty pre jeho konkrétnu osobu, zásady ludských práv a ich ochrana, zásady modelu ekonomického, právneho, solidárneho, parlamentného, vzdelávacieho a mravného, vyjadreného v „Princípe všeobecného zákonodarstva".

 

 

 

 

 

 

 

 

Nazeranie na veci v minulosti

V socializme, kde vládu udržiavali pri moci tajné služby, nebolo v záujme štátu a spravodlivosti, aby polícia, prokuratúra a súdnictvo „dekonšpirovali" podozrenie obcanov z konšpirácií tajných služieb a tým aj z porušovania ich základných ludských práv a slobôd. Preto sa výkonná moc pozerala na veci lineárne.

Nazeranie na veci v súcasnosti

V kapitalistickom systéme zriadenia, v ktorom vládnu peniaze, sa do popredia dostávajú najmä nekalé spôsoby ako ich získat. Peniaze sa stávajú všetkým a v mene ich získania sú ludia „odhodlaní" urobit cokolvek. Do popredia sa dostávajú intrigy, klamstvá, podvody a rôzne špekulácie, ktoré smerujú k tomu, aby sa jeden obcan nekalo obohatil na úkor druhého obcana. Konšpirácie sú bežným obchodným spôsobom nielen v hospodárskej sútaži v boji o priestor na trhu, konkurencnom zápase, ale aj v politickom sútažení. Každá vládna moc sa snaží vo svoj prospech využit tajné služby a prevádza konšpirácie proti svojim politickým rivalom a pokrokovo zmýšlajúcim ludom. Preto je potrebné previest systémovú zmenu najmä a v prvom rade v tejto oblasti.

Zmena myslenia

Súcasný komplikovaný svet vyplavil nutnost náhrady bežného lineárneho nazerania na veci za syntetické myslenie, lebo všetko so všetkým súvisí. V každom okamihu spolocenského života je potrebné dôsledne sledovat súvislosti, náväznosti a postupnosti krokov, ci nedochádza skrytou a utajovanou formou k porušovaniu základných ludských práv alebo k diskriminácii jednej skupiny obcanov voci druhej skupine obcanov.

Základná systémová zmena

Každý skutok, ktorý je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ludských práv sa musí posudzovat v jednom konaní súcasne z pohladu obcianskoprávneho, obchodnoprávneho a trestnoprávneho, ci kombináciou porušenia týchto práv nedošlo skrytou formou k rozsiahlejšiemu a dobre utajovanému ohrozeniu života cloveka, ci už jeho života fyzického, psychického alebo intelektuálneho.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Rozhodovanie výkonnej moci

1. Obvinenie a obžaloba je aj pre samotného obcana vážnou celospolocenskou udalostou, tieto právne úkony sa doposial zneužívali v politickej a hospodárskej sútaži na diskreditáciu obcanov, cím boli porušené ich základné práva a slobody.

2. Obvinenie a obžaloba je priamy právny úkon, ktorý vyjadruje urcitý stupen poznania pri spáchaní trestného cinu obcana. V rámci prezumcie neviny o vine alebo nevine môže rozhodnút len súd, preto sa musia zmenit pravidlá pre vznášanie obvinenia a obžalobu.

2. Z tohto dôvodu sa pri závažných podozreniach zo spáchania trestného cinu pristupuje k systémovej zmene a upravuje sa postup pre orgány cinné v trestnom konaní.

Orgány cinné v trestnom konaní

1. Vyšetrovatel polície po dôkladnom prešetrení skutocností o konaní obcana vznáša uznesením p o d o z r e n i e zo spáchania trestnej cinnosti na obcana podozrivého zo spáchania takéhoto trestného cinu.

2. Prokurátor po preštudovaní zadovážených dôkazových materiálov vydáva uznesenie o p o t v r d e n í p o d o z r e n i a, že bol pravdepodobne spáchaný trestný cin podozrivým obcanom alebo zruší uznesenie vyšetrovatela..

3. Vyšetrovací sudca po preskúmaní predložených dôkazov a vypocutí obidvoch zúcastnených strán vznáša o b v i n e n i e na podozrivého obcana zo spáchania trestného cinu alebo zruší uznesenie vyšetrovatela a prokurátora.

4. Súd v prípravnom konaní po preskúmaní a uzatvorení všetkých dôkazov a predbežnom vypocutí svedkov vznáša o b ž a l o b u zo spáchania trestného cinu obvineného obcana alebo zruší obvinenie vyšetrovacím sudcom.

5. Súd na hlavnom pojednávaní rozhodne prostredníctvom nezávislej poroty o vine alebo nevine obžalovaného o d s ú d e n í m alebo o s l o b o d e n í m spod obžaloby rozsudkom. Je to právoplatné rozhodnutie.

6. Každé konecné rozhodnutie musí byt prevedené „triumvirátom", a to navrhovatelom (vyšetrovatelom, prokurátorom, vyšetrovacím sudcom) v prítomnosti dalších dvoch rovnocenných orgánov vybraných panelovým spôsobom prostredníctvom pocítaca.

Osobitné ustanovenie

1. Každý obcan má právo pri podozrení z porušenia jeho základných ludských práv a slobôd alebo jeho obcianskych a politických práv podat stažnost vyššiemu dôstojníkovi polície, ktorý svojou váhou a dôverou zabezpecí, aby sa stažnost prešetrila okamžite, najneskoršie do 48 hodín.

2. Každý obcan má právo pri podozrení z porušovania jeho základných ludských práv a slobôd alebo jeho obcianskych a politických práv, pri ktorých hrozí bezprostredne krajný stav núdze, aby polícia zasiahla prostredníctvom rýchlej výjazdovej jednotky zloženej najmenej z vyšetrovatela, prokurátora, ekonóma a zástupcu domu humanity najneskoršie do 4 hodín od ohlásenia závažného prípadu.

3. Prokurátor dohliada, aby pri odôvodnených prípadoch podozrenia z porušenia základných práv a slobôd obcana, ktoré uviedli poškodeného obcana do stavu krajnej núdze, bola zabezpecená financná zálohová platba na odstránenie financnej núdze najneskoršie do 48 hodín po potvrdení podozrenia od zákonnej humanitnej poistovne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Clovek pochádza z opice

1. Ludia sa od zvierat líšia najmä tým, že majú vyvinutý rozum, vedia premýšlat, kombinovat a využívat svoje ruky ako nástroj na vytváranie nástrojov, hmotných a nehmotných hodnôt. Clovek pochádza z ;opice, a preto sú v ;nom geneticky uložené zvieracie pudy, krvilacnost, dobyvacnost, lstivost, panovacnost, ale aj láska k ;blížnemu, rodine, detom a snaha bránit si svoje teritórium, svoju rodinu a deti za každú cenu.

2. Štát musí vytvorit také podmienky pre mierové spolunažívanie, aby negatívne pudy akými sú krvilacnost, dobyvacnost, lstivost, panovacnost boli dostatocne potlácané a pozitívne vlastnosti ako dobro, skromnost, láska, cestnost, usilovnost, pravdovravnost boli podporované a odmenované.

3. Nažívanie v mieri a láske medzi ludmi musí štát zabezpecovat deklaráciou základných ludských práv a slobôd, obcianskych a politických práv, v ktorej sa zaväzuje, že vytvorí všetky právne úkony a normy, aby výkon týchto základných práv bol zabezpecený pre každého v rovnakej miere.

4. Štát uznáva, že princípom štastného života každého cloveka je zvrchovanost jeho života fyzického a duchovného, psychického, intelektuálneho a spolocenského. Povinnostou štátu je zabezpecit pre každého cloveka objem života bez ohrozenia, cas života bez ohrozenia a potreby života bez ohrozenia a to bez akéhokolvek rozdielu na svetonázor alebo spolocenské postavenie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ludské práva

1. Ak chce kriminalista vyriešit podstatu prípadu, musí sa zaoberat každou malickostou. Aj zdanlivo nepodstatná vec môže byt v budúcnosti podstatou ovplyvnujúcou motív.

2. Preto clovek, ked chce vyriešit podstatu porušovania ludských práv vo svojom krátkom živote, musí sa zaoberat aj zdanlivo nepodstatnými vecami, akými sú rozloženie života na život fyzický, duchovný a spolocenský, aby mohol v rámci plynúceho casu a požiadaviek v logike jeho života poskladat mozaiku základných ludských práv do práva na život bez ohrozenia!

Objem života

1. Medzi pokrokové metódy na meranie výkonnosti cloveka patrí aj hodnotenie osobného biorytmu. Hodnotí sa zdatnost fyzická, psychická a intelektuálna.

3. Aj v zdravotníctve sa uznávajú diagnózy pri poruche niektorých daností: pri fyzickej - invalid, pri psychickej - psychopat alebo blázon, pri intelektuálnej -imbecil alebo idiot.

4. Ak na zdravého jedinca niekto úmyselne zaútocí, aby mu poškodil jednu z jeho daností, považuje sa to za porušovanie základných ludských práv, práva na život bez ohrozenia!

Cas života

1. Cas sa nedá zastavit ani zobrat spät. Co sa stalo, sa neodstane. Cas plynie a clovek starne. Cas je nelútostný odpocet života a urýchlovac smrti. Každý okamih života cloveka je neopakovatelný a v každom case má clovek iné potreby a iné nároky.

2. Pre rozvoj cloveka zohráva najdôležitejšiu úlohu cas, bez jeho pokojného plynutia by neexistoval slobodný rozvoj.

3. Ak niekto zaútocí na pokojné plynutie casu cloveka a privedie ho na urcitý cas do závislosti alebo tiesne, považuje sa to za hrubé porušenie základných ludských práv.

Potreby života

1. K základným potrebám, ktoré clovek potrebuje na fyzické prežitie patria základné potraviny. Preto má každý obcan právo požadovat od štátu základné potraviny za protihodnotu práce.

2. Aby clovek mohol prežit svoj život a byt pre spolocnost prospešným, musí byt zdravý. Každý obcan má právo požadovat od štátu bezplatnú základnú zdravotnú starostlivost.

3. Aby mohol byt clovek prospešný pre spolocnost, mal by mat právo na základné a odborné vzdelanie a právo na spravodlivú odmenu za vykonanú prácu podla sociálneho vzorca zisku.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Územné clenenie

 

 

 

 

 

 

Socializmus bol založený na plánovanom hospodárení, teda centralistickom riadení. Tomuto diktátu vyhovovalo územnoprávne clenenie v optimálnej forme, v prípade Slovenska do troch krajov + Bratislava. Zmena územnoprávneho clenenia sa musí prispôsobit vôle väcšiny obcanov.

Požiadavka a vôla väcšiny:

1. Prežit život bez ohrozenia, fyzického alebo duchovného (psychického a intelektuálneho), aby každý obcan bol štastný, zdravý a bohatý.

2. Mat strechu nad hlavou a pôdu na zabezpecenie zdravej výživy.

3. Prežit život dôstojne v ;rodine, súkromí, v spolocnosti, v ;zamestnaní.

4. Mat možnostprilepšit si vlastným cestným úsilím, mat viac majetku.

Povinnost štátu:

1. Zabránit priepastným rozdielom medzi bohatými a chudobnými. Zabezpecit kritériá pre získanie bohatstva cestným spôsobom tak, aby dobro bolo odmenované a zlo potrestané.

2. Zabezpecit výkonávacie zákony na výkon ochrany základných ludských práv a slobôd, obcianskych a politických práv.

3. Garantovat obydlie a právo na vlastníctvo alikvotnej casti spolocnej pôdy z pôdneho fondu štátu a umožnit využit právo volby.

3. Garantovat okamžitú pomoc do 24 hodín pri porušení obcianskych a politických práv.

4. Garantovat zamestnanost a nedotknutelnost základného vlastníctva.

Spôsob uplatnenia vôle väcšiny:

1. S ;každým obcanom uzatvorit písomnú zmluvu, v ;ktorej budú jasne koncipované práva a povinnosti, princíp pridanej hodnoty a princíp všeobecného zákonodarstva.

2. Zabezpecit prostredníctvom solidárnej poistovne, aby bol okamžite do 24 hodín odškodnený prípadný následok porušovania základných práv a slobôd.

3. Zabezpecit každému priamu úcast na riadení štátu pomocou elektromagnetickej karty – okamžitého hlasovacieho práva obcana.

4. Zmenit parlamentný systém na trojkomorový, v ;ktorom budú zastúpení všetci obcania a/ matky o rodine, b/ pracujúci o zamestnanosti, c/ politici o pokroku

5. Vo výkonnej moci odstránit faktor „psí", klientelizmus zavedením triumvirátu v ;rozhodovacom procese a poroty pri vynášaní rozsudkov.

6. Volby a hlasovania musia byt vždy verejné, aby sa predišlo polarizácii obyvatelstva.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako by to malo byt

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Územnosprávne clenenie je dôležitá otázka demokracie. Ak má byt vôla obcanov nielen vypocutá, ale aj zrealizovaná, tak je potrebné prispôsobit územnoprávne clenenie krajiny podla vôle obcanov. Demokracia - podriadenie menšiny väcšine - je možná len tam, kde je názorové spektrum aspon trojtretinové pre jeden prúd, potom ostatní by sa mali prispôsobit.

Ako to vyzerá v skutocnosti? Podla nášho prieskumu (kolektívneho myslenia) na nižšie uvedené otázky odpovedali obcania v ;takomto pomere:

a/ chcete spät socializmus – diktatúru proletariátu? (lavica) …19% .... (SDL)

b/ chcete pokracovat v ;kapitalizme – diktatúre kapitálu? (pravica) …18% ....(KDH)

c/ chcete prienik týchto zriadení – demokraciu? (stred) …23% ....(HSZD)

d/ chcete právny štát – diktatúru zákona? (liberáli) …20% ....(SMER)

e/ neviete sa rozhodnút, alebo dáte prednost novému modelu? …20% ....(???)

Vo volbách do NR SR nech vyhrá ktorákolvek alternatíva, podla platných demokratických zásad by sa mala menšina prispôsobit vôle väcšiny. Je to spravodlivé, ked je pät názorových prúdov a všetci sa majú podriadit len jednému (20%)? Preco nenechat každému svoju vieru – spolkovým usporiadaním? Potom by mohla platit v týchto samostatných územných celkoch zásada, že menšina sa má prispôsobit väcšine. Z tohto hladiska je optimálne rozdelenie do piatich územných celkov.

Dalšia otázka už bola zretelnejšia

a/ chcete, aby všetko ostalo po starom? ...18%

b/ chcete zmenu? …82%

Co chceme?

a/ chcete, aby bol najskôr bohatý štát, potom obcan? … 12%

b/ chcete, aby bol najskôr bohatý podnikatel, potom štát? … 10%

c/ chcete, aby bol najskôr bohatý obcan, potom ostatní? … 78%

Dalšia otázka sa týkala spôsobu nažívania:

a/ chcete demokraciu, slobodu? … 27%

b/ chcete solidaritu, ludskost a poriadok? … 73%

Dalšia otázka týkajúca sa vlastníctva (môže jeden vlastnit pol Slovenska a druhý nic?)

a/ chcete neobmedzené súkromné vlastníctvo? …14%

b/ chcete podmienené súkromné vlastníctvo? …86%

Dalšia otázka: kto má rozhodovat o veciach? Sami alebo sprostredkovane?

a/ chcete, aby za vás rozhodovali poslanci? …22%

b/ chcete, aby ste mohli sami rozhodovat? …78%

Nové myslenie - nové územnoprávne clenenie!

 

 

 

 

 

 

 

 

Slovensko je štát,  ;v ktorom platí nadradenost mravných princípov.

1. V socialistickom zriadení bol garantovaný priemerný pokrok pre všetkých bez možnosti súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, služieb a obchodu. Mravné princípy boli vecou dobrovolnosti. Kapitalizmus má garantované súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, služieb a obchodu, ale bez garantovaného priemeru pokroku pre všetkých obcanov. Mravné princípy sú podriadené ekonomickým záujmom.

3. Nový typ spolocnosti by mal byt prienikom týchto dvoch spolocenských zriadení v garantovaní priemerného pokroku pre každého obcana a v podmienenom garantovaní súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, služieb a obchodu za predpokladu (podmienky) striktného dodržiavania základných ludských práv a slobôd vyjadrených v „Princípe všeobecného zákonodarstva". Mravné princípy sú v takomto type spolocenského zriadenia nadradené nad všetkými ostatnými princípmi.

4. Rozsah vlastníctva je priamoúmerný rozsahu mravných princípov. Preto je potrebné zmenit zásadu prerozdelenia majetku podla prirodzeného práva, dedicstva, alikvotného práva na pôdu a spolocenských zásluh. Každý obcan má právo na pôdu v ;rozsahu alikvotného vlasteneckého práva bez možnosti prenášania tohto práva na cudziu osobu. To je jeho právo na pôdu, strechu nad hlavou a je právnou zárukou pre jeho obživu a udržanie dôstojného života. S ;týmto právom môže obchodovat len formou združovania a prenájmu!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Chod dejín

1. Udalost: „Nežná revolúcia" (prevrat, komunistický puc...). V roku 1989 došlo k zvrhnutiu socializmu, ktorý mal vyšší princíp v budovaní komunizmu, ale revolucionári nenacrtli nový model, ktorý by zabezpecoval lepší blahobyt pre väcšinu.

2. Diagnóza: a/ za 10 rokov existencie TRHU sa 600 tisíc obcanov prepadlo do galérie nezamestnaných, b/ vyše 3 miliónov sa prepadlo pod životnú úroven socializmu, c/ právo a spravodlivost prestali platit pre obcana v núdzi.

3. Vznikli nové spolocenské vrstvy: - oligarchia, mafie, klany, lóže a podnikatelia s obrovskými príjmami.

Holá pravda

1. Revolucionári nepredložili obcanom nový model spolocnosti, ktorý by riešil spolocenské, sociálne a ludské problémy prevzaté zo socializmu, ale nastolili TRH - silu penazí.

2. Trh je labyrintom pre obycajných ludí, trh je zlaté tela pre oligarchie, mafie a klany. Prerozdelovanie majetku sa neudialo na princípoch ludskosti, ale na princípoch zrady socializmu.

3. Doterajší systém nazvaný TRH je v rozpore so zásadami krestanského vyššieho princípu, lebo evokuje dravost, bezohladnost a ludia sa pre peniaze zabíjajú.

Vyšší princíp

1. Každá viera v Boha uznáva „vyšší princíp" vyjadrený v Božích prikázaniach. Boli by sme farizei, keby sme sa bránili prijat vyšší princíp aj do spolocenského života.

2. Vyšší princíp nemôžeme prijat bez toho, aby sme si ho nevytvorili, musí vzniknút naším prostredníctvom, naším pochopením zákonitostí života a smrti.

3. Nie je spravodlivé a Boh mi dá iste za pravdu, ked sa jeden neveriaci vysmieva veriacemu za to, že dodržiava vyšší princíp ludskosti. Mravný štát musí mat „vyšší princíp", ktorý bude platit pre každého bez výnimky pod hrozbou najväcšieho trestu. To je záruka mravného štátu.

Zásada vyššieho princípu

1. Nadišiel cas a skúsenosti nás presviedcajú, že bez vyššieho princípu je v spolocnosti chaos a vládne zlo nad iným zlom a klamári klamú ako boli klamármi oklamaní.

2. Zásada vyšieho princípu spocíva v zavedení poriadku pri dodržiavaní ludskosti: a/ nerob iným to, co by si nechcel aby iní robili tebe, b/ slobodným konaním jedného nesmie byt porušená sloboda druhého, c/ žiaden obcan by nemal byt tak bohatý, aby si mohol kúpit iného obcana a žiaden obcan by nemal byt tak chudobný, aby sa musel predávat.

3. Dodržiavanie Desatora Božích prikázaní.

 

 

 

 

 

Zabezpecit transparentnost ekonomiky

1. Rozdiel medzi socializmom a trhovým hospodárením je najmä vo vlastníckych vztahoch a s tým spojenom bohatstve. K najpopulárnejším spôsobom ako „nekalo" získat peniaze patrí dnes nedodržanie zmluvných podmienok a takéto profitovanie na úkor druhého. Na druhom mieste sú klamstvá, zavádzania a uvádzania do omylu, pomocou ktorých sa jedna skupina obohacuje na úkor druhej skupiny obyvatelstva. Na tretom mieste sú ostatné „triky", ktoré využívajú medzery v ;legislatíve - „navyšovanie imania", „tunelovanie" a rozdiel práv a zodpovedností medzi fyzickými a právnickými osobami.

2. Plynutie casu je aj v ekonomike dôležitý faktor, ktorý sa zneužíva na profitovanie pri nekalej sútaži. Ak sa nepreplatí faktúra väcšieho rozsahu bohatej firme - nic sa nedeje, ale ak sa nepreplatí faktúra väcšieho rozsahu zacínajúcej firme, môže to byt pre nu smrtelné. Hra s casom sa stáva módnym trendom, pri ktorom sa prícina zahladzuje (nezaplatenie faktúry) a následok príciny sa kapitalizuje (privodenie do stavu krajnej núdze) formou lacného získania firmy.

3. Preto ako prvý krok treba odstránit nepružnost prvotného úkonu pri takýchto ohrozeniach. Už v ;prvom konaní je polícia nepružná! V ;ekonomickej oblasti chýba taká úcinná prevencia ako sú policajti na križovatkách s ;právom okamžitého zásahu pri porušení dopravných predpisov. Ekonomický život je tak isto dôležitý ako život fyzický. Clovek môže zomriet od hladu, ked mu nezaplatia za prácu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prvé kroky

1. Odstránit z legislatívy nefunkcné spolocnosti, ktoré bránia spolocensko - ekonomickému pokroku (s.r.o., a.s.).

2. Zaviest prísne kritériá fungovania ekonomiky v intenciách priamej demokracie.

V zahranicnej politike prísne stanovit pravidlá, aby mohol zahranicný obchodník doviest tovar len s podmienkou vytvorenia pracovných miest.

3. Zabezpecit masívny prílev penazí do slovenského hospodárstva, aby došlo k oživeniu výroby, polnohospodárstva, stavebníctva a obcianskych aktivít.

Legislatíva

1. Poradcovia západu radili naším podnikatelom ako co najlepšie zruinovat naše hospodárstvo, pricom im ponúkali „krátkodobú" víziu ako zbohatnút.

2. Výsledkom tejto „poradenskej služby" je skutocnost, že v našej ekonomike sa nenachádzajú financné prostriedky.

3. Z právnych noriem sa musí odstránit možnost v spolocnostiach akými sú

spol. s r.o., navyšovaním kapitálu zmocnit sa bohatstva väcšiny na úkor jednotlivcov.

To isté platí aj pre akciové spolocnosti.

Základné pravidlo

1. Každý obcan má právo na súkromné vlastníctvo len v rozsahu potreby svojej rodiny a príbuzných.

2. Vlastníctvo väcšieho rozsahu a zamestnávanie nad 50 obcanov je podmienené 50% úcastou štátu (podmienené trhové hospodárstvo), alebo štatútom družstva, v ktorom nie je možné navyšovaním kapitálu zmocnit sa majetku iných.

3. Štát si musí nechat vo svojej držbe tolko strategických podnikov, aby mohol naplnit štátny rozpocet, ktorý slúži pre potreby vzájomnej solidarity obcanov.

Oživenie ekonomiky

1. Za posledných desat rokov sa z našej ekonomiky vdaka nekoncepcnosti vytratilo velké množstvo penazí, co sa prejavilo aj nízkou kúpyschopnostou obcanov a trh „zamrzol".

2. Podla projektu „solidarity" je nutné swapovou operáciou previest masívny bezúrocný objem financných prostriedkov do ekonomiky Slovenska.

3. Cielenou investíciou do výroby a docasným obmedzením osobnej spotreby zabezpecit prístup k financiám všetkým obcanom, ktorí vytvoria nové pracovné príležitosti.

Danová politika

1. Štát si musí ponechat vo svojej držbe tolko strategických podnikov, aby mohol

z ich výnosov zabezpecit financovanie štátnej správy.

2. Obcania môžu byt danovo zatažení len v nevyhnutnej miere.

 

 

 

 

 

 

Solidarita je úzko spojená s výkonom základných ludskýcu práv

1. Solidarita je druhou najvyššou hodnotou života v štáte, preto musí platit základné pravidlo pridanej hodnoty pre každého clena spolocnosti. Každý má právo zobrat zo spolocnosti len tolko, kolko môže pre spolocnost ekvivalentne dat.

2. Zo zákona je zriadený úrad SOLIDARITY na monitorovanie dodržiavania základných ludských práv a slobôd, obcianskych a politických práv, ktorý bude poskytovat bezplatné právne a ekonomické poradenstvo.

3. Zo zákona je zriadená humanitná poistovna SOLIDARITA, ktorá bude vyplácat dorovnávacie príspevky pri strate zamestnania, pri strate živnosti, pri strate podnikatelského oprávnenia, pri strate zdravia, pri strate rodinného príslušníka v ;takej výške, aby celkový príjem pre rodinu nebol menší, než ten, ktorý poberala v ;priemere za posledný rok. Humanitná družstevná poistovna bude vyplácat dorovnávacie príspevky pri strate financií z ;dôsledku ekonomickej špekulácie iných subjektov voci klientovi v ;takej výške, aby celkový príjem pre rodinu nebol menší, než ten, ktorý poberala v ;priemere za posledný rok.

4. Úrad SLODARITY sleduje vývoj legislatívy v oblasti zabezpecenia vykonávacích zákonov pre výkon základných ludských práv a slobôd, obcianskych a politických práv, pripomienkuje a oponuje zákonným normám a každorocne predkladá prezidentovi výrocnú správu o stave spolocnosti v tejto oblasti.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Solidarita

1. Ludia sa zacali združovatdo spolocenstiev najmä z dôvodu vzájomnej solidarity, aby sa spolocne mohli bránit pred cudzím nájazdom, divým šelmám v prírode a spolocne si budovat strechu nad hlavou a vzájomne sa ochranovat.

2. Solidarita sa postupne strácala a nahradzovala sa pojmami poistovníctva, ktoré po novom nahrádzajú spôsobené škody.

3. Je tu opät cas, aby sa pojem solidarita oprášil. Systém solidarity musí byt absolútne bezplatný a jeho nový zmysel je v úhrade škody spôsobenej porušovaním základných ludských práv.

Závislost - Al Capone

1. Jedným z najcastejších spôsobov porušovania ludských práv je chytanie obcanov do ekonomickej závislosti trikom „Al Capone", ktorého podstatou je nedodržaním zmluvných podmienok priviest obet do financnej tiesne, závislosti a úpadku. Takto sa skrytou formou obohacuje jeden na úkor druhého.

2. Fond solidarity má preto prvú zásadu: Každý obcan má pri porušovaní ludských práv právo na okamžitú (do 48 hodín) náhradu spôsobenej škody zo štátnych rezerv solidarity.

3. Okamihom porušenia ludských práv zacína „plynút cas krajnej núdze", pocas ktorého narastajú životné náklady.

Riešenie - Al Capone

1. V konkurencnom zápase sa používajú nekalé spôsoby a nepriame donucovacie prostriedky, ktoré vplyvom ubiehajúceho casu privedú obet do zániku.

2. Nie je v súlade s ludskými právami, aby nezaplatením faktúry alebo inej financnej operácie malému podnikatelovi, živnostníkovi bola spôsobená taká škoda, ktorá ho privedie do financnej tiesne alebo úpadku.

Pri takýchto preukázatelných dôvodoch fond solidarity musí zo zákona poskytnút napadnutému okamžitú financnú pomoc.

Faktor casu

1. Každý obcan má právo pri preukázatelnom porušení jeho základných ludských práv na odškodnenie s prihliadnutím na faktor casu, ktorý sa nedá zobrat spät.

2. Faktor casu zacína plynút okamihom prvotného porušenia základných ludských práv – okamihom zacínajúcich sa strát.

3. Do faktora casu môže poškodený obcan zahrnút subjektívne náklady bez priamych dôkazov, ak ide o ohrozenie výživy jeho rodiny, alebo o ohrozenie životaschopnosti jeho projektu, pricom sa prihliada na plynutie casu.

 

 

 

 

 

 

Slovensko je štát s priamou demokraciou

1. Úcast obcanov na riadení štátu musí mat alternatívu slobodnej volby formou priamej úcasti prostredníctvom „elektromagnetickej karty" alebo sprostredkovanou úcastou prostredníctvom poslancov. Štát musí využit pokrok v elektronike na výkon priamej demokracie – „okamžitého hlasovacieho práva obcana" ako optimálnej formy vlády, ktorá umožnuje (na rozdiel od zastupovania poslancami) priamu úcast na vláde pomerne širokej verejnosti. Okamžité hlasovacie právo obcanov sa považuje za jediný spôsob priamej demokracie v súlade s pokrokom vedy a techniky v oblasti riadenia štátu. V systéme je potrebné rozlíšit silu hlasu podla angažovanosti a odbornosti.

2. Základná hodnota hlasu je jednobodová, na ktorú má právo každý obcan. Dvojbodovú hodnotu hlasu majú obcania, ktorí sa angažujú do vecí verejných. Trojbodovú hodnotu hlasu majú obcania, ktorí sú navyše odborníci na danú tému.

3. Parlamentarizmus v priamej demokracii musí mat aj inú štruktúru, v ktorej budú poslanci zastupovat co najväcšiu vzorku obcanov, preto presadzuje trojkomorový parlament. Prvá komora zastupuje základný clánok spolocnosti – rodinu (poslankyne - matky zastupujú obcanov podla casu života a poslanci - dôchodcovia pôsobia ako rada starších). Druhá komora by mala byt zložená z poslancov - odborárov, tretieho sektora ako priamych zástupcov pracujúcich. Tretia komora by prináležala poslancom zastupujúcim politické strany ako ochrancov ludských práv a tvorcov línie pokroku. Nad všetkými by mala bdiet najvyššia rada filozofov a humanistov, ktorí sú jedinou zárukou pokroku a vylucujú opakovanie historických omylov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Demokracia

1. Výraz „demokracia" vznikol v starom Grécku (démos - lud, kratos - vláda moci) ako politické oznacenie väcšiny malých štátov, napríklad Atén v 6. až 4. storocí pred naším letopoctom. V prenesenom zmysle je uznanie zásady podriadenia sa menšiny väcšine.

2. Starogrécky filozof Platón sa vyjadril o zákone fungovania každého kormidlovacieho mechanizmu: „Tyrania nevzniká z nijakého iného poriadku, len z demokracie. Inak povedané z úplnej slobody vzniká najtažšie a najkrutejšie otroctvo".

Princíp demokracie

1. Buržoázna demokracia je najrozsiahlejšia forma demokracie, ktorá sa ekonomicky opiera o kapitalistické výrobné vztahy, svojou triednou podstatou je diktatúrou buržoázie nad proletariátom svojou formálnou rovnostou pred zákonmi...

2. Demokracia: 1. Vláda ludu. 2. Štátne zriadenie s pluralizmom politických strán (v parlamente) vybudované na báze ústavných demokratických práv a slobôd. 3. Spolocenská, sociálna a politická rovnoprávnost obcanov.

3. Demokracia je falošná vízia o spravodlivej spolocnosti.

Ideálny ciel

1. V každej ludskej cinnosti musí byt najskôr ciel ako ideálne riešenie danej veci. Volanie všetkých poctivých, cestných a pracovitých Slovákov je:

túžba po štastnom živote = ideál = ciel.

2. Princíp demokracie bez ciela ideálnej spolocnosti vedie do slepej ulicky. Trhové hospodárenie neuznáva ideály a poslanci sa prostredníctvom „demokracie" obohacujú na úkor druhých.

3. Pokrok techniky telekomunikácie a najmä pocítacov naznacuje, že systém zastupovania obcanov treba nahradit priamou demokraciou - okamžitým elektronickým hlasovaním.

Cas doby

1. Vôla väcšiny obyvatelov nemôže byt prezentovaná len cez politické strany a hnutia, ktoré žial uprednostnujú len svoje úzkostranícke (lobistické) záujmy pred záujmami väcšiny.

2. Zloženie parlamentu musí byt úmerné k zloženiu clenov spolocnosti. Preto prvá komora musí zastupovat rodinu (základný clánok spolocnosti) a „radou starších" - skúsených. V druhej komore budú odborné profesie ako základný prvok ekonomiky. Tretia komora bude zastúpená politickými stranami, tvorcami línie pokroku a ochrancami ludských práv.

 

 

 

 

Lineárne myslenie zamenit za syntetické – všetko so všetkým súvisí!

1. S ;pravdepodobnostou hraniciacou s ;istotou môžeme povedat, že ludia sa stávajú „zlými", lebo vedia, že domáhanie sa svojich práv je velmi zdlhavá cesta, a preto si môžu bezpecne dovolit porušit predpisy, dohovory, zmluvy a zákony. Od doby porušenia zákona až do doby právoplatného rozhodnutia o veci v ;bežnej praxi prejde niekolko rokov, v ;krajných prípadoch 6-8 rokov..

2. Štát sa musí na každú spolocenskú udalost pozerat zo štyroch zorných uhlov: z ;pohladu obcianskoprávneho, z ;pohladu obchodnoprávenho , z pohladu trestnoprávneho a z ;pohladu solidarity a ludských práv. Napríklad na vytunelovanie fabriky sa štát nemôže pozerat len ako na vec obchodnoprávnu, ked tam ludia stratili prácu a štát musí vynaložit velké financné prostriedky na podporu v nezamestnanosti. Treba tento jav hodnotit najskôr z ;pohladu obcianskoprávneho (nútené prepúštanie), z ;pohladu obchodnoprávneho (porušenie podnikatelského zámeru), z ;pohladu trestnoprávneho (krádež majetku) a z ;pohladu solidarity a ludských práv (okamžité odškodnenie poškodených).

3. Aby mohlo právo fungovat, musí mat obcan možnost verejne pripomienkovat vývoj riešenia jeho právnej otázky. Len tak sa môže odstránit korupcia a zabezpecit transparentnost v právnych úkonoch. Musí fungovat sloboda prejavu.Obcan má právo využit verejnoprávne médiá na informovanie verejnosti o vývoji jeho sporu a komentovat právny názor štátnych úradníkov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pokrok v ;zjednodušovaní

1. Na samom pociatku boli medzi ludmi jednoduché pravidlá. Tieto sa postupne zdokonalovali až dosiahli optimálny vrchol. To je hranica medzi volnou mozgovou kapacitou radového obcana a množstvom prijatých noriem a zákonov

(Vrchol Ríma).

2. Aby mohla fungovat skrytá forma vykoristovania cloveka clovekom, zákonodarci zacali úmyselne komplikovat právo, aby sa cez „labyrint" lahšie dostali k výhodám len oni.

3. Z tohto dôvodu musíme posudzovat akýkolvek problém od samého zaciatku pohybu (pohyb -prícina - následok).

Vyšší princíp

1. Ak v dobrej rodine dáte jednému dietatu sladkost, musíte dat aj druhému, inak narušíte mier. Platí nepísaný vyšší princíp.

2. Další príklad: pri schéme televízora platí vyšší princíp -„prenos obrazu a zvuku". Všetky súciastky sa musia tomuto prispôsobit i ked sú rozdielne (odpor-kondenzátor, tranzistor -cíp...). Pokrokom sa nenarúša princíp, len spôsob efektívnejšieho dosiahnutia výsledku - (modernejšie súciastky).

3. Ak chceme, aby v spolocnosti platila ludskost, musíme prijat „vyšší princíp ludskosti", ktorému sa musia všetci podriadit.

Princíp všeobecného zákonodarstva

1. Ludia vnímajú a myslia kolektívne a k nemu prispôsobujú svoje správanie, preto musí mat „dobrá" spolocnost: „Princíp všeobecného zákonodarstva". Vyšší princíp nového modelu štátu s priamou demokraciou je: „V tomto štáte platí nadradenost mravných princípov nad ostatnými princípmi".

2. Pilierom mravného princípu je: dodržiavanie a ochrana základných ludských práv, ktoré zabezpecujú obcanovi život bez ohrozenia a to v ;jeho troch oblastiach: a/ života fyzického, b/ života duchovného, c/ života spolocenského.

Základné piliere

1. Štát musí každému obcanovi garantovat, že vždy bude potrestaná prícina a následok príciny bude amnestovaný v hraniciach mravnosti, pricom obcan má právo na okamžité ( do 48 hodín ) prvostupnové rozhodnutie jeho sporu bez faktoru „psí" elektronickým sudcom s okamžitou ochranou ludských práv.

2. Nedodržanie písomných dohôd sa považuje za trestný cin. Do 48 hodín musí byt na porušovatela uvalené domáce väzenie až do ukoncenia sporu.

3. Každý spor je nutné vyhodnocovat s plynutím casu.

Vždy musí byt potrestaná prícina a následok príciny musí byt zo zákona amnestovaný!

 

 

 

 

 

 

Ochrana demokracie je ochranou obcianskych a politických práv

1. Demokracia je najvyššia hodnota v štáte. Jej zmyslom je zabezpecit pre väcšinu obcanov taký život a poriadok v štáte, aký si želá väcšina obcanov, pricom štát dohliada na to, aby v týchto intenciách boli zakázané také prejavy intolerancie, na ktorých sa väcšina spolocne dohodne.

2. Sloboda prejavu je najvyššia hodnota nielen demokracie, ale aj humanizmu. Ludia v „nežnej revolúcii" neodhadli dôležitost slobody prejavu a uprednostnili všetky možné nástroje falošnej demokracie. Sloboda prejavu je základom pre dodržiavanie základných ludských práv. Ak sa clovek nemôže verejne vyjadrovat, nemôže ani poukazovat na porušovanie základných ludských práv a slobôd. Potom nemožno hovorit ani o slobode národa a jeho nezávislosti.

3. Každý obcan má rovnaké právo, aby mohol pre svoj politický ciel využit verejnoprávne médiá a získavat pre svoje názory podporu širokej verejnosti. Štát je povinný zabezpecit pravidelné relácie zamerané na slobodu slova pre každého obcana, ktorý o to požiada.

4. Každý obcan má právo, aby nezávislý a nestranný súd prešetril jeho podozrenie z porušovania demokracie, aby mohol slobodne vyjadrit svoje podozrenie z utajovaných konšpirácií vedených proti jeho osobe.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ochrana demokracie

1. Ak hovoríme, že demokracia je podriedenie sa vôle väcšiny, potom štát musí zabezpecit každému aby sa mohol osobne a nezastupitelne vyjadrit prostredníctvom verejnoprávnych médii.

2. Neodmyslitelným prvkom v demokracii je výkonná moc - polícia, prokuratúra a súdnictvo. Preto nemôžu byt tieto inštitúcie nezávislé - z takejto slobody jedných vzniká nesloboda druhých.

3. Každá územná oblast má svoje špecifické vlastnosti v rámci geografického zloženia. Preto je najlepšou formou vládnutie v malých územných celkoch - spolkových krajinách.

Tlac, rozhlas, televízia

1. Tlac, rozhlas a televízia, ktoré vplývajú na verejnú mienku nemôžu byt úplne nezávislé, nakolko úplná nezávislost sa stáva závislostou na doposial najsilnejšom mamone - peniazoch.

2. Masovooznamovacie prostriedky majú podla japonského vzoru slúžit najmä na vyhladávanie vedomostí, na podporu tvorivosti národa ako jednej z ciest k blahobytu väcšiny.

3. Neodmyslitelnou povinnostou masovooznamovacích prostriedkov je stráženie slobody a priamej demokracie - slobody prejavu. Až potom môžu slúžit hrám, sútažiam a zábave!

Domáca politika

1. Je nemyslitelné aby akákolvek vládna koalícia v politickej sútaži zneužívala tajné služby a výkonnú moc na diskreditovanie iných sútažitelov.

2. Je tiež nemislitelné aby vplyvom súkromné vlastníctva dochádzalo k diskiminácii obcanov, ktorí nic nevlastnia, len majú povinnost pracovat pre blaho vlastníkov na úkor svojho dôstojného života.

3. Ochrana demokracie v domácom prostredí musí byt vykonávana systémovo s prihliadnutím na Všeobecnú deklaráciu ludských práv OSN.

4. Ani jeden právny názor nesmie byt v rozpore s ludskými právami na dôstojný život obcana a najmä jehop rodiny.

Zahranicná politika

1. Pokrok 21. storocia priniesol novú formu ekonomického sútaženia nielen medzi ekonomickými subjektami vo vnútri štátu, ale aj medzi jednotlivými štátmi.

2. Zmyslom zahranicnej politiky je chránit ludské práva svojich obcanov pred prípadným zneužitím zo zahranicia.

3. Vstup do Európy musí byt podmienený princípom ekvivalentu dovozu a vývozu, aby neboli porušené základné ludské práva domácich obcanov. Každý zahranicný ekonomický subjekt, ktorý chce vstúpit na slovenský trh, musí 40 - 50% produkcie vyrábat na Slovensku.

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ludia !

Pridajte sa k nám radovým obcanom

My vieme ako dosiahnut blahobyt pre väcšinu.

Ponúkamé Vám lepšiu budúcnost:

žiadnu nezamestnanost,

žiadnu biedu,

žiadnu chudobu,

žiadnu polarizáciu,

ale ludskost, slobodu, nezávislost, blahobyt.

Príchádza spravodlivost!

Den nezávislosti sa blíži!

Prinášame Vám Nový model štátu založený na princípe solidarity!

Cestní ludia budú žit v blahobyte a intelektuálski klamári v bielych košeliach vo vyhnanstve!

Peniazom navrátime ich zmysel!

Každý cestný clovek bude mat prácu!

Gauneri a hochštapléri budú v base!

Do rodín prinesieme spokojnost a lásku!

Nepotrebujeme týchto poslancov a túto vládu,

sami si budeme riadit štát!

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SOLIDARITA

CHCETE?

CHCETE SA MAT KONECNE LEPŠIE? MUSÍTE SI VYBRAT CO V DUŠI NAJVIAC CÍTITE. CHCETE „LUDSKOST" ALEBO BARBARSTVO? CHCETE SPRAVODLIVÚ ODMENU ZA POCTIVÚ PRÁCU? MUSÍTE TO NAOZAJ CHCIET A VEDIET SI SPRÁVNE VYBRAT! CHCETE MENEJ PRACOVAT A PRITOM MAT VIAC PENAZÍ? MUSÍTE SI VYBRAT NIECO NOVÉ - NOVÝ MODEL ŠTÁTU! CHCETE ZAROBIT TOLKO ABY ŽENY SA MOHLI SA DOSTOJNE STARAT O RODINU? MUSÍTE TO NAOZAJ CHCIET A VEDIET PRI VÝBERE POUŽIT ROZUM! CHCETE ŽIT DOSTOJNE, BYT V SPOLCNOSTI UZNÁVANY A SPRAVODLIVO AJ FINANCNE OCENEÝ? MUSÍTE BYT SOLIDÁRNY!

Momentálne prevláda individuálne myslenie v ktorom platí: najskôr ja, potom sused! Bližšia košela než kabát! Najskôr budú mat moje deti, potom susedove deti! Ak mne skape koza, potom aj susedovi musí skapat! Potom sa ale necudujme, že tí silnejší (politicky a mafiánsky) nám zobrali všetko! Toto myslenie spôsobilo prepad morálky, zlodejinu, a povedie možno aj k vojne a napokon k našej smrti!

Musíme všetci zmenit svoje myslenie, byt viac solidárni! Nech má sused tolko co ja, potom aj sused dopraje mne. Ak nedovolím, aby boli porušené jeho práva, potom ani on nedovolí, aby boli porušené moje práva! Viac môžem mat len vtedy, ked si to naozaj zaslúžim a uzná to aj sused. Ak bude naše kolektívne vedomie vyžarovat takúto solidárnost, potom sa nám bude všetkým dobre darit a budeme žit v láske a porozumení!

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako presadit Nový model štátu tretieho tisícrocia

 ;

Za akých podmienok ho presadzovat?

Len vtedy, ak ho schváli väcšina obcanov!

 ;

Ako ho môže schválit väcšina obcanov?

Musí sa o nom dozvediet!

 ;

Ako sa má o nom dozvediet?

Prostredníctvom médií, v tlaci, rozhlase, televízii!

 ;

Poculi ste už o Novom modele štátu?

Nie!

 ;

Preco ste o nom nepoculi?

Asi preto, lebo nie je nic lepšie, než to co nám ponúkajú súcasní politici!

 ;

Chcú súcasní politici, aby ste sa mali vy - obcania lepšie?

Tak preco je 600 tisíc nezamestnaných, 150 tisíc bez žiadnych príjmov, 1,5 milióna chudobných, 3,5 milióna podvedených a sklamaných?

 ;

Nedovolia nikomu, aby predstavil Nový model štátu, ktorý by odhalil ich podvodné úmysly!

 ;

Majú v ;rukách médiá, tlac, rozhlas, televíziu a slobodu prejavu iných, vzdelanejších, cestnejších, morálnejších, spravodlivejších potlácajú silou tajných služieb a podsvetia!

 ;

SLOBODA PREJAVU je to carovné slovo, ktoré Vám prinesie lepší život!

 ;

Korunní svedkovia vedia, ako sa brutálnym spôsobom potláca skutocná sloboda prejavu a na jej miesto sa „inštaluje" impresionizmus – klamlivá sloboda!

 ;

Ako máme zariadit, aby ste sa dozvedeli o Novom modele štátu, ktorý prinesie prevažnej väcšine slušných ludí vytúžený lepší život ?

 ;

Demokraciou?

Kto zo slušných ludí má 10 miliónov na reklamu v ;médiách? Kto zo slušných ludí si môže dovolit vydávat noviny? Na všetko potrebujete „velké peniaze" a tie slušní ludia nemajú, lebo tajné služby im ich nedovolili zarobit!

 ;Revolúciou?

 ;Kto zo slušných ludí má 10 miliónov na nákup zbraní na revolúciu? Kto zo slušných ludí má svedomie na hrozné krviprelievanie?

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 ;Anarchiou?

 ;Kto zo slušných ludí má odvahu ohrozovat druhých a tiež aj vlastnú slobodu! Kto zo slušných ludí má svedomie anarchiou ohrozit aj vlastné štastie, vlastnú rodinu?

 ;

Tak AKO?

 ;Ako na to, aby bol vlk sýty a koza celá?

 ;

SOLIDARITOU!

 ;

To je ten správny spôsob. Len úzko spätou solidaritou môžeme prekonat novodobé zlo, ktoré mocne drží opraty našej chudoby a biedy!

 ;

Tak AKO?

 ;Reklamu Nového modelu štátu si musíme spravit sami, každý za vlastné! Preto urobte dva kroky: 1. ihned zaplatte za tento leták (pošlite poštovou poukážkou), aby sme mohli pokracovat v ;jeho rozmnožovaní a poslat ho aj dalším. 2. Jeden, dva kusy rozmnožte na vlastné náklady a pošlite ho svojim známym, alebo jednoducho na adresu z ;telefónneho zoznamu!

 ;

Anarchiou?

 ;Nie! Ale miernou anarchiou áno! Nic zlé, len šírte tento odkaz, že prišla nezávislost a sloboda! Volajte Vašim známym a oznámte im túto novinu! Volajte aj štátnej správe, že už koncia! Nech sa pobalia a odídu prec, kým je cas a naša dobrá vôla!

 ;

Revolúciou?

 ;Nie! Ale miernou revoltou áno! Bude to tažký boj, lebo oni majú pod kontrolou poštu, telefóny a tajné služby sledujú každého, kto sa chce spojit s ;inými! Ale nebojte sa - pravda zvítazí! Zakladajte revolucné výbory a pripravte sa na den, ked dostanete moc do vlastných rúk! Samozrejme mierovou cestou, lebo ak všetci naraz udrieme pästou do stola, oni pochopia a odídu!

 ;

Demokraciou?

 ;Áno, ale nie takou, ktorú nám oni ponúkajú! Chceme priamu demokraciu! Nie v ;zastúpení poslancami, aby sme sa o 4 roky dozvedeli, že sme boli opät oklamaní! Pozorne si precítajte túto brožúrku a obetujte jednodnovú mzdu pre dobrú vec a objednajte si knihu „Návrat demokracie", v ;ktorej bude všetko pre vás užitocné, nájdete tam Nový model štátu tretieho tisícrocia, ktorý spolocne vybudujeme. Peniaze budú venované na dalšie a dalšie šírenie týchto myšlienok! Takú demokraciu si želáme, v ktorej elektronickým hlasovaním budeme sami bez poslancov a vlády rozhodovat o našej budúcnosti!

 

 

 

 

 

Preco si myslím, že práve Solidarita je tá správna cesta? Skúšal som všetky významné slová spájat s ;tým, co dnešnej dobe chýba, ale nic lepšie nevystihovalo dobu morálneho úpadku, v ;ktorej brat proti bratovi kruto bojuje za farby „svojho tricka". Clovek si prestal vážit druhého cloveka a ludí vymiena za falošné záujmy. Navzájom sa hádame, hašteríme a zatial nám spoza plota niekto iný odnáša našu zem, tradície a ludskú podstatu. Sused okráda suseda a potom psov na neho pustí len preto, že zlodej nás do biedy strcil. Ludia sa medzi sebou vraždia v naivnej viere, že to bola tá správna obet a pravý viník sa len smeje aká sme hlúpa „bagáž". Veruže, vytratila sa láska k blížnemu, vytratila sa solidarita k ;ostatným clenom našej „svorky". Akoby sme všetci z ;jedného cesta neboli, ledaže by vlkodlak a anticlovek nového clena našej svorky splodili. Ak by som sa mal i ja sám oznámkovat, nedal by som si dobrú známku. Až teraz ked trpím ako „kôn" a viem rozoznat kto je clovek a kto hyjena, zacínam lepšie vnímat, co sa deje okolo mna. Dovtedy som si len užíval. Teraz už viem, že všetkým nám chýba solidarita a vôla dodržiavat ludské práva voci ;celej spolocnosti.

Za socializmu som velmi „nereptal", i ked som bol chlapec všímavý, poctivo som pracoval a kedže som sa v ;žiadnej strane neangažoval, do politiky som sa nemiešal, len som si egoisticky život užíval a s ;velkou láskou som rodinnú pohodu vychutnával. Ved iné sa ani robit nedalo! Veril som, že tí co nás vedú, to robia dobre. Žiadna dobrá známka, tuctový tip. Po „nežnej revolúcii" som chytil druhý dych a hned v ;prvom kole som sa nechal dobehnút, ked som uveril, že práve teraz ideme „na cele s ;kuricom a hercom" budovat tú správnu spolocnost, lepšiu než bol socializmus, v ;ktorom sme si všetci žili dobre, ale zato ako barani v ;jednej malej ohrade. Zanietene som sa pustil do práce. Vybral som si oblast, v ktorej som bol „doma" – prácu v ;médiách. Cas utekal a ja som neveril vlastným ociam, že zrazu, ludia dobrí, nikto nemá záujem o slobodu prejavu, ktorá bola v ;socializme tak brutálne potlacovaná. Ved co nie je transparentné a verejné je podvod, hovorili už naši predkovia. Ešte vtedy som netušil, že pravda je iná, ovela krutejšia než sa na prvý pohlad zdala. Osud sa so mnou kruto pohral. Stále som však bol v nádeji, že všetko sa dá aj po dobrom vyriešit. Márne, už uplynul dvanásty rok a stále je horšie a horšie. Ludia sú stále jedovatejší, egoistickejší, boja sa zostat bez práce. Moje nádeje na lepšie casy sa pomaly vytrácajú. Nechce sa mi verit, ale cestný a spravodlivý clovek sa stal smiešnym trpaslíkom a intrigán, klamár a gauner sa stal megalomanskym hrdinom doby. Taká je krutá realita. Pravdy sa dovolat nedá. Moja vlast ma však volá a hovorí. Nie je

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

hanbou nepozant pravdu, ale zbabelé je ak pravdu nevyriekneš. Bol som sice dobrý, spravodlivý, cestný, úprimný, ctil a vážil som si ostatných ale nemal som odvahu postavit sa zoci voci nepriatelovi, ktorý brata proti bratovi postavil a bojovat s ;ním na život a na smrt i ked príležitosti som na to mal. Život ma neustále presviedca, že ten cas ešte len príde, že skôr ci neskôr si budem musiet vlastný život zachranovat a postavit sa na odpor zoci voci nepriatelovi, bud vyhrá on a já budem mrtvy, alebo vyhrám ja a on bude za mrežami, lebo ja som právo ctil a on ho porušoval. Je to velká diléma, kto z ;nás dvoch má pravdu, lebo kto bojuje za svoje práva, bojuje aj za práva ostatných. Ale je tu aj tretia cesta – cesta kompromisov a dohody. Urobit zmenu k ;lepšiemu, bez krviprelievania. Dohodnút sa na pravidlách hry, ktoré schváli väcšina. Ale ako, ked ku slovu ma nechcú pustit. Jako ostatným povedat, že sú to zlodeji a gauneri. Jako ostatným povedat, že je aj lepší štát, než ten, ktorý nám oni ponúkajú. Jako to ostatným povedat. Demokraciou? Na to nemám dostatok penazí! Revolúciou? Zbrane stoja tiež vela penazí! Anarchiou? Už bolo dost utrpenia a bôlu. Solidaritou! Áno, to je tá správna cesta. Ja vytlacím desat takýchto letákov a ked každý další vytlací co len pät alebo šest takýchto letákov, tak o chvílku bude o nás vediet celý národ. Ak chceme dalej žit v ;mieri, musíme nové pravidlá hry nastolit. Nie oni, ale my, väcšina ich navrhneme a napíšeme a oni sa prispôsobia, inak beda, bude zle! Spolocne zabránime politickej diskriminácie a nariadime striktne dodržiavat základne ludské práva každého bez rozdielu. Solidarita, to je to co potrebujeme. Byt solidárny k ;inému a bezpecne sa spolahnút, že on bude solidárny ku mne. To je ono! Vzájomne budeme dodržiavat naše základné práva a slobody. To je to, co teraz potrebujeme! Podme na to, obcania!

 

 

 

 

 

 

600 000 nezamestnaných?

150 000 bez žiadnej podpory?

1,5 milióna biednych?

3,5 milióna oklamaných?

Toto chcete? Alebo nie, stacilo?

Podla všetkých oficiálnych prognóz, bez systémovej zmeny bude stále horšie a horšie. Dokedy? Obcianske združenie Solidarita ponúka skromné východisko. Je to len názor obycajných radových obcanov, ktorým sa život po „nežnej revolúcii" podstatne zhoršil, ale tentokrát máme pravdu my: Slovensko potrebuje systémovú zmenu!

Podme na to!

To, co Vám ostatní doteraz len slubovali, my splníme.

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Co môžete urobit pre dobrú vec vy osobne?

1. Budte solidárny: Zapojte sa do spolocenstva ludí, ktorí v prvej fáze zabezpecujú tok informácií, aby sa o týchto myšlienkach dozvedelo co najviac obcanov. Každý sám musí urobit všetko preto, aby sa táto informácia o Novom modele štátu tretieho tisícrocia nezastavila u neho, ale dostala sa k dalším ludom, jeho známym, susedom a do širšieho okolia.

2. Zapojte sa do spolocnej štruktúry: Každý obcan, ktorý sa stotožní s myšlienkami Nového modelu štátu tretieho tisícrocia, by sa mal nejakým spôsobom zapojit do spolocnej štruktúry a svojou osobou posilnit spolocenský vplyv. A/ V mieste bydliska nájdite troch známych a ukážte im bružúrku. B/ Objednajte si z centra dalšie brožúrky na rozdávanie, radi vám ich zašleme. C/ Objednajte si knihu „Obcan Molnár", z výtažku sa hradí rozdávanie tejto malej ukážky. D/ Napíšte do centra, že ste získali dalších troch ludí. E/ Ak si každý z tých troch ludí nájde aspon jedného dalšieho sympatizanta, založte miestnu pobocku SOLIDARITA.

3. Co môžete ocakávat od centra: Centrum, ktoré má sídlo v Bratislave bude v prípade vášho záujmu koordinovat sily každého jednotlivca do prúdu, ktorý vytvorí podmienky pre ocakávanú zmenu. Miestne organizácie ako základný stavebný materiál našej hradby spojíme tak, aby sa vytvoril celospolocenský tlak na vznik silného politického subjektu SOLIDARITA. A/ Na vaše vyžiadanie centrum dodá propagacný materiál, B/ Centrum vám dodá potrebné množstvo vami objednaných kníh „obcan Molnár", z ktorých sa financuje celý tento projekt, C/ Centrum zaregistruje vašu novozaloženú pobocku, D/ Centrum zašle delegáta na prvú konferenciu, E/ Centrum zašle delegáta na každé stretnutie s obcanmi alebo verejný míting, F/ Centrum koordinuje spolocné stretnutia viacerých miestnych organizácií, G/ Centrum koordinuje miestne organizácie pri spolocnom vystúpení pred obcanmi.

4. Aký je náš konecný ciel: Centrum zabezpecí potrebnú registráciu všetkých miestnych organizácií a bude organizovat snemy na úrovni miest a obcí, okresov, krajov a vytýci celoslovenský ustanovujúci snem. Delegátmi vyšších celkov sa stanú všetci tí, ktorí boli organizátormi založenia miestnej organizácie. Takýmto spôsobom budeme pracovat na šírení myšlienky založit nový spravodlivý štát tretieho tisícrocia až nepríde cas na volby do miestnych samospráv a potom do parlamentu. Volby do miestnych samospráv budú našou prvou skúškou, ale podstatné budú volby do Národnej rady SR. Právo úcasti na kandidátnej listine za poslanca NR SR za SOLIDARITU bude mat každý, centrum bude dohliadat, aby vyššie zaradenie mali tí, co sa viac snažili. Kritériá budú podla casu založenia od 1. mája 2001, podla poctu získaných clenov, podla predbežných volebných preferencií a podla angažovanosti pocas predvolebného obdobia. Potom silou našich srdc presadíme také pravidlá hry, aby bola dodržiavaná ludskost a nadradenost mravných princípov nad ostatnými princípmi aspon na 100 rokov dopredu!.

5. Financovanie našej cinnosti: Bude najmä systémom solidarity a vzájomnej pomoci. A/ Clenským príspevkom vo výške 5% z platu, B/ Sympatizanti môžu prispievat akýmkolvek príspevkom,C/ Sponzorskými darmi od živnostníkov, podnikatelov, firiem a závodov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Deklarácia

rytierského rádu Sitnianski rytieri

Rád je medzinárodná organizácia s celosvetovou pôsobnostou. Stredo a východoeurópsky velkokomturát má sídlo v Bratislave. Združuje národné komturáty štátov strednej a východnej Európy. Je výberovou stavovskou organizáciou potomkov historickej aristokracie, zemianstva, aristokratov ducha, umenia, obchodu a ostatných obcanov postavených na ich úroven.

Rád združuje svojich clenov na základe dobrovolnosti.

Svetonázorovo vychádza z krestanského univerzalizmu, hierarchických princípov a z rytierskych tradícií. Vyvíja misijnú cinnost, ktorá šíri ideu porozumenia a zbližovania národov s krestanskými kultúrnymi tradíciami. Rešpektuje iné názory a kultúry. Najväcším bremenom cloveka pocas jeho života je strach. Starý zákon ho riešil princípom oko za oko, zub za zub, nový láskou. Rád prichádza s posolstvom spravodlivosti pri riešení dalšej etapy vývoja ludstva. Bude presadzovat princíp hierarchickej spravodlivosti pre všetkých obyvatelov tejto planéty bez rozdielu. Ludstvo ako súcast vesmíru sa skladá z originálnych neopakovatelných individualít. Každý jedinec má právo spravodlivo sa zaradit do ludskej hierarchie podla svojich daností a tieto pozitívne rozvíjat.

Clenstvo v ráde je dvojstupnové.

V prvom stupni je otvorený pre širokú verejnot formou clen – concordans. V druhom stupni rytier rádu – je organizácia prísne výberová a riadi sa historickými a hierarchickými tradíciami.

Concordans - rytieri pokroku

Ludstvo ako súcast vesmíru sa skladá z originálnych neopakovatelných individualít. Poslaním rádu je podporovat rozvoj cloveka v jeho geografickom pôsobení.

Dom rytierov pokroku – pre vynálezcov a zlepšovatelov chce pomôct najmä tým, ktorí majú dobré námety, ale nemajú financné prostriedky na výrobu prototypov svojich vynálezov, priemyslených vzorov alebo zlepšovákov. V tomto rytierskom dome nájde každý clen – concordans nielen technicky vybavené priestory na realizáciu svojich predstáv, ale aj obchodno-marketingové oddelenie, ktoré sa postará o zavedenie vynálezu, priemyselného vzoru alebo zlepšováku do praxe.

Concordans - rytieri humanity

Najväcším bremenom cloveka pocas jeho života je strach. Starý zákon ho riešil princípom oko za oko, zub za zub, nový láskou. Rád prichádza posolstvom spravodlivosti na riešenie dalšej etapy vývoja ludstva.

Dom rytierov humanity – chce pomôct najmä tým poškodeným, ktorí majú pocit krivdy alebo majú dôkazy o porušovaní ich základných ludských práv a slobôd a nemajú skúsenosti ako dosiahnut spravodlivé zadostucinenie. V tomto dome nájde každý clen – concordans nielen právnu pomoc, ale aj prostredníctvom rozhodcovskej rady obdrží Certifikát, ktorý ho bude ochranovat pred porušovatelmi mravných imperatívov.

Svoje príbehy môžete zasielat prostredníctvom knihy návštev, po precítaní sa Vám urcite ozveme. Pre tých, ktorí nemajú internet je k dispozícii kontaktná adresa, na ktorú môžu zasielat žiadosti o pomoc.

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pre každého kto má záujem vstúpit do Rádu Sitnianski rytieri sú dvere otvorené.

Svoje odhodlanie môžete zaslat aj prostredníctvom internetu, alebo priamo zaslaním potrebných údajov poštou na adresu rádu.

Text prihlášky:

Meno:…………………………………………………………………………….……..

Adresa:…………………………………………………………………………………

Dátum a miesto narodenia:…………………………………………………………

Telefón:……………………….. cudzie jazyky:……....…………………………….

Národnost: ………………………Vierovyznanie: ………………………….…….

Povolanie:…………………………Vzdelanie:…………………………….....…….

Rodinný stav:……………………….Deti:…………………………………….…….

Clenstvo vo významných organizáciách:………………………………….…….

Dátum a miesto prijatia: ………………………………………………………..…..

Podpis: …………………………………………………………………………….......

Reg.:………………………………….Meno garanta:…………………………

Reg.poplatok zaplatený dna:. …………………………………….……………….

Prevzal: ………………………………..

 

***

Chcete sa zapojit?

Musíme vás ale upozornit, že sme v pozornosti nielen našej SIS, ale aj niektorých zahranicných tajných služieb, ktorých cielom je zabránit pokrokovému vývoju na Slovensku, preto sa môže stat, že:

váš odkaz ktosi vymaže z knihy návštev,

váš E-mail sa nedostane do nášho priecinku,

váš fax bude presmerovaný,

naše mobily budú nedostupné,

váš list bude odcuzený,

pri osobnej návšteve budete sledovaný.

Áno, vážení priatelia humanizmu, toto pocitujeme už od roku 1992, kedy sme sa zúcastnili parlamentných volieb s HSP – Hnutím za slobodu prejavu. Preto najlepšie vieme ako to tu funguje. Tu neprebieha politická sútaž, ale politický teror!

Pozri www.vyber21.sk/Žaloba proti Slovenskej republike.

Ale cas plynie dopredu, nedá sa zastavit ani vrátit spät. Cas zmení aj toto násilie, lebo jednoducho - pokrok sa nedá zastavit. Aj carodejnice prestali upalovat vdaka pokroku.

Tomu nijaká sila nemôže zabránit. Vo vzduchu cítit posledné záchvevy naftárskych kartelov, energetických a zbrojárskych mafií, ktorí ovládajú svet. Príchodom motora na vodu (princíp už pozná každá krajina) nastane nová éra ludstva. Japonsko ako prvé prejavilo odvahu a oficiálne ohlásilo zavedenie sériovej výroby tohto motora práve od roku 2002. Pokrok odzvoní silným mafiám s energiami.

Adresa: Rád Sitnianskych rytierov, Devínska cesta 16, 84104 Bratislava

http://www.vyber21.sk/sitnianskirytieri

(Ak táto adresa už v budúcnosti nebude platit, veríme, že si nás nájdete.)

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Milí citatelia,

tak ako som uviedol na zaciatku tejto knihy, nie je možné vystihnút detaily mravného štátu v celej šírke a súvislostiach. Pokúsil som sa nacrtnút piliere nového myslenia hodného cloveka tretieho tisícrocia, ktoré by mohlo pomôct pri budovaní lepšieho, ale hlavne spravodlivejšieho štátu pre každého cloveka žijúceho v spolocnej komunite. Nie je to posledné slovo, ale je to zaciatok novej éry myslenia ludstva v boji proti „mutantom", ktorí sa niekolko tisícrocí snažia o nadvládu a kolonizáciu mravných ludí.

Blížia sa volby 2002, v ktorých budeme vo väcšine prípadov svedkami opätovných slubov a makroekonomických vízií pre údajné blaho nás všetkých. Ved kto by nahlas hovoril, že všetko je len ilúzia na oklamanie verejnosti.

Jediným parametrom dôveryhodnosti slubov však môžu byt len vízie budovania mravného štátu na báze striktného dodržiavania základných ludských práv obcanov. Ale aj tu musíme vediet rozoznat úprimný úmysel od podvodných klamstiev.

Pre väcšinu slušných ludí, ktorí chcú prežit i tak krátky život dôstojne v štastnom kruhu svojej rodiny, sú dôležité také programy, ktoré ponúknu nácrty konkrétnych systémových zmien a opatrení zarucujúcich právo na dôstojný život každého obcana bez rozdielu.

Každá hra musí mat svoje pravidlá, s ktorými súhlasia obidve strany. Nezabudnite, že len ten program je pre väcšinu mravných ludí najlepší, ktorý ponúkne co najdokonalejšie mechanizmy proti možnému porušovaniu základných ludských, obcianskych a politických práv. Som presvedcený, že vízia mravného štátu, ktorú som vám nacrtol, bude priekopníckym motívom aj pre dalšie generácie, pretože nie je nic dôležitejšie než prirodzená ludskostv duchu:

„nerob iným to, co nechceš, aby iní robili tebe".


 

 

 

 

 

Doporucená predajná cena je 250 Sk

Ak ste dostali túto knihu v reklamnej akcii, prosíme uhradte nám 250 Sk na adresu:

SOLIDARITA, Devínska cesta 16, 841 04 Bratislava.

 

Táto adresa už neplatí !